Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 6/2012
PDF · 171.52 KB
No categories available
III. ÚS 6/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. P., B., prechodne B., zastúpeného advokátom
JUDr. T. K., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1516/OVK-B2-
2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. P. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra
2011 doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava
II (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-
1516/OVK-B2-2007.
Sťažovateľovi bolo uznesením okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS: ORP-1619/1-
OVK-B2-2006 z 12. novembra 2006 vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
v spolupáchateľstve s ďalšími osobami. Uznesením okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS:
ORP-1619/1-OVK-B2-2006 z 8. novembra 2007 bola trestná vec sťažovateľa vylúčená na
samostatné konanie. Konanie je v súčasnosti vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-1516/OVK-B2-
2007.
K ďalšiemu priebehu trestného konania sťažovateľ uviedol, že v konaní bola
25. marca 2010 „na základe previerky prokurátora zistená a konštatovaná trojročná
nečinnosť vyšetrovateľa. Dňa 03.06.2010 bola vykonaná ďalšia previerka prokurátora
pričom zistené rovnaké nedostatky a prijaté opatrenia zostali bez účinku. Dňa 12.01.2011
prokuratúra konštatuje, že po ďalšom preverení bolo zistené, že opatrenia sa minuli
účinkom nakoľko vyšetrovateľ od roku 2006 vykonal dňa 07.09.2010 a dňa 20.07.2010 len
dva úkony a to výsluch obvineného P. a výsluch poškodeného Š., ktoré však vzhľadom
na nedodržanie ustanovení o povinnej obhajobe mladistvého boli procesné nespôsobilé.
Následne v roku 2011 boli vykonané výsluchy ako poškodených tak aj obvinených.
Sťažovateľ bol počas toho času súčinný a nakoľko prieťahy boli zásahom prokurátora
odstránené, nepovažoval v tom čase za potrebné podávať v zmysle §210 TP sťažnosť
na preskúmanie postupu policajta a odstránenie prieťahov v konaní. Pri nasledujúcich
jednotlivých procesných úkonoch však vyšlo najavo, že vzhľadom na značný odstup času
spôsobený už konštatovanými prieťahmi si svedkovia ako aj obvinený nespomínajú na
priebeh skutku a detaily, ktoré by preukázali jeho nevinu, na čo sťažovateľ reagoval
návrhom na zastavenie trestného stíhania v zmysle §215 TP zo dňa 06.04.2011 a tiež
žiadosťou o zmenu právnej kvalifikácie z pôvodného zločinu lúpeže na trestný čin
výtržníctva. Na uvedené reagoval prokurátor zmenou právnej kvalifikácie na pokračovací
prečin lúpeže v zmysle §188 ods. 1 TZ a oznámil sťažovateľovi, že na zastavenie trestného
stíhania či inú zmenu kvalifikácie nie sú podľa jeho názoru splnené zákonné podmienky. ...
Sťažovateľ má za to, že nečinnosťou vyšetrovateľa po dobu dlhšiu ako 3 roky bol
poškodený tak, že v súčasnosti nie je vzhľadom na odstup času možné dokázať jeho nevinu.
Sťažovateľ má za to, že v prípade, že by nedošlo k pochybeniu OČTK a neboli by spôsobené
neúmerné bezdôvodné prieťahy, tak svedkovia by lepšie pamätali okolnosti páchania
skutku, ktorý sa im kladie za vinu a zároveň konfrontácie so sťažovateľom by priniesli
viacero odstránených rozporov vo výpovediach. Okrem iného má sťažovateľ za to, že takto
dlhá dĺžka konania je neúmerná jeho obtiažnosti a sťažovateľ bol tak vystavený pocitu
právnej neistoty, ktorý je umocňovaný nekonzistentnými výsledkami vyšetrovania.“.
Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že prípravné konanie trestného stíhania
vedeného proti jeho osobe „sa po takmer šiestich rokoch od začatia trestného stíhania
a vznesenia obvinenia sťažovateľovi len nedávno podarilo ukončiť a to z vágnym
výsledkom. Je zároveň ťažké predpokladať, či bude predmetná trestná vec v dohľadnej dobe
ukončená či už podaním obžaloby resp. iným prípustným rozhodnutím v prípravnom konaní,
napríklad zastavením trestného stíhania.“.
Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti konanie podľa názoru sťažovateľa
nepredstavuje „trestnú vec, ktorú je možné považovať za právne a fakticky zložitú. Nejedná
sa o obzvlášť závažné zločiny vyžadujúce niekoľkoročné zdĺhavé dokazovanie. Všetky
potrebné dôkazy bolo možné zabezpečiť výsluchom svedkov a vykonaním procesných
úkonov, čo však vyšetrovateľ bez akéhokoľvek dôvodu opomenul. Správanie sťažovateľa ako
účastníka konania možno, počas celej doby konania, hodnotiť ako aktívne a súčinné.
V dôsledku toho nemohlo správanie sťažovateľa prispieť k zdĺhavosti konania a nevykazuje
znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných prieťahov
v tomto konaní.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci
rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave II, v prípravnom trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod ČVS: ORP-
1516/OVK-B2-2007.
Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave II aby
v prípravnom trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod ČVS: ORP-1516/OVK-B2-2007
konali bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi V. P. primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000,-€ (slovom: desať tisíc EUR), ktoré mu je Okresné Riaditeľstvo Policajného zboru
v Bratislave II povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi V. P. primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000 -€ (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Okresná prokuratúra Bratislava II povinná
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi V. P. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
314,18 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho
zástupcu sťažovateľa JUDr. T. K. vedený v Č., a.s., pobočka B.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov
konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či
sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky
na ochranu týchto práv.
Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného riaditeľstva
PZ v trestnej veci sťažovateľa.
Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo
kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby
bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky
vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez
meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa
upovedomiť.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Ak podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri
plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich
vykoná iný podriadený prokurátor.
Z citovaných ustanovení Trestného poriadku a zákona o prokuratúre vyplýva, že
sťažovateľ mal v doterajšom konaní v jeho trestnej veci k dispozícii účinné právne
prostriedky nápravy – žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (podľa § 210 Trestného
poriadku), ako aj podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona
o prokuratúre), ktorými sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresného
riaditeľstva PZ. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh je zrejmé, že sťažovateľ počas
celého doterajšieho konania žiadosť ani podnet, resp. opakovaný podnet nepodal. Prieťahy
v konaní boli zistené až individuálnou previerkou vykonanou dozorujúcou prokurátorkou
25. marca 2010.
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu je sťažovateľ, ktorý namietal
porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných
v trestnom konaní v prípravnom konaní, povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu
policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní podľa § 210 Trestného poriadku, ako aj
prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre (m. m. III. ÚS 365/04).
Sťažovateľ, zastúpený advokátom, v sťažnosti nepreukázal a ani netvrdil, že by podal
žiadosť podľa § 210 Trestného poriadku alebo podnet či opakovaný podnet v zmysle § 31
až § 36 zákona o prokuratúre (resp. výslovne v sťažnosti uvádza, že žiadosť podľa § 210
Trestného poriadku nepodal), ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola
jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
odmietnutá aj pre jej neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje tiež na svoju konštantnú judikatúru,
podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05). Zároveň zo stabilizovanej
judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len
vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu
práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá (m. m.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že dozorujúca prokurátorka
na základe vykonaných individuálnych previerok a zistenia nečinnosti vyšetrovateľa prijala
adekvátne opatrenia vedúce k odstráneniu prieťahov v konaní (uznesenie o odňatí veci
vyšetrovateľovi č. k. 1 Pv 1761/07-37 z 12. januára 2011). O účinnosti prijatých opatrení
svedčí v neposlednom rade aj tvrdenie sťažovateľa obsiahnuté v jeho sťažnosti, podľa
ktorého „v roku 2011 boli vykonané výsluchy ako poškodených tak aj obvinených.
Sťažovateľ bol počas toho času súčinný a nakoľko prieťahy boli zásahom prokurátora
odstránené, nepovažoval v tom čase za potrebné podávať v zmysle §210 TP sťažnosť
na preskúmanie postupu policajta a odstránenie prieťahov v konaní.“.
Z uvedených dôvodov ústavný súd mohol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2012