Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)I. ÚS 21/2012
PDF · 159.77 KB
No categories available
I. ÚS 21/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí senátu 11. januára 2012
predbežne prerokoval návrh doc. MUDr. S. K, PhD., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. D.,
DrSc., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37
ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl.
119 písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5 ods. 1 a čl. 5
ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších
predpisov, ako aj práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom vlády Slovenskej republiky a naň nadväzujúcim uznesením
Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 udeľujúcim
poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava MUDr. M. B. na vykonávanie
príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava
a príkazom riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava č. 27/2011 na „Vykonanie
pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“, za účasti vlády Slovