Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 43/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. I. Z., Česká republika, zastúpeného JUDr. V. H., K.,

pre namietané porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom

a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. v spojení s postupom

a rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť RNDr. I. Z. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra

2011 doručená sťažnosť RNDr. I. Z., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. V. H., Košice, pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a podľa

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom a rozhodnutím Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ ako živnostník vykonával na území

Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť na základe živnostenských oprávnení vydaných

orgánmi Slovenskej republiky. Obvodný úrad P., odbor živnostenského podnikania (ďalej

len „živnostenský úrad“) vykonal zánik živnostenského oprávnenia sťažovateľa

k 31. decembru 2009 na základe oznámenia jeho zodpovedného zástupcu, o ktorom

sťažovateľ nevedel a s ktorým nesúhlasil. Sťažovateľ vyjadril svoj nesúhlas s uvedeným

postupom živnostenského úradu a vysvetlil mu svoj postoj k úkonu zodpovedného zástupcu,

živnostenský úrad však zotrval na svojom stanovisku, že sťažovateľove živnostenské

oprávnenia zanikli.

Žalobou z 5. januára 2011 sa sťažovateľ domáhal na okresnom súde vyslovenia

neplatnosti právneho úkonu žalovaného (zodpovedného zástupcu) – oznámenia o ukončení

podnikania. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 3. mája 2011 žalobu sťažovateľa

zamietol s odôvodnením, že sťažovateľ sa dovolával vyslovenia neplatnosti úkonu, ktorý je

individuálnym správnym aktom v správnom konaní, a preto nie je možné domáhať sa

vyslovenia jeho neplatnosti v civilnom konaní. Neprisvedčil tiež tvrdeniu sťažovateľa, že

existuje naliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu.

Rozhodnutie okresného súdu včas napadol sťažovateľ odvolaním. Krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 26. októbra 2011 rozsudok okresného súdu potvrdil pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu, pričom sa nestotožnil s názorom okresného súdu,

že právny úkon oznámenia o ukončení podnikania je individuálnym správnym aktom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

„Sťažovateľ sa sťažuje, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -

36 zo dňa 26. 10. 2011, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. -24

zo dňa 3. 5. 2011, a konaniami, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, bolo porušené jeho

právo na súdnu ochranu tým, že súdy meritórne neprejednali a meritórne nerozhodli

o záležitosti jeho žaloby týkajúcej sa zániku jeho živnostenských oprávnení u ohlasovacej

živnosti vo všetkých predmetoch jeho podnikania v tej situácii, v ktorej sa bez svojho

zavinenia ocitol, t. j. keď o oznámení o ukončení svojho podnikania a o vykonaní zániku

svojich živnostenských oprávnení bol informovaný s časovým odstupom približne jedného

roka. V uvedenej situácii, ustanovenia a , tak, ako ich

vyložili rozhodnutia uvedené v časti II. B tejto sťažnosti, sťažovateľovi neumožňujú

meritórne prejednanie jeho žaloby podľa V. hlavy a neumožňujú ani prejednanie

absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalovaného v správnom súdnictve.

Sťažovateľ sa sťažuje, že bez meritórneho prejednania a bez meritórneho

rozhodnutia súdu o jeho záležitosti týkajúcej sa oznámenia o ukončení jeho podnikania

ostane jeho právne postavenie vzhľadom k uvedeným skutočnostiam aj naďalej neisté.

Poskytnutie súdnej ochrany rozhodnutím o absolútnej neplatnosti oznámenia žalovaného by

túto právnu neistotu odstránilo. Absolútne neplatný právny úkon nemá žiadne právne

následky a to ani na zánik živnostenských oprávnení sťažovateľa.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd

a základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti a právo sťažovateľa na vyjadrenie ku všetkým vykonaným dôkazom

upravené v a Listiny základných práv

a slobôd a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, bolo postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. -36 zo dňa 26. 10. 2011, v spojení s postupom a rozsudkom

Okresného súdu v Prešove č. k. -24 zo dňa 3. 5. 2011, porušené.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -36 zo dňa 26. 10. 2011

a rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. -24 zo dňa 3. 5. 2011, sa zrušuje a vec

sa vracia Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Porušovatelia sú povinní uhradiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania

vo výške 261,82-EUR za dva úkony právnych služieb (príprava a prevzatie zastúpenia,

sťažnosť, dvakrát režijný paušál) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. H., v lehote do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

všetky osoby sú si pred súdom rovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo

a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach

a povinnostiach, alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu...

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje zároveň za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že prvostupňový a odvolací súd tým, že konštatovali

nedostatok naliehavého právneho záujmu a posúdili, že poskytnutie ochrany sťažovateľovi

podľa (ďalej len „OSP“) v prípade jeho žaloby

nemá zmysel, porušili označené práva sťažovateľa.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ

namieta porušenie práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12

, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. V danom

prípade o rozsudku okresného súdu na základe odvolania sťažovateľa rozhodoval krajský

súd ako súd odvolací, t. j. sťažovateľ sa domáhal ochrany svojich práv právnymi

prostriedkami v systéme všeobecných súdov. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie označených práv postupom

okresného súdu v predmetnom konaní po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci ( ).

2. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa sústredil

na posúdenie otázky, či interpretácia a aplikácia právnej normy, ktorá bola základom pre

rozhodovanie krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. [konkrétne § 80

písm. c) ], je zlučiteľná s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách.

Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia opieral najmä o tieto argumenty:

«Je treba prisvedčiť žalobcovi, že oznámenie o ukončení jeho podnikania

u ohlasovanej živnosti, vykonané dňa 2. 12. 2009. dané Obvodnému úradu v P. je právnym

úkonom, s ktorým v znení neskorších

predpisov spája právne následky a to vyznačenie v živnostenskom registri ukončenie

podnikania. Práve takéto rozhodnutie správneho orgánu, aj keď sa nevyhotovuje

a neodôvodňuje, je rozhodnutím správneho orgánu. Účelom podanej určovacej žaloby

žalobcu je dosiahnutie stavu pred vykonaním tohto záznamu.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie j, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Podľa možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby bolo

určené, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem. Ak nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba už z tohto dôvodu

opodstatnená. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto

určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne

postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu práva už došlo a je teda možné žalovať na

splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana

poskytovaná inak podľa $ 80 písm. c / zmysel. Spravidla preto v takomto prípade

nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je

alebo nie je.

V danom prípade je treba konštatovať, že k porušeniu práva žalobcu došlo už tým, že

na základe jeho plnej moci vykonal žalovaný úkon, „oznámenie o ukončení podnikania

u ohlasovacej živnosti“ čo malo za následok rozhodnutie správneho orgánu, ktorý svojím

rozhodnutím o vyznačení ukončenia podnikania v živnostenskom registri, vyznačil zánik

živnostenského oprávnenia vo všetkých predmetoch podnikania u žalobcu

S ohľadom na uvedené, bolo potrebné .skúmať, ako sa prípadným vyslovením

neplatnosti tohto právneho úkonu zmení právne postavenie žalobcu vo vzťahu k správnemu

orgánu a či tento by bol oprávnený a povinný navrátiť rozhodnutie zápisom v

živnostenskom registri do pôvodného stavu.

Odvolací súd je toho názoru, že aj prípadným vyhovením žalobe sa právne

postavenie žalobcu nijako nezmení a to z dôvodu, že žalobca nepodal žalobou podľa

V. hlavy

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Ako vyplýva z obsahu spisu, ale aj samotného odvolania žalobcu, tento sa nedomáhal

v správnom konaní žalobou preskúmania správnosti vyznačenia jeho ukončenia podnikania

v živnostenskom registri voči správnemu orgánu. Ako už bolo vyššie uvedené, aj vykonanie

zápisu v živnostenskom registri je rozhodnutím správneho orgánu, aj keď sa rozhodnutie

nevyhotovuje a neodôvodňuje. V tomto konaní by sa správny súd musel prejudiciálne

zaoberať otázkou platností vykonania tohto právneho úkonu žalovaným. Samotné vyslovenie

neplatnosti podľa v spojení s a

neprivodí navrátenie zápisu do pôvodného stavu, ani nemá vplyv na začatie správneho

konania, pre ktoré platia zákonom stanovené lehoty. Za naliehavý právny záujem sa

nepovažuje subjektívny pocit účastníka a naliehavosť právnej úpravy, ktorá v prípade § 80

písm. c/ má iba preventívny charakter, smerujúci k tomu, aby nedošlo k porušeniu

práva. Ak k porušeniu práva došlo, zákon upravuje zákonný postup, v danom prípade

v správnom konaní, ako porušené právo napraviť.

Ak by sa predmetná žaloba posudzovala podľa obsahu, z ktorej je zrejmé, že

Uplatnenie neplatnosti právneho úkonu smerovalo vo vzťahu nesprávnemu rozhodnutiu

správneho orgánu o zápise týkajúcom sa ukončenia podnikania žalobcu v živnostenskom

registri, ani súd prvého stupňa ani odvolací súd nemohli konanie zastaviť a postúpiť vec

správnemu orgánu z dôvodu, že tento nebol účastníkom tohto konania.»

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem. V zmysle tohto ustanovenia zaťažuje navrhovateľa dôkazné bremeno

spočívajúce v preukázaní, že na určení existencie či neexistencie právneho vzťahu má

naliehavý právny záujem v čase rozhodovania súdu. Podľa judikatúry všeobecných súdov

má určovacia žaloba podľa preventívny charakter a prichádza do úvahy

najmä, ak môže eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistotu v právnom vzťahu, ak

nápravu nemožno dosiahnuť inak. Prichádza do úvahy aj vtedy, ak vytvára takú úpravu

vzájomných vzťahov, ktorá môže odstrániť budúce spory medzi účastníkmi. Ak nemožno

očakávať naplnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem a uplatnenie

určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia je neúspešné.

Posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu podľa

je primárne záležitosťou všeobecných súdov. Ústavný súd poznamenáva, že mu neprislúcha

hodnotiť spôsob vykonávania dôkazov všeobecnými súdmi ani hodnotiť skutkové a právne

závery, ku ktorým dospeli, a tak zasahovať do ich rozhodovacej činnosti, pretože nie je

prieskumným súdom ani nadriadeným súdom. Jeho úlohou je kontrola zlučiteľnosti

interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu by sa rozhodnutie

všeobecného súdu mohlo stať len v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (mutatis mutandis

).

Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu sp. zn. dospel

ústavný súd k záveru, že výklad krajského súdu nemožno považovať za zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Krajský súd

napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil, zaoberal sa námietkami sťažovateľa a vysvetlil

dôvod svojho postupu. Poukázal na chybné posúdenie podstaty oznámenia o zániku živnosti

okresným súdom, ktoré korigoval, ako aj na záver okresného súdu o neexistencii

naliehavého právneho záujmu, s ktorým sa stotožnil. Zdôvodnenie rozsudku krajského súdu

netrpí vadami arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti, čo by prípadne mohlo signalizovať

porušenie označených práv sťažovateľa. Samotná nespokojnosť sťažovateľa s rozsudkom

krajského súdu nemôže byť dôvodom na vyslovenie namietaného porušenia označených

práv.

Ústavný súd tak nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne

skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu

a sťažovateľom označenými právami, a preto jeho sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012