Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 273/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. B., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. L., N., pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, oboru inšpekčnej služby, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012

doručená sťažnosť V. B., N. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie

kontroly a inšpekčnej služby, oboru inšpekčnej služby (ďalej len „ministerstvo vnútra“),

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v priebehu rokov 2008 a 2009 bolo proti nemu

ministerstvom vnútra vznesených viacero obvinení pre prečiny a zločiny, ktorých sa mal

dopustiť, pričom tieto trestné veci boli neskôr spojené na spoločné konanie, ktoré je

v súčasnosti vedené pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009. Dňa 28. júna 2010 obhajobu

sťažovateľa prevzala advokátka JUDr. I. L., ktorá 30. júna 2010 písomne požiadala

vyšetrovateľa o nazretie do vyšetrovacieho spisu na účely oboznámenia sa s vecou

a prípravy obhajoby. Nazretie do vyšetrovacieho spisu bolo právnej zástupkyni sťažovateľa

umožnené až 25. októbra 2010, a to po niekoľkonásobných urgenciách. Uznesením

z 9. decembra 2010 bolo trestné konanie prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť

sťažovateľa nebolo možné vec náležite objasniť. Dňa 25. februára 2011 právna zástupkyňa

sťažovateľa písomne požiadala, aby vyšetrovateľ pokračoval v konaní formou konania proti

ušlému. Listom z 11. marca 2011 vyšetrovateľ právnej zástupkyni sťažovateľa oznámil, že

jej žiadosti nevyhovel s tým, že je potrebné ponechať určitý časový priestor na realizáciu

medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Dňa 3. augusta 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa

opätovne písomne požiadala ministerstvo vnútra o pokračovanie v konaní ako proti ušlému.

Listom z 15. augusta 2011 vyšetrovateľ právnej zástupkyni sťažovateľa bez bližšieho

odôvodnenia oznámil, že jej žiadosti nevyhovel. Dňa 31. augusta 2011 právna zástupkyňa

sťažovateľa podala ministerstvu vnútra žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu

vyšetrovateľa, ktorá však dosiaľ nebola vybavená.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ najmä v postupe „polície“, ktorá od začiatku

konania nekoná v súlade zo zachovaním jeho práv, najmä práva obvineného na obhajobu

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Obvinenia boli

sťažovateľovi vznášané so značným časovým odstupom (v priemere po jednom roku

od údajného spáchania trestného činu), pričom je zákonnou povinnosťou „polície“ vybaviť

podnet na začatie trestného stíhania najneskôr do tridsiatich dní. Právnej zástupkyni

sťažovateľa bolo umožnené oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom až po štyroch mesiacoch

od prevzatia obhajoby. Ani po uplynutí viac ako šiestich mesiacov ministerstvo vnútra

neodpovedalo na poslednú žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa, aby sa v trestnom

konaní pokračovalo formou konania proti ušlému. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu

nečinnosť orgánu verejnej správy stále trvá.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom

ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009 bolo porušené

jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru, aby

ministerstvu vnútra prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či

sťažovateľ využil v súlade s všetky právne prostriedky

na ochranu týchto práv.

Podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby

bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky

vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez

meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa

upovedomiť.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor je

oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri

plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich

vykoná iný podriadený prokurátor.

Z citovaných ustanovení a zákona o prokuratúre vyplýva, že

sťažovateľ mal v doterajšom konaní v jeho trestnej veci k dispozícii účinné právne

prostriedky nápravy – žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (podľa § 210 Trestného

poriadku), ako aj podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona

o prokuratúre), ktorými sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa,

resp. ministerstva vnútra. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh je zrejmé, že sťažovateľ

počas celého doterajšieho konania žiadosť ani podnet, resp. opakovaný podnet nepodal.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu je sťažovateľ, ktorý namietal

porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných

v trestnom konaní v prípravnom konaní, povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu

policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní podľa , ako aj

prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre (m. m. ,

, ).

Keďže sťažovateľ nevyčerpal všetky dostupné účinné prostriedky ochrany

základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, porušenie ktorého

namietal, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, bola jeho sťažnosť pri predbežnom

prerokovaní odmietnutá podľa pre neprípustnosť.

2. Sťažovateľ v súvislosti s prieťahmi v (prípravnom) trestnom konaní vedenom

ministerstvom vnútra namietal aj porušenie svojho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva už zo znenia citovaného článku dohovoru, tento garantuje fyzickým

osobám a právnickým osobám právo na spravodlivé súdne konanie. Podstata tohto práva

spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom

tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby

bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenia

o súdnej ochrane vykonávajú.

Citovaný článok dohovoru nemožno aplikovať na postup (nečinnosť) ministerstva

vnútra v napádanom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že v tejto časti sa sťažnosť sťažovateľa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnená, a z tohto dôvodu ju v zmysle § 25 ods. 2

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012