Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 85/2012
PDF · 197.35 KB
No categories available
I. ÚS 85/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí senátu 15. februára 2012
predbežne prerokoval návrh MUDr. P. P., Z., MUDr. Z. N., B., MUDr. D. M., S.,
zastúpených advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., MUDr. J. K., P., MUDr. Š. M., Z., MUDr.
M. S., N., MUDr. M. C., P., MUDr. M. B., P., MUDr. S. S., P., a MUDr. K. Š., P., vo veci
namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n) v
spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a
písm. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ako aj práva
zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom vlády Slovenskej republiky a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady
obvodu Prešov č. 1 z 29. novembra 2011 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Fakultnej
nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov MUDr. Ľ. J. na vykonávanie príkazu na
pracovnú povinnosť voči zamestnancom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov a príkazmi jej riaditeľa na „Pracovnú pohotovosť“ č. 90/2011, č. 147/2011, č.
61/2011, č. 65/2011, č. 91/2011, č. 40/2011 a č. 63/2011, ďalej uznesením Bezpečnostnej
rady obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 z 29. novembra 2011 udeľujúcim
poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava MUDr. M. B. na vykonávanie
príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava
a príkazom jej riaditeľa č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov
UNB“ nasledovaného „Pokynom na plnenie pracovnej povinnosti“ z 1. decembra 2011
adresovaného MUDr. Z. N. a MUDr. D. M. a napokon uznesením Bezpečnostnej rady
obvodu Trnava č. 119 z 29. novembra 2011 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Fakultnej
nemocnice Trnava MUDr. G. P. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči
zamestnancom Fakultnej nemocnice Trnava a príkazom jej riaditeľa na „Pracovnú
pohotovosť“ č. 6023/2011 z 29. novembra 2011 za účasti vlády Slovenskej republiky,
Bezpečnostných rád obvodu Bratislava, Prešov a Trnava a riaditeľov Univerzitnej
nemocnice Bratislava, Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a Fakultnej
nemocnice Trnava a takto
rozhodol:
1. Návrh MUDr. J. K. vedený pod sp. zn. Rvp 192/2012, návrh MUDr. Š. M. vedený pod
sp. zn. Rvp 193/2012, návrh MUDr. M. S. vedený pod sp. zn. Rvp 194/2012, návrh MUDr.
M. C. vedený pod sp. zn. Rvp 195/2012, návrh MUDr. M. B. vedený pod sp. zn. Rvp
196/2012, návrh MUDr. S. S. vedený pod sp. zn. Rvp 197/2012, návrh MUDr. K. Š. vedený
pod sp. zn. Rvp 198/2012, návrh MUDr. Z. N. vedený pod sp. zn. Rvp 200/2012, návrh
MUDr. P. P. vedený pod sp. zn. Rvp 201/2012 a návrh MUDr. D. M. vedený pod sp. zn.
Rvp 202/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Návrhy MUDr. J. K., MUDr. Š. M., MUDr. M. S., MUDr. M. C., MUDr. M. B.,
MUDr. S. S., MUDr. K. Š., MUDr. Z. N., MUDr. P. P. a MUDr. D. M. o d m i e t a ako
podané zjavne neoprávnenými osobami.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. januára
2012 doručené návrhy MUDr. J. K., MUDr. Š. M., MUDr. M. S., MUDr. M. C., MUDr. M.
B., MUDr. S. S., MUDr. K. Š., MUDr. Z. N., MUDr. P. P. a MUDr. D. M. (ďalej len
„navrhovatelia“, resp. v citovanom texte len „sťažovatelia“) označené ako „Sťažnosť podľa
čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorými sa domáhali vyslovenia porušenia svojich
základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n)
v spojení s čl. 115 ods. 3 ústavy a čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného
zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“), ako aj
práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)
a naň nadväzujúcimi uzneseniami bezpečnostných rád obvodu Prešov, Bratislava a Trnava
udeľujúcimi poverenie pre riaditeľov Univerzitnej nemocnice Bratislava, Fakultnej
nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a Fakultnej nemocnice Trnava na
vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom – navrhovateľom [pokiaľ
ide o jednotlivé príkazy, pozri záhlavie tohto rozhodnutia (spolu ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúce ďalšie rozhodnutia“)].
