Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 65/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. N., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9

C/201/2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. N. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2011 doručená (doplnená 4. januára 2012) sťažnosť Ing. J. N. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa prvej vety

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 21. augusta 2008 podal „... na Okresnom súde

Bratislava II žalobu na vrátenie úhrady za právne zastúpenie a následné škody. Predmetné

konanie sa na Okresnom súde Bratislava II vedie pod sp. zn. ...

Po doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a jej uhradení sťažovateľom,

konajúci súd nevykonal jediný úkon v danej veci. Sťažovateľ preto dňa 11. 10. 2011 podal

predsedovi Okresného súdu Bratislava II, sťažnosť na prieťahy v konaní...

Do dnešného dňa, t. j. 19. 12. 20111 sťažovateľovi nebola doručená ani odpoveď na

podanú sťažnosť, a to napriek tomu, že podľa ustanovenia

Z. z. o súdoch musí byť sťažnosť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu

príslušnému na jej vybavenie...

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie Okresného Bratislava II nesmeruje

k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojou

nečinnosťou konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty

rozhodnutej veci sťažovateľovi. Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je odôvodnená

právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateľa.

Prieťahy spôsobené nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II, trvajúce už 3 roky

a 4 mesiace nie sú, vzhľadom na charakter sporu, ničím ospravedlniteľné.

Sťažovateľ považuje organizáciu práce Okresného súdu Bratislava II za nesprávnu,

za takú, ktorá nevyužíva procesné či iné prostriedky, ktorých účelom je zabezpečenie rýchlej

a účinnej ochrany práv účastníkov súdneho konania, a je toho názoru, že jeho konaním

dochádza k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.

3. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:

„Právo sťažovateľa - na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , a - právo na prerokovanie veci v

primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného

súdu Bratislava II vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bratislava II konal vo

veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava II pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 3 500,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej

veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ 11. októbra 2011

doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy (aj) v posudzovanom konaní.

Podpredsedníčka okresného súdu 23. decembra 2011 v odpovedi sp. zn. Spr. 2138/2011

sťažovateľovi na podanú sťažnosť na prieťahy v konaní okrem iného uviedla:

„... Prešetrením obsahu súdneho spisu musím konštatovať, že vo veci boli

zistené prieťahy, za čo sa Vám touto cestou ospravedlňujem.

Zároveň Vám oznamujem, že obe veci boli zaradené do evidencie konaní, ktoré sú

sledované predsedom súdu.“

11. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal

21. decembra 2011 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní

vedenom pod sp. zn. doručená 11. októbra 2011, posúdil ústavný súd podanie

sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda

okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným

prieťahom vo veci samej (podobne , , ).

12. Ústavný súd navyše poznamenáva, že zástupca porušovateľa doterajšie prieťahy

v konaní uznal a aj prijal konkrétne opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní tým, že

„veci boli zaradené do evidencie konaní, ktoré sú sledované predsedom súdu“ (pozri bod

10). Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

13. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012