Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 53/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. R., S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou E., s. r. o.,

T., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Ing. D. G., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3

T 75/2008 z 23. mája 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra

2011 doručená sťažnosť R. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 23. mája 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „Dňa 27. 6. 2006 sa sťažovateľ

dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)

na tom skutkovom základe, že v uvedený deň viedol osobné motorové

vozidlo zn... a to i napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia a rozsudkom

Okresného súdu Galanta zo dňa 4. 6. 2003 sp. zn. mu bol uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov.

Nakoľko si bol sťažovateľ vedomý svojho pochybenia, na hlavnom pojednávaní

konanom v predmetnej veci dna 23. 1. 2008 prehlásil, že má záujem uzavrieť dohodu o vine

a treste, s čím súhlasila aj prítomná prokurátorka Okresnej prokuratúry v Galante...

Dňa 23. 5. 2008 sa konalo na Okresnom súde v Galante verejné zasadnutie, na

ktorom došlo k schváleniu dohody o vine a treste rozsudkom Okresného súdu v Galante,

sp. zn. a sťažovateľovi bol uložený peňažný trest vo výške 15.000 Sk (500 €),

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov i trest zákazu činností viesť motorové

vozidlá každého druhu na dobu 24 mesiacov. Sťažovateľ bol súčasne poučený o tom, že

proti uvedenému rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa

a . Sťažovateľ však opäť nebol poučený

o tom, kedy preňho začína výkon predmetného trestu zákazu činnosti. Nakoľko od

sťažovateľa nikto nežiadal vydanie jeho vodičského oprávnenia, bol presvedčený o tom, že

výkon jeho trestu zákazu činnosti začne plynúť až od okamihu jeho odňatia, čo sa však

uskutočnilo až koncom roka 2010 a sťažovateľ dovtedy disponoval svojím vodičským

oprávnením.

V priebehu niekoľkých mesiacov po vyhlásení rozsudku Okresného súdu v Galante zo

dňa 23. 5. 2008 sp. zn. . ktorým súd schválil dohodu o vine a treste medzi

prokurátorom Okresnej prokuratúry Galanta a sťažovateľom, bol sťažovateľ zastavený

policajnou hliadkou. Nakoľko mal stále v držbe svoje vodičské oprávnenie, bez obáv sa

preukázal vodičským i občianskym preukazom. Na základe tejto kontroly bolo hliadkou

zistené, že sťažovateľovi plynie trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo a vodičské

oprávneniu mu malo byť dávno odňaté. Aj napriek zisteniu tejto skutočností však sťažovateľ

disponoval svojím vodičským oprávnením a nikým nebol požiadaný o jeho vydanie.

Z dôvodu zistenia, že je vo výkone trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, bolo voči

nemu vznesené nové obvinenie.

Nakoľko si sťažovateľ nebol vedomý svojho pochybenia (že marí výkon úradného

rozhodnutia, keďže stále disponuje svojím vodičským oprávnením), obrátil sa v predmetnej

veci aj na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, ktorého odpoveď v prílohe

prikladám. V nej sa riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Tmavé vyjadril tak že, neodkladne

po tom, ako dopravný inšpektorát obdrží od súdu právoplatný rozsudok, vyzve držiteľa

vodičského preukazu o jeho odovzdanie na dopravný inšpektorát a zákaz činnosti vloží do

počítačovej evidencie. Tu teda došlo k pochybeniu na strane Okresného súdu v Galante,

ktorý mal doručiť právoplatný rozsudok dopravnému inšpektorátu, a následne na strane

dopravného inšpektorátu, mal byť zákaz činnosti vložený aj do počítačovej evidencie. Týmto

pochybením bol sťažovateľ vyzvaný na odovzdanie vodičského oprávnenia až koncom roka

2010.

Z dôvodu pochybenia je voči sťažovateľovi vedené trestné stíhanie, ktorému by sa

vyhol, pokiaľ by došlo k dôslednému plneniu povinností štátnych orgánov.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ tvrdí, že „nedostatočným poučením súdu

o začiatku plynutia lehoty výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a odňatým

oprávnením viesť motorové vozidlá až koncom roka 2010, došlo k porušeniu jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá vyplýva z článku 46 SR,

ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa R. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Galanta sp. zn. z 23. 5. 2008 porušené bolo.

Sťažovateľovi R. R. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 120.000,- €.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

Sťažovateľ namieta, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 23. mája

2008 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu bolo porušené jeho základné právo podľa

a tiež právo podľa dohovoru. K porušeniu označených práv

malo dôjsť tým, že:

„- okresný súd ho po vyhlásení rozsudku, ktorým schválil dohodu o vine a treste

nepoučil o vykonateľnosti rozhodnutia,

- okresný súd nezaslal príslušnému policajnému oddeleniu právoplatné rozhodnutie,

ktorým vyslovil trest zákazu činnosti a tým zabránil, že trest zákazu činnosti nebol vložený

do počítačovej evidencie.“

Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. z 23. mája 2008

nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, t. j. 23. mája 2008, čím bolo právoplatne

skončené aj označené konanie. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť až

19. septembra 2011. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v , čo zakladá dôvod

na jej odmietnutie podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na obsah námietok sťažovateľa sa ústavný súd neuspokojil so svojím

záverom o oneskorenom podaní sťažnosti a preskúmal aj to, či ju nemožno považovať za

zjavne neopodstatnenú. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Zo sťažnosti, k nej priloženej dokumentácie a spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil:

Okresný súd na verejnom zasadnutí 23. mája 2008 schválil rozsudkom sp. zn.

dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry

Galanta a sťažovateľom, na základe ktorej bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona, za čo mu okresný súd okrem iného uložil trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu na dobu 24 mesiacov.

