Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 53/2012
PDF · 169.67 KB
No categories available
IV. ÚS 53/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť R. R., S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou E., s. r. o.,
T., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Ing. D. G., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3
T 75/2008 z 23. mája 2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. R. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra
2011 doručená sťažnosť R. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
3 T 75/2008 z 23. mája 2008.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „Dňa 27. 6. 2006 sa sťažovateľ
dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v uvedený deň viedol osobné motorové
vozidlo zn... a to i napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia a rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 4. 6. 2003 sp. zn. 2 T 57/2003 mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov.
Nakoľko si bol sťažovateľ vedomý svojho pochybenia, na hlavnom pojednávaní
konanom v predmetnej veci dna 23. 1. 2008 prehlásil, že má záujem uzavrieť dohodu o vine
a treste, s čím súhlasila aj prítomná prokurátorka Okresnej prokuratúry v Galante...
Dňa 23. 5. 2008 sa konalo na Okresnom súde v Galante verejné zasadnutie, na
ktorom došlo k schváleniu dohody o vine a treste rozsudkom Okresného súdu v Galante,
sp. zn. 3 T 75/2008 a sťažovateľovi bol uložený peňažný trest vo výške 15.000 Sk (500 €),
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov i trest zákazu činností viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 24 mesiacov. Sťažovateľ bol súčasne poučený o tom, že
proti uvedenému rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku. Sťažovateľ však opäť nebol poučený
o tom, kedy preňho začína výkon predmetného trestu zákazu činnosti. Nakoľko od
sťažovateľa nikto nežiadal vydanie jeho vodičského oprávnenia, bol presvedčený o tom, že
výkon jeho trestu zákazu činnosti začne plynúť až od okamihu jeho odňatia, čo sa však
uskutočnilo až koncom roka 2010 a sťažovateľ dovtedy disponoval svojím vodičským
oprávnením.
V priebehu niekoľkých mesiacov po vyhlásení rozsudku Okresného súdu v Galante zo
dňa 23. 5. 2008 sp. zn. 3 T 75/2008. ktorým súd schválil dohodu o vine a treste medzi
prokurátorom Okresnej prokuratúry Galanta a sťažovateľom, bol sťažovateľ zastavený
policajnou hliadkou. Nakoľko mal stále v držbe svoje vodičské oprávnenie, bez obáv sa
preukázal vodičským i občianskym preukazom. Na základe tejto kontroly bolo hliadkou
zistené, že sťažovateľovi plynie trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo a vodičské
oprávneniu mu malo byť dávno odňaté. Aj napriek zisteniu tejto skutočností však sťažovateľ
disponoval svojím vodičským oprávnením a nikým nebol požiadaný o jeho vydanie.
Z dôvodu zistenia, že je vo výkone trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, bolo voči
nemu vznesené nové obvinenie.
Nakoľko si sťažovateľ nebol vedomý svojho pochybenia (že marí výkon úradného
rozhodnutia, keďže stále disponuje svojím vodičským oprávnením), obrátil sa v predmetnej
veci aj na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, ktorého odpoveď v prílohe
prikladám. V nej sa riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Tmavé vyjadril tak že, neodkladne
po tom, ako dopravný inšpektorát obdrží od súdu právoplatný rozsudok, vyzve držiteľa
vodičského preukazu o jeho odovzdanie na dopravný inšpektorát a zákaz činnosti vloží do
počítačovej evidencie. Tu teda došlo k pochybeniu na strane Okresného súdu v Galante,
ktorý mal doručiť právoplatný rozsudok dopravnému inšpektorátu, a následne na strane
dopravného inšpektorátu, mal byť zákaz činnosti vložený aj do počítačovej evidencie. Týmto
pochybením bol sťažovateľ vyzvaný na odovzdanie vodičského oprávnenia až koncom roka
2010.
Z dôvodu pochybenia je voči sťažovateľovi vedené trestné stíhanie, ktorému by sa
vyhol, pokiaľ by došlo k dôslednému plneniu povinností štátnych orgánov.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ tvrdí, že „nedostatočným poučením súdu
o začiatku plynutia lehoty výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a odňatým
oprávnením viesť motorové vozidlá až koncom roka 2010, došlo k porušeniu jeho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá vyplýva z článku 46 Ústavy SR,
ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa R. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. 5. 2008 porušené bolo.
Sťažovateľovi R. R. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 120.000,- €.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
Sťažovateľ namieta, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. mája
2008 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu bolo porušené jeho základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu označených práv
malo dôjsť tým, že:
„- okresný súd ho po vyhlásení rozsudku, ktorým schválil dohodu o vine a treste
nepoučil o vykonateľnosti rozhodnutia,
- okresný súd nezaslal príslušnému policajnému oddeleniu právoplatné rozhodnutie,
ktorým vyslovil trest zákazu činnosti a tým zabránil, že trest zákazu činnosti nebol vložený
do počítačovej evidencie.“
Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. mája 2008
nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, t. j. 23. mája 2008, čím bolo právoplatne
skončené aj označené konanie. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť až
19. septembra 2011. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená
zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Vzhľadom na obsah námietok sťažovateľa sa ústavný súd neuspokojil so svojím
záverom o oneskorenom podaní sťažnosti a preskúmal aj to, či ju nemožno považovať za
zjavne neopodstatnenú. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Zo sťažnosti, k nej priloženej dokumentácie a spisu okresného súdu sp. zn.
