Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 8/2012
PDF · 126.35 KB
No categories available
IV. ÚS 8/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 8/2012-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta
porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd postupom Okresného
súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 77/2009 a jeho rozsudkom zo 14. decembra
2009 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 50/2010 a
jeho uznesením z 27. januára 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. decembra
2011 doručené podanie J. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len
„sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť proti rozhodnutiu“. Ústavný súd podľa obsahu
kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených
základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 77/2009 a jeho rozsudkom zo 14. decembra 2009 (ďalej aj
„namietaný rozsudok“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 50/2010 a jeho uznesením z 27. januára 2011 (ďalej aj
„namietané uznesenie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 5. decembra 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený (za spáchanie bližšie
nešpecifikovanej trestnej činnosti a na bližšie nešpecifikovaný nepodmienečný trest odňatia
slobody) rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 77/2009 zo 14. decembra 2009. Odvolanie
sťažovateľa proti označenému rozsudku okresného súdu krajský súd uznesením sp. zn.
2 To 50/2010 z 27. januára 2011 v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol ako
nedôvodné.
Sťažovateľ považuje namietaný rozsudok okresného súdu a namietané uznesenie
krajského súdu za nezákonné a za „hrubé porušenie mojich práv, jak Ústavných, tak aj
Trestno právnych...“, a to najmä s poukazom na podľa neho nezákonné vykonanie dôkazu –
výsluchu poškodenej V. V., ktorej výpoveď podaná v prípravnom konaní ešte pred
vznesením obvinenia sťažovateľovi mala byť prečítaná v rámci dokazovania vykonávaného
na hlavnom pojednávaní, pričom nijaká iná výpoveď poškodenej z prípravného konania ani
z konania pred súdom neexistuje.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 T 77/2009 a jeho rozsudku zo 14. decembra 2009
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.
Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému postupu a rozsudku okresného súdu
odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.
Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje
právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť
sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci.
2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 To 50/2010 a jeho uzneseniu z 27. januára 2011
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že namietané uznesenie krajského súdu
v spojení s namietaným rozsudkom okresného súdu nadobudli právoplatnosť 27. januára
2011. Zo zistení ústavného súdu taktiež vyplýva, že namietané uznesenie krajského súdu
bolo sťažovateľovi doručené 5. augusta 2011 a obhajkyni sťažovateľa JUDr. V. K. 4.
augusta 2011, pričom sťažovateľ podal svoju sťažnosť na poštovú prepravu 5. decembra
2011 a ústavnému súdu bola doručená až 9. decembra 2011.
Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí
dvojmesačnej zákonnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2012