V odôvodnení označeného rozsudku sa okrem iného uvádza, že „Samosudca, formou

otázok zisťoval na verejnom zasadnutí či obvinený R. R... 10. si uvedomuje, že ak súd prijme

návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť

vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.

Obvinený R. R. na všetky uvedené otázky odpovedal áno (rozumel im, otázky mu boli

vysvetlené).“.

V poučení označeného rozsudku je uvedené: „Proti tomuto rozsudku nie je prípustné

odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa a

Rozsudok nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením.“

V zápisnici o verejnom zasadnutí okresného súdu v sťažovateľovej veci z 23. mája

2008 sa okrem iného uvádza:

„... v súlade s samosudca, formou otázok zisťoval u obvineného

toto:

... j/ uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok,

ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať

odvolanie.

Odpoveď: Áno

... Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku bolo dané poučenie v tom zmysle, že proti

tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie a rozsudok nadobúda právoplatnosť jeho

vyhlásením.“

Zo zápisnice z verejného zasadnutia okresného súdu z 23. mája 2008 vyplýva, že sa

ho zúčastnil nielen sťažovateľ, ale aj jeho obhajca.

Súčasťou spisu okresného súdu sp. zn. je aj prípis okresného súdu

z 28. mája 2008 adresovaný Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Galanta (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“), ktorého prílohou bol namietaný rozsudok, pričom v označenom

prípise je uvedené, že obvinený (sťažovateľ) „má trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkých druhov na 24 mesiacov, začiatok zákazu činnosti: 23. 5. 2008, koniec

zákazu činnosti: 23. 5. 2010“. Prípis bol okresnému riaditeľstvu doručený 30. mája 2008.

Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vykonal všetky úkony

súvisiace so zabezpečením vykonateľnosti svojho rozsudku sp. zn. z 23. mája

2008, keď v priebehu verejného pojednávania riadne poučil sťažovateľa o obsahu dohody

o vine a treste vrátane poučenia o nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vyhlásením

a následne na zabezpečenie súčinnosti zaslal vyhotovený rozsudok okresnému riaditeľstvu

s riadne označeným začiatkom a koncom uloženého zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá.

Skutočnosť, že okresný súd výslovne nepoučil sťažovateľa o tom, že nadobudnutím

právoplatnosti sa jeho rozsudok stal aj vykonateľným, ústavný súd nepovažoval

v okolnostiach posudzovanej veci za pochybenie, ktoré by mohlo mať ústavnú relevanciu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na príslušné ustanovenia

upravujúce vyhlasovanie rozsudku a nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.

Podľa rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne;

vyhlasuje ho predseda senátu.

Podľa vyhlasujú sa úvodné slová „V mene

Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť

odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku

rozsudku prítomní povstanú.

Podľa v poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom

rozsudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie,

že rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania

výslovne vzdal.

Podľa rozsudok je právoplatný, a ak

neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon proti nemu nepripúšťa

odvolanie.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že nie je povinnosťou

všeobecného súdu poučiť obvineného aj o vykonateľnosti rozsudku, ktorá v danom prípade

vyplýva z . Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup a rozhodnutie súdu

v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania

v trestnoprávnej veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr.

, , ). Navyše, v danom prípade bol sťažovateľ zastúpený

v konaní pred okresným súdom kvalifikovaným právnym zástupcom (obhajcom), ktorý ho

v prípade nejasností mohol a mal poučiť o tom, že v jeho prípade označený rozsudok sa

nadobudnutím právoplatnosti v zmysle stáva aj

vykonateľným. Za týchto okolností ústavný súd považuje argumentáciu uvedenú v sťažnosti

za účelovú obranu sťažovateľa, ktorej nemožno priznať ústavnú ochranu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi

namietaným postupom okresného súdu a základným právom sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

ani jeho právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá

by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla zakladať dôvod na

vyslovenie ich porušenia, a preto podľa odmietol

sťažnosť tak z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že pochybenie okresného

riaditeľstva spočívajúce v tom, že po doručení právoplatného a vykonateľného rozsudku

okresného súdu nevyzval sťažovateľa na odovzdanie vodičského preukazu, nemožno

pripísať na ťarchu okresnému súdu. Navyše, sťažovateľ – zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom – sťažnosťou nenamieta, že k porušeniu jeho a dohovorom

garantovaných práv došlo postupom okresného riaditeľstva.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími

návrhmi uplatnenými sťažovateľom v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012