2. Z podaní doručených ústavnému súdu vyplýva, že vláda svojím uznesením č. 752
z 28. novembra 2011 rozhodla o vyhlásení núdzového stavu týkajúceho sa poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti v územnej pôsobnosti určených obvodných úradov, ako miestnych
orgánov štátnej správy. V okolnostiach ústavným súdom preskúmavaných podaní
navrhovateľov išlo o Obvodný úrad Bratislava pre územný obvod Bratislava I až V a tam sa
nachádzajúceho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. Univerzitnú nemocnicu
Bratislava, Obvodný úrad Prešov pre územný obvod Prešov a tam sa nachádzajúceho
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A.
Reimana Prešov, a Obvodný úrad Trnava pre územný obvod Trnava a tam sa
nachádzajúceho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. Fakultnú nemocnicu Trnava.
V intenciách uznesenia vlády č. 752 z 28. novembra 2011 rozhodli bezpečnostné rady
uvedených obvodných úradov na svojich mimoriadnych zasadnutiach o podmienkach
výkonu predmetného uznesenia vlády, v rámci ktorých udelili poverenia riaditeľom
Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Univerzitnej nemocnice
Bratislava a Fakultnej nemocnice Trnava na výkon pracovnej povinnosti na zabezpečenie
výkonu akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti v už uvedených zdravotníckych
zariadeniach vo vzťahu ku konkrétnym osobám, v okolnostiach veci jednotlivým
navrhovateľov, a to prostredníctvom písomných príkazov na plnenie pracovnej povinnosti.
Na podklade týchto písomných príkazov boli navrhovatelia povinní nastúpiť na poskytnutie
akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti do uvedených zdravotníckych zariadení.
K napadnutému rozhodnutiu o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcim ďalším
rozhodnutiam navrhovatelia uviedli: „Subjekty verejnej moci v súvislosti s núdzovým
stavom, ktorý vláda SR vyhlásila... postupovali spôsobom, aký možno prirovnať k plneniu
rozkazu... od vyššej zložky verejnej moci smerom nadol rozpisovali uznesenie vlády SR voči
zdravotníckym pracovníkom dotknutým uznesením vlády... Bezduché plnenie rozkazu
nemusí zbaviť orgán verejnej moci zodpovednosti za porušenie ústavy v čase vojny alebo
vojnového stavu. Tým menej zbavuje zodpovednosti za porušenie ústavy počas núdzového
stavu, ktorý sa právnou úpravou odlišuje od ďalších foriem obmedzovania demokratickej
formy vlády predpokladaných ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov.“
3. Navrhovatelia zhodne po opísaní skutkového stavu a odôvodnení procesných
podmienok konania, poukazujúc na právnu podstatu namietaných porušení ústavy,
dohovoru a ústavného zákona, uviedli z ich pohľadu ústavne konformný výklad tak
samotného inštitútu vyhlásenia núdzového stavu, ako aj podmienok, za ktorých môže byť
núdzový stav vyhlásený. K nastolenej právnej situácii inter alia dôvodili, že „Na začiatku
interpretácie a aplikácie úpravy núdzového stavu ustanovenej v ústavnom zákone s ústavou
stojí čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický a právny
štátu. Z podstaty demokratického štátu možno vyvodiť existenciu implikovanej podmienky
pre vznik právomoci vyhlásiť núdzový stav. Za implikovanú podmienku možno označiť
požiadavku, aby vláda začala uvažovať o obmedzení demokratickej formy vyhlásením
núdzového stavu jedine vtedy, ak dôvodne možno očakávať, že vyhlásením núdzového stavu
sa vytvoria účinné predpoklady pre odvrátenie hroziacej udalosti, alebo pre odstránenie jej
následkov. ... účelom jeho úpravy (núdzového stavu, pozn.) je vytvorenie právneho základu
pre riešenie situácií spojených s dianím inej povahy, než je zabezpečenie dostupnosti
zdravotnej starostlivosti z dôvodu hromadných výpovedí podaných lekármi.“. V ďalšej
svojej argumentácii navrhovatelia poukazovali na skutočnosť, že „Všetky základné práva,
ktoré ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. dovoľuje obmedziť počas núdzového stavu, možno
obmedziť jedine za predpokladu, že vláda SR svoju právomoc vyhlásiť núdzový stav
uplatnila v súlade s Ústavou SR, vtedy, keď sa skutočne splnili všetky podmienky vyhlásenia
núdzového stavu určené ústavným zákonom... Ak kumulatívne podmienky ústavného zákona
uvedené v taxatívnom výpočte nie sú splnené a vláda SR napriek tomu vyhlási núdzový stav,
ide o nesprávny úradný postup zakladajúci právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom... Súbežne, aj bez vzniku
škody, môže podľa okolností prípadu dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd.
