Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 85/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí senátu 15. februára 2012

predbežne prerokoval návrh MUDr. P. P., Z., MUDr. Z. N., B., MUDr. D. M., S.,

zastúpených advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., MUDr. J. K., P., MUDr. Š. M., Z., MUDr.

M. S., N., MUDr. M. C., P., MUDr. M. B., P., MUDr. S. S., P., a MUDr. K. Š., P., vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46

ods. 1 v spojení s , a ) v

spojení s a a a

písm. k) ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ako aj práva

zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom vlády Slovenskej republiky a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady

obvodu Prešov č. 1 z 29. novembra 2011 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Fakultnej

nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov MUDr. Ľ. J. na vykonávanie príkazu na

pracovnú povinnosť voči zamestnancom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana

Prešov a príkazmi jej riaditeľa na „Pracovnú pohotovosť“ č. 90/2011, č. 147/2011, č.

61/2011, č. 65/2011, č. 91/2011, č. 40/2011 a č. 63/2011, ďalej uznesením Bezpečnostnej

rady obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 z 29. novembra 2011 udeľujúcim

poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava MUDr. M. B. na vykonávanie

príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava

a príkazom jej riaditeľa č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov

UNB“ nasledovaného „Pokynom na plnenie pracovnej povinnosti“ z 1. decembra 2011

adresovaného MUDr. Z. N. a MUDr. D. M. a napokon uznesením Bezpečnostnej rady

obvodu Trnava č. 119 z 29. novembra 2011 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Fakultnej

nemocnice Trnava MUDr. G. P. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči

zamestnancom Fakultnej nemocnice Trnava a príkazom jej riaditeľa na „Pracovnú

pohotovosť“ č. 6023/2011 z 29. novembra 2011 za účasti vlády Slovenskej republiky,

Bezpečnostných rád obvodu Bratislava, Prešov a Trnava a riaditeľov Univerzitnej

nemocnice Bratislava, Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a Fakultnej

nemocnice Trnava a takto

rozhodol:

1. Návrh MUDr. J. K. vedený pod sp. zn. , návrh MUDr. Š. M. vedený pod

sp. zn. , návrh MUDr. M. S. vedený pod sp. zn. , návrh MUDr.

M. C. vedený pod sp. zn. , návrh MUDr. M. B. vedený pod sp. zn. Rvp

196/2012, návrh MUDr. S. S. vedený pod sp. zn. , návrh MUDr. K. Š. vedený

pod sp. zn. , návrh MUDr. Z. N. vedený pod sp. zn. , návrh

MUDr. P. P. vedený pod sp. zn. a návrh MUDr. D. M. vedený pod sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Návrhy MUDr. J. K., MUDr. Š. M., MUDr. M. S., MUDr. M. C., MUDr. M. B.,

MUDr. S. S., MUDr. K. Š., MUDr. Z. N., MUDr. P. P. a MUDr. D. M. o d m i e t a ako

podané zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. januára

2012 doručené návrhy MUDr. J. K., MUDr. Š. M., MUDr. M. S., MUDr. M. C., MUDr. M.

B., MUDr. S. S., MUDr. K. Š., MUDr. Z. N., MUDr. P. P. a MUDr. D. M. (ďalej len

„navrhovatelia“, resp. v citovanom texte len „sťažovatelia“) označené ako „Sťažnosť podľa

“, ktorými sa domáhali vyslovenia porušenia svojich

základných práv podľa a 2, a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n)

v spojení s a a a písm. k) ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“), ako aj

práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)

a naň nadväzujúcimi uzneseniami bezpečnostných rád obvodu Prešov, Bratislava a Trnava

udeľujúcimi poverenie pre riaditeľov Univerzitnej nemocnice Bratislava, Fakultnej

nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a Fakultnej nemocnice Trnava na

vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom – navrhovateľom [pokiaľ

ide o jednotlivé príkazy, pozri záhlavie tohto rozhodnutia (spolu ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúce ďalšie rozhodnutia“)].

2. Z podaní doručených ústavnému súdu vyplýva, že vláda svojím uznesením č. 752

z 28. novembra 2011 rozhodla o vyhlásení núdzového stavu týkajúceho sa poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti v územnej pôsobnosti určených obvodných úradov, ako miestnych

orgánov štátnej správy. V okolnostiach ústavným súdom preskúmavaných podaní

navrhovateľov išlo o Obvodný úrad Bratislava pre územný obvod Bratislava I až V a tam sa

nachádzajúceho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. Univerzitnú nemocnicu

Bratislava, Obvodný úrad Prešov pre územný obvod Prešov a tam sa nachádzajúceho

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A.

Reimana Prešov, a Obvodný úrad Trnava pre územný obvod Trnava a tam sa

nachádzajúceho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. Fakultnú nemocnicu Trnava.

V intenciách uznesenia vlády č. 752 z 28. novembra 2011 rozhodli bezpečnostné rady

uvedených obvodných úradov na svojich mimoriadnych zasadnutiach o podmienkach

výkonu predmetného uznesenia vlády, v rámci ktorých udelili poverenia riaditeľom

Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Univerzitnej nemocnice

Bratislava a Fakultnej nemocnice Trnava na výkon pracovnej povinnosti na zabezpečenie

výkonu akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti v už uvedených zdravotníckych

zariadeniach vo vzťahu ku konkrétnym osobám, v okolnostiach veci jednotlivým

navrhovateľov, a to prostredníctvom písomných príkazov na plnenie pracovnej povinnosti.

Na podklade týchto písomných príkazov boli navrhovatelia povinní nastúpiť na poskytnutie

akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti do uvedených zdravotníckych zariadení.

K napadnutému rozhodnutiu o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcim ďalším

rozhodnutiam navrhovatelia uviedli: „Subjekty verejnej moci v súvislosti s núdzovým

stavom, ktorý vláda SR vyhlásila... postupovali spôsobom, aký možno prirovnať k plneniu

rozkazu... od vyššej zložky verejnej moci smerom nadol rozpisovali uznesenie vlády SR voči

zdravotníckym pracovníkom dotknutým uznesením vlády... Bezduché plnenie rozkazu

nemusí zbaviť orgán verejnej moci zodpovednosti za porušenie v čase vojny alebo

vojnového stavu. Tým menej zbavuje zodpovednosti za porušenie počas núdzového

stavu, ktorý sa právnou úpravou odlišuje od ďalších foriem obmedzovania demokratickej

formy vlády predpokladaných ústavným v znení neskorších

predpisov.“

3. Navrhovatelia zhodne po opísaní skutkového stavu a odôvodnení procesných

podmienok konania, poukazujúc na právnu podstatu namietaných porušení ,

dohovoru a ústavného zákona, uviedli z ich pohľadu ústavne konformný výklad tak

samotného inštitútu vyhlásenia núdzového stavu, ako aj podmienok, za ktorých môže byť

núdzový stav vyhlásený. K nastolenej právnej situácii inter alia dôvodili, že „Na začiatku

interpretácie a aplikácie úpravy núdzového stavu ustanovenej v ústavnom zákone s

stojí SR, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický a právny

štátu. Z podstaty demokratického štátu možno vyvodiť existenciu implikovanej podmienky

pre vznik právomoci vyhlásiť núdzový stav. Za implikovanú podmienku možno označiť

požiadavku, aby vláda začala uvažovať o obmedzení demokratickej formy vyhlásením

núdzového stavu jedine vtedy, ak dôvodne možno očakávať, že vyhlásením núdzového stavu

sa vytvoria účinné predpoklady pre odvrátenie hroziacej udalosti, alebo pre odstránenie jej

následkov. ... účelom jeho úpravy (núdzového stavu, pozn.) je vytvorenie právneho základu

pre riešenie situácií spojených s dianím inej povahy, než je zabezpečenie dostupnosti

zdravotnej starostlivosti z dôvodu hromadných výpovedí podaných lekármi.“. V ďalšej

svojej argumentácii navrhovatelia poukazovali na skutočnosť, že „Všetky základné práva,

ktoré ústavný dovoľuje obmedziť počas núdzového stavu, možno

obmedziť jedine za predpokladu, že vláda SR svoju právomoc vyhlásiť núdzový stav

uplatnila v súlade s SR, vtedy, keď sa skutočne splnili všetky podmienky vyhlásenia

núdzového stavu určené ústavným zákonom... Ak kumulatívne podmienky ústavného zákona

uvedené v taxatívnom výpočte nie sú splnené a vláda SR napriek tomu vyhlási núdzový stav,

ide o nesprávny úradný postup zakladajúci právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom... Súbežne, aj bez vzniku

škody, môže podľa okolností prípadu dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd.

S najvyššou mierou pravdepodobnosti môže dôjsť k porušeniu zákazu nútenej alebo

povinnej práce.“. V závere svojej argumentácie navrhovatelia namietali porušenie svojich

označených základných práv (pozri bod 1) v spojení „s ... a súbežne

s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona“ napadnutými

rozhodnutiami o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami.

4. Navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a po jeho

prerokovaní aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práv vyplývajúcich z ,

ústavného zákona a dohovoru, a to napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu

a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami, a priznal im náhradu trov konania

(v prípadoch, keď boli navrhovatelia zastúpení advokátom, pozn.).

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“)]. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

totožnosť uvedených sťažností rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

8. Navrhovatelia interpretujú právomoc ústavného súdu prerokovať a rozhodnúť

o ich podaných návrhoch (resp. z pohľadu sťažovateľov sťažností podľa ,

pozn.) v tom smere, že „S podstatou a účelom materiálneho právneho štátu nezlučiteľný je

faktický stav, ktorého podstata spočíva v tom, že orgán štátu vydá príkaz obmedzujúci

základné právo alebo slobodu v nesúlade s alebo s ústavným zákonom a po vydaní

takého príkazu neexistuje iný orgán štátu s právomocou preskúmať vydaný príkaz

a rozhodnúť, či príkaz zasiahol do sféry ochrany jednotlivca zaručenej základným právom

v súlade s , alebo či ide o príkaz odporujúci ústave.

Ústavný súd SR ako jediný orgán ochrany ústavnosti v Slovenskej republike má

právomoc preskúmať, či sa počas núdzového stavu neporušujú základné práva a slobody,

ak fyzická osoba alebo právnická osoba namietne porušenie svojho základného práva alebo

slobody v dôsledku zavedenia alebo trvania núdzového stavu a ak sťažovateľ splní zákonom

ustanovené podmienky formy a náležitosti návrhu, ako aj ostatné podmienky, ktoré

sťažovateľ musí splniť pri podaní ústavnej sťažnosti.“.

9. V rámci predbežného prerokovania návrhu ústavný súd dospel k záveru, že

navrhovatelia ako fyzické osoby de lege lata nedisponujú procesnoprávnym oprávnením

namietať rozpor napadnutého rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a naň

nadväzujúcich ďalších rozhodnutí s , ústavným zákonom a dohovorom (pozri

bod 3 a 4).

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie

o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce

ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s alebo s ústavným zákonom. Podľa

ods. 2 zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa .

11. Podľa a návrh na začatie konania o súlade

rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto

rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) a b). Účastníci

konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky. Podľa § 18 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky [písm. a)], prezident Slovenskej republiky [písm. b)]...

12. Ústavný súd na základe uvedených zistení už pri predbežnom prerokovaní

návrhov navrhovateľov bol nútený konštatovať, že títo ako fyzické osoby nie sú osobami

oprávnenými podľa (pozri bod 11) podať návrh na

začatie konania o ne/súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí

nadväzujúcich na toto rozhodnutie s označenými článkami , ústavného zákona

a dohovoru, a preto návrh v tejto časti podľa odmietol

ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou (podobne ).

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v súvislosti s vyhlásením

núdzového stavu (v okolnostiach danej veci napadnutými rozhodnutiami o vyhlásení

núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami) bolo podľa ústavného zákona

prípustné uložiť pracovnú povinnosť, ako aj zakázať uplatnenie práva na štrajk [pozri čl. 5

ods. 3 písm. b) a k) ústavného zákona], a preto v tomto ohľade niet ani žiadnej príčinnej

súvislosti medzi navrhovateľmi označeným porušením príslušných článkov

a dohovoru a napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi

ďalšími rozhodnutiami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2012