Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 21/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí senátu 11. januára 2012

predbežne prerokoval návrh doc. MUDr. S. K, PhD., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. D.,

DrSc., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37

ods. 4 a v spojení s , a čl.

119 písm. n) v spojení s a s a

ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov, ako aj práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom vlády Slovenskej republiky a naň nadväzujúcim uznesením

Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 udeľujúcim

poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava MUDr. M. B. na vykonávanie

príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava

a príkazom riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava č. 27/2011 na „Vykonanie

pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“, za účasti vlády Slovenskej republiky,

Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava a riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava,

a takto

rozhodol:

Návrh doc. MUDr. S. K., PhD., o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. decembra

2011 doručený a 21. decembra 2011 doplnený návrh doc. MUDr. S. K., PhD. (ďalej len

„navrhovateľka“, v citovanom texte len „sťažovateľka“), označený ako „Sťažnosť podľa čl.

127 “, ktorým sa domáhala vyslovenia porušenia základných

práv podľa a 2, a (ďalej

len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3

a s a a písm. k) ústavného o

bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v

znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“), ako aj práva zákazu nútenej práce

podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a naň nadväzujúcim uznesením

Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava (ďalej len „bezpečnostná rada“) č. ObÚ-BA-CO3-

udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava

MUDr. M. B. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom

Univerzitnej nemocnice Bratislava a príkazom riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava

č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“ (spolu ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúce ďalšie

rozhodnutia“).

2. Navrhovateľka po opísaní rozhodného skutkového stavu (bod I návrhu)

a odôvodnení procesných podmienok konania (bod II návrhu), poukazujúc na právnu

podstatu namietaných porušení , dohovoru a ústavného zákona uviedla z jej pohľadu

ústavne konformný výklad tak samotného inštitútu vyhlásenia núdzového stavu, ako aj

podmienok, za ktorých môže byť núdzový stav vyhlásený (body III až VI návrhu). Zároveň

namietala porušenie už uvedených práv (pozri bod 1 a 3) v spojení „s čl. 115 ods. 3

... a súbežne s a a písm. k) ústavného zákona“

s napadnutými rozhodnutiami o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími

rozhodnutiami.

3. Navrhovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a po

prerokovaní veci takto rozhodol:

„1. Základné právo na štrajk priznané sťažovateľke ... v spojení

so zákazom nútenej práce podľa a 2 ..., základné právo na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1, všetky ustanovenia v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119

písm. n) v spojení s ... a súbežne s a

a písm. k) ústavného zákona... a zároveň ľudské právo zákazu nútenej práce priznané podľa

čl. 4... dohovoru... postupom vlády... a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady...

č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa UN Bratislava MUDr.

M. B. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom UN Bratislava

porušené bolo.

2. Ústavný súd... podľa priznáva

sťažovateľke za porušenie jej základných práv primerané finančné zadosťučinenie 1.500,-

euro. Vláda... je povinná vyplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie do dvoch

mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu... na účet sťažovateľky.

3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314 euro a 20

centov, ktorú je vláda... povinná vyplatiť advokátovi JUDr. J. D., DrSc, do dvoch mesiacov

od vyhlásenia tohto nálezu... na jeho účet.“

Alternatívne navrhovateľka navrhla doplniť bod 1 navrhovaného výroku aj

o vyslovenie porušenia označených práv príkazom riaditeľa Univerzitnej nemocnice

Bratislava č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“

a v súvislosti s bodom 3 výroku navrhla zaviazať na zaplatenie požadovaného finančného

zadosťučinenia bezpečnostnú radu (v ½) a univerzitnú nemocnicu (v ½).

4. Navrhovateľka tiež navrhla prerokovanie návrhu v naliehavom režime.

II.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

6. V rámci predbežného prerokovania návrhu ústavný súd dospel k záveru, že

navrhovateľka ako fyzická osoba de lege lata nedisponuje procesnoprávnym oprávnením

namietať rozpor napadnutého rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a naň

nadväzujúcich ďalších rozhodnutí s , ústavným zákonom a dohovorom (pozri

bod 3).

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie

o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce

ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s alebo s ústavným zákonom.

Podľa zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie

konania podľa čl. 129.

Podľa a návrh na začatie konania o súlade

rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto

rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) a b). Účastníci

konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (písm. a), prezident

Slovenskej republiky (písm. b).

8. Napriek formálnemu označeniu návrhu „Sťažnosť podľa Slovenskej

republiky“ (pozri bod 1), nosné dôvody tvoriace základ rozhodnutia, ako i samotný petit

vychádzali prima facie z argumentácie navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie

o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúce ďalšie rozhodnutia nie sú v súlade

s , ústavným zákonom a dohovorom. V tejto súvislosti navrhovateľka v podanom

návrhu inter alia uviedla: „Sťažovateľka je obeťou právneho režimu nastoleného uznesením

vlády Slovenskej republiky č. 421/2011, nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady

obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 a Príkazom riaditeľa č. 27/2011“ (s. 7

návrhu); „V okolnostiach prípadu sa vláda SR pokúsila zneužiť svoju právomoc vyhlásiť

núdzový stav spôsobom, ktorý má byť ústavným súdom nepreskúmateľný...“ (s. 8 návrhu);

„Rovnako neprichádza do úvahy právomoc všeobecného súdnictva v správnom súdnictve

preskúmať súlad rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu s alebo ústavným

zákonom“ (s. 10 návrhu); „Protestom prokurátora nemožno napadnúť uznesenie vlády

o vyhlásení núdzového stavu... lebo vyhlásenie núdzového stavu porušilo ústavu a ústavný

zákon, o čom prokuratúra nemá právomoc konať“ (s. 9 návrhu); „V okolnostiach prípadu

Bezpečnostná rada obvodu Bratislava na mimoriadnom zasadnutí konanom 29. novembra

2011... postupovala nad rámec vymedzený ústavným , a preto

v nesúlade s v spojení s SR... núdzový stav má mať inú

ústavnú kvalitu ako vojna, vojnový stav alebo výnimočný stav. Predpokladá sa nižšia

intenzita zásahov do diania v spoločnosti, aj menej obmedzovania základných práv

a slobôd“ (s. 11 návrhu); «Citované ustanovenia ústavného zákona o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu indikujú, že účelom

jeho úpravy je vytvorenie právneho základu pre riešenie situácii spojených s dianím inej

povahy, než je zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu hromadných

výpovedí podaných lekármi. Zásadný význam má posledná veta čl. 1 ods. 1, podľa ktorej

„núdzový stav možno vyhlásiť, len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone“»

(s. 12 návrhu); „Právomoc vlády SR pri vyhlasovaní núdzového stavu nie je absolútna ani

bezbrehá. Podlieha ústavným obmedzeniam. Prvým je ustanovenie SR...“

(s. 12 návrhu); „Sama existencia právomoci, ktorú orgán verejnej moci nemá povinnosť

uplatniť, ale ktorej uplatnenie je odkázané na úvahu príslušného orgánu verejnej moci,

v právnom štáte nelegitimizuje rozhodnutie uplatniť zverenú právomoc“ (s. 12 návrhu); „Na

začiatku interpretácie a aplikácie úpravy núdzového stavu ustanovenej v ústavnom zákone

s stojí SR, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický

a právny štát. Z podstaty demokratického štátu možno vyvodiť existenciu implikovanej

podmienky pre vznik právomoci vyhlásiť núdzový stav. Za implikovanú podmienku možno

označiť požiadavku, aby vláda začala uvažovať o obmedzení demokratickej formy

vyhlásením núdzového stavu jedine vtedy, ak dôvodne možno očakávať, že vyhlásením

núdzového stavu sa vytvoria účinné predpoklady pre odvrátenie hroziacej udalosti, alebo

pre odstránenie jej následkov“ (s. 12 a 13 návrhu); „K nastoleniu neštandardného

ústavného stavu pomenovaného ako núdzový stav môže dôjsť výlučne vtedy, ak sa splnia

kumulatívne podmienky uvedené v taxatívnom výpočte čl. 5 ods. 1 ústavného zákona...

Kumulatívne podmienky s povahou sine qua non sú tri... V okolnostiach prípadu vláda SR

vyhlásila núdzový stav bez splnenia tretej podmienky. To znamená, že vláda SR vyhlásila

núdzový stav v nesúlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona... Tým vláda SR zároveň porušila

SR“ (s. 14 návrhu); „Všetky základné práva, ktoré ústavný zákon...

dovoľuje obmedziť počas núdzového stavu, možno obmedziť jedine za predpokladu, že vláda

SR svoju právomoc vyhlásiť núdzový stav uplatnila v súlade s SR, vtedy, keď sa

skutočne splnili všetky tri podmienky vyhlásenia núdzového stavu určené ústavným

zákonom“ (s. 16 návrhu); „Nakoľko v okolnostiach prípadu nedošlo k ústavne

konformnému vyhláseniu núdzového stavu, ani ustanovenie pracovnej povinnosti

sťažovateľke nie je súladné s úpravou s a SR“ (s. 18 návrhu).

Inak povedané, v okolnostiach danej veci konaniu podľa predchádza konanie

podľa , na vyvolanie ktorého navrhovateľka nie je oprávnenou osobou.

9. Ústavný súd na základe uvedených zistení už pri predbežnom prerokovaní návrhu

navrhovateľky bol nútený konštatovať, že navrhovateľka ako fyzická osoba nie je osobou

oprávnenou podľa (pozri bod 7) podať návrh na

začatie konania o ne/súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí

nadväzujúcich na toto rozhodnutie s označenými článkami , ústavného zákona

a dohovoru, a preto návrh v tejto časti podľa odmietol

ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.

10. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v súvislosti s vyhlásením

núdzového stavu (v okolnostiach danej veci napadnutým rozhodnutím o vyhlásení

núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami) bolo podľa ústavného zákona

prípustné uložiť pracovnú povinnosť, ako aj zakázať uplatnenie práva na štrajk [pozri čl. 5

ods. 3 písm. b) a k) ústavného zákona], a preto v tomto ohľade niet žiadnej príčinnej

súvislosti medzi navrhovateľkou označeným porušením príslušných článkov

a dohovoru a napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi

ďalšími rozhodnutiami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012