S najvyššou mierou pravdepodobnosti môže dôjsť k porušeniu zákazu nútenej alebo
povinnej práce.“. V závere svojej argumentácie navrhovatelia namietali porušenie svojich
označených základných práv (pozri bod 1) v spojení „s čl. 115 ods. 3 Ústavy... a súbežne
s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona“ napadnutými
rozhodnutiami o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami.
4. Navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a po jeho
prerokovaní aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práv vyplývajúcich z ústavy,
ústavného zákona a dohovoru, a to napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu
a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami, a priznal im náhradu trov konania
(v prípadoch, keď boli navrhovatelia zastúpení advokátom, pozn.).
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“)]. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
II.A
K spoločnému prerokovaniu vecí
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 192/2012, sp. zn. Rvp 193/2012, sp. zn. Rvp 194/2012, sp. zn. Rvp 195/2012, sp. zn.
Rvp 196/2012, sp. zn. Rvp 197/2012, sp. zn. Rvp 198/2012, sp. zn. Rvp 200/2012, sp. zn.
Rvp 201/2012 a sp. zn. Rvp 202/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
totožnosť uvedených sťažností rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,
ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B
8. Navrhovatelia interpretujú právomoc ústavného súdu prerokovať a rozhodnúť
o ich podaných návrhoch (resp. z pohľadu sťažovateľov sťažností podľa čl. 127 ústavy,
pozn.) v tom smere, že „S podstatou a účelom materiálneho právneho štátu nezlučiteľný je
faktický stav, ktorého podstata spočíva v tom, že orgán štátu vydá príkaz obmedzujúci
základné právo alebo slobodu v nesúlade s ústavou alebo s ústavným zákonom a po vydaní
takého príkazu neexistuje iný orgán štátu s právomocou preskúmať vydaný príkaz
a rozhodnúť, či príkaz zasiahol do sféry ochrany jednotlivca zaručenej základným právom
v súlade s ústavou, alebo či ide o príkaz odporujúci ústave.
Ústavný súd SR ako jediný orgán ochrany ústavnosti v Slovenskej republike má
právomoc preskúmať, či sa počas núdzového stavu neporušujú základné práva a slobody,
ak fyzická osoba alebo právnická osoba namietne porušenie svojho základného práva alebo
slobody v dôsledku zavedenia alebo trvania núdzového stavu a ak sťažovateľ splní zákonom
ustanovené podmienky formy a náležitosti návrhu, ako aj ostatné podmienky, ktoré
sťažovateľ musí splniť pri podaní ústavnej sťažnosti.“.
9. V rámci predbežného prerokovania návrhu ústavný súd dospel k záveru, že
navrhovatelia ako fyzické osoby de lege lata nedisponujú procesnoprávnym oprávnením
namietať rozpor napadnutého rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a naň
nadväzujúcich ďalších rozhodnutí s ústavou, ústavným zákonom a dohovorom (pozri
bod 3 a 4).
10. Podľa čl. 129 ods. 6 ústavy ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie
o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce
ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Podľa čl. 130
ods. 2 ústavy zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129.
11. Podľa § 74a ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade
rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto
rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) a b). Účastníci
konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky. Podľa § 18 ods. 1 zákona
o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky [písm. a)], prezident Slovenskej republiky [písm. b)]...
12. Ústavný súd na základe uvedených zistení už pri predbežnom prerokovaní
návrhov navrhovateľov bol nútený konštatovať, že títo ako fyzické osoby nie sú osobami
oprávnenými podľa § 74a ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 11) podať návrh na
začatie konania o ne/súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí
nadväzujúcich na toto rozhodnutie s označenými článkami ústavy, ústavného zákona
a dohovoru, a preto návrh v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou (podobne I. ÚS 21/2012).
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v súvislosti s vyhlásením
núdzového stavu (v okolnostiach danej veci napadnutými rozhodnutiami o vyhlásení
núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami) bolo podľa ústavného zákona
prípustné uložiť pracovnú povinnosť, ako aj zakázať uplatnenie práva na štrajk [pozri čl. 5
ods. 3 písm. b) a k) ústavného zákona], a preto v tomto ohľade niet ani žiadnej príčinnej
súvislosti medzi navrhovateľmi označeným porušením príslušných článkov ústavy
a dohovoru a napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi
ďalšími rozhodnutiami.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. februára 2012