3 T 75/2008 ústavný súd zistil:
Okresný súd na verejnom zasadnutí 23. mája 2008 schválil rozsudkom sp. zn.
3 T 75/2008 dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry
Galanta a sťažovateľom, na základe ktorej bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, za čo mu okresný súd okrem iného uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 24 mesiacov.
V odôvodnení označeného rozsudku sa okrem iného uvádza, že „Samosudca, formou
otázok zisťoval na verejnom zasadnutí či obvinený R. R... 10. si uvedomuje, že ak súd prijme
návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť
vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.
Obvinený R. R. na všetky uvedené otázky odpovedal áno (rozumel im, otázky mu boli
vysvetlené).“.
V poučení označeného rozsudku je uvedené: „Proti tomuto rozsudku nie je prípustné
odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Tr. por.
Rozsudok nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením.“
V zápisnici o verejnom zasadnutí okresného súdu v sťažovateľovej veci z 23. mája
2008 sa okrem iného uvádza:
„... v súlade s § 333 ods. 3 Tr. por. samosudca, formou otázok zisťoval u obvineného
toto:
... j/ uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok,
ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať
odvolanie.
Odpoveď: Áno
... Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku bolo dané poučenie v tom zmysle, že proti
tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie a rozsudok nadobúda právoplatnosť jeho
vyhlásením.“
Zo zápisnice z verejného zasadnutia okresného súdu z 23. mája 2008 vyplýva, že sa
ho zúčastnil nielen sťažovateľ, ale aj jeho obhajca.
Súčasťou spisu okresného súdu sp. zn. 3 T 75/2008 je aj prípis okresného súdu
z 28. mája 2008 adresovaný Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Galanta (ďalej len
„okresné riaditeľstvo“), ktorého prílohou bol namietaný rozsudok, pričom v označenom
prípise je uvedené, že obvinený (sťažovateľ) „má trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na 24 mesiacov, začiatok zákazu činnosti: 23. 5. 2008, koniec
zákazu činnosti: 23. 5. 2010“. Prípis bol okresnému riaditeľstvu doručený 30. mája 2008.
Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vykonal všetky úkony
súvisiace so zabezpečením vykonateľnosti svojho rozsudku sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. mája
2008, keď v priebehu verejného pojednávania riadne poučil sťažovateľa o obsahu dohody
o vine a treste vrátane poučenia o nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vyhlásením
a následne na zabezpečenie súčinnosti zaslal vyhotovený rozsudok okresnému riaditeľstvu
s riadne označeným začiatkom a koncom uloženého zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá.
Skutočnosť, že okresný súd výslovne nepoučil sťažovateľa o tom, že nadobudnutím
právoplatnosti sa jeho rozsudok stal aj vykonateľným, ústavný súd nepovažoval
v okolnostiach posudzovanej veci za pochybenie, ktoré by mohlo mať ústavnú relevanciu.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na príslušné ustanovenia Trestného poriadku
upravujúce vyhlasovanie rozsudku a nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.
Podľa § 171 ods. 1 Trestného poriadku rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne;
vyhlasuje ho predseda senátu.
Podľa § 171 ods. 2 Trestného poriadku vyhlasujú sa úvodné slová „V mene
Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť
odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku
rozsudku prítomní povstanú.
Podľa § 171 ods. 3 Trestného poriadku v poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom
rozsudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie,
že rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdal.
Podľa § 183 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku rozsudok je právoplatný, a ak
neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon proti nemu nepripúšťa
odvolanie.
Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že nie je povinnosťou
všeobecného súdu poučiť obvineného aj o vykonateľnosti rozsudku, ktorá v danom prípade
vyplýva z § 183 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup a rozhodnutie súdu
v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania
v trestnoprávnej veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr.
I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00). Navyše, v danom prípade bol sťažovateľ zastúpený
v konaní pred okresným súdom kvalifikovaným právnym zástupcom (obhajcom), ktorý ho
v prípade nejasností mohol a mal poučiť o tom, že v jeho prípade označený rozsudok sa
nadobudnutím právoplatnosti v zmysle § 183 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku stáva aj
vykonateľným. Za týchto okolností ústavný súd považuje argumentáciu uvedenú v sťažnosti
za účelovú obranu sťažovateľa, ktorej nemožno priznať ústavnú ochranu.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi
namietaným postupom okresného súdu a základným právom sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1
ústavy ani jeho právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá
by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla zakladať dôvod na
vyslovenie ich porušenia, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
sťažnosť tak z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že pochybenie okresného
riaditeľstva spočívajúce v tom, že po doručení právoplatného a vykonateľného rozsudku
okresného súdu nevyzval sťažovateľa na odovzdanie vodičského preukazu, nemožno
pripísať na ťarchu okresnému súdu. Navyše, sťažovateľ – zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom – sťažnosťou nenamieta, že k porušeniu jeho ústavou a dohovorom
garantovaných práv došlo postupom okresného riaditeľstva.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími
návrhmi uplatnenými sťažovateľom v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2012