Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 273/2012
PDF · 148.19 KB
No categories available
III. ÚS 273/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. B., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. L., N., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, oboru inšpekčnej služby, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012
doručená sťažnosť V. B., N. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, oboru inšpekčnej služby (ďalej len „ministerstvo vnútra“),
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v priebehu rokov 2008 a 2009 bolo proti nemu
ministerstvom vnútra vznesených viacero obvinení pre prečiny a zločiny, ktorých sa mal
dopustiť, pričom tieto trestné veci boli neskôr spojené na spoločné konanie, ktoré je
v súčasnosti vedené pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009. Dňa 28. júna 2010 obhajobu
sťažovateľa prevzala advokátka JUDr. I. L., ktorá 30. júna 2010 písomne požiadala
vyšetrovateľa o nazretie do vyšetrovacieho spisu na účely oboznámenia sa s vecou
a prípravy obhajoby. Nazretie do vyšetrovacieho spisu bolo právnej zástupkyni sťažovateľa
umožnené až 25. októbra 2010, a to po niekoľkonásobných urgenciách. Uznesením
z 9. decembra 2010 bolo trestné konanie prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť
sťažovateľa nebolo možné vec náležite objasniť. Dňa 25. februára 2011 právna zástupkyňa
sťažovateľa písomne požiadala, aby vyšetrovateľ pokračoval v konaní formou konania proti
ušlému. Listom z 11. marca 2011 vyšetrovateľ právnej zástupkyni sťažovateľa oznámil, že
jej žiadosti nevyhovel s tým, že je potrebné ponechať určitý časový priestor na realizáciu
medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Dňa 3. augusta 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa
opätovne písomne požiadala ministerstvo vnútra o pokračovanie v konaní ako proti ušlému.
Listom z 15. augusta 2011 vyšetrovateľ právnej zástupkyni sťažovateľa bez bližšieho
odôvodnenia oznámil, že jej žiadosti nevyhovel. Dňa 31. augusta 2011 právna zástupkyňa
sťažovateľa podala ministerstvu vnútra žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu
vyšetrovateľa, ktorá však dosiaľ nebola vybavená.
Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ najmä v postupe „polície“, ktorá od začiatku
konania nekoná v súlade zo zachovaním jeho práv, najmä práva obvineného na obhajobu
a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Obvinenia boli
sťažovateľovi vznášané so značným časovým odstupom (v priemere po jednom roku
od údajného spáchania trestného činu), pričom je zákonnou povinnosťou „polície“ vybaviť
podnet na začatie trestného stíhania najneskôr do tridsiatich dní. Právnej zástupkyni
sťažovateľa bolo umožnené oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom až po štyroch mesiacoch
od prevzatia obhajoby. Ani po uplynutí viac ako šiestich mesiacov ministerstvo vnútra
neodpovedalo na poslednú žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa, aby sa v trestnom
konaní pokračovalo formou konania proti ušlému. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu
nečinnosť orgánu verejnej správy stále trvá.
Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom
ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009 bolo porušené
jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby
ministerstvu vnútra prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či
sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky
na ochranu týchto práv.
Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo
kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby
bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky
vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez
meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa
upovedomiť.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor je
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri
plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich
vykoná iný podriadený prokurátor.
Z citovaných ustanovení Trestného poriadku a zákona o prokuratúre vyplýva, že
sťažovateľ mal v doterajšom konaní v jeho trestnej veci k dispozícii účinné právne
prostriedky nápravy – žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (podľa § 210 Trestného
poriadku), ako aj podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona
o prokuratúre), ktorými sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa,
resp. ministerstva vnútra. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh je zrejmé, že sťažovateľ
počas celého doterajšieho konania žiadosť ani podnet, resp. opakovaný podnet nepodal.
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu je sťažovateľ, ktorý namietal
porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných
v trestnom konaní v prípravnom konaní, povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu
policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní podľa § 210 Trestného poriadku, ako aj
prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre (m. m. III. ÚS 365/04,
III. ÚS 219/2011, III. ÚS 6/2012).
Keďže sťažovateľ nevyčerpal všetky dostupné účinné prostriedky ochrany
základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, porušenie ktorého
namietal, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, bola jeho sťažnosť pri predbežnom
prerokovaní odmietnutá podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
2. Sťažovateľ v súvislosti s prieťahmi v (prípravnom) trestnom konaní vedenom
ministerstvom vnútra namietal aj porušenie svojho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ako vyplýva už zo znenia citovaného článku dohovoru, tento garantuje fyzickým
osobám a právnickým osobám právo na spravodlivé súdne konanie. Podstata tohto práva
spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom
tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby
bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenia
o súdnej ochrane vykonávajú.
Citovaný článok dohovoru nemožno aplikovať na postup (nečinnosť) ministerstva
vnútra v napádanom konaní.
Ústavný súd konštatuje, že v tejto časti sa sťažnosť sťažovateľa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnená, a z tohto dôvodu ju v zmysle § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2012