Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 65/2012
PDF · 145.57 KB
No categories available
I. ÚS 65/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. N., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo
veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9
C/201/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. N. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. decembra 2011 doručená (doplnená 4. januára 2012) sťažnosť Ing. J. N. (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 21. augusta 2008 podal „... na Okresnom súde
Bratislava II žalobu na vrátenie úhrady za právne zastúpenie a následné škody. Predmetné
konanie sa na Okresnom súde Bratislava II vedie pod sp. zn. 9 C/201/2008...
Po doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a jej uhradení sťažovateľom,
konajúci súd nevykonal jediný úkon v danej veci. Sťažovateľ preto dňa 11. 10. 2011 podal
predsedovi Okresného súdu Bratislava II, sťažnosť na prieťahy v konaní...
Do dnešného dňa, t. j. 19. 12. 20111 sťažovateľovi nebola doručená ani odpoveď na
podanú sťažnosť, a to napriek tomu, že podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch musí byť sťažnosť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu
príslušnému na jej vybavenie...
Sťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie Okresného Bratislava II nesmeruje
k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojou
nečinnosťou konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty
rozhodnutej veci sťažovateľovi. Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je odôvodnená
právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateľa.
Prieťahy spôsobené nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II, trvajúce už 3 roky
a 4 mesiace nie sú, vzhľadom na charakter sporu, ničím ospravedlniteľné.
Sťažovateľ považuje organizáciu práce Okresného súdu Bratislava II za nesprávnu,
za takú, ktorá nevyužíva procesné či iné prostriedky, ktorých účelom je zabezpečenie rýchlej
a účinnej ochrany práv účastníkov súdneho konania, a je toho názoru, že jeho konaním
dochádza k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.
3. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:
„Právo sťažovateľa - na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a - právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného
súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 9 C/201/2008 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bratislava II konal vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9 C/201/2008 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava II pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo
výške 3 500,- Eur.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej
veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.
8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany
takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ 11. októbra 2011
doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy (aj) v posudzovanom konaní.
Podpredsedníčka okresného súdu 23. decembra 2011 v odpovedi sp. zn. Spr. 2138/2011
sťažovateľovi na podanú sťažnosť na prieťahy v konaní okrem iného uviedla:
„... Prešetrením obsahu súdneho spisu 9 C/201/2008 musím konštatovať, že vo veci boli
zistené prieťahy, za čo sa Vám touto cestou ospravedlňujem.
Zároveň Vám oznamujem, že obe veci boli zaradené do evidencie konaní, ktoré sú
sledované predsedom súdu.“
11. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal
21. decembra 2011 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C/201/2008 doručená 11. októbra 2011, posúdil ústavný súd podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon,
ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda
okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným
prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).
12. Ústavný súd navyše poznamenáva, že zástupca porušovateľa doterajšie prieťahy
v konaní uznal a aj prijal konkrétne opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní tým, že
„veci boli zaradené do evidencie konaní, ktoré sú sledované predsedom súdu“ (pozri bod
10). Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu
považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
13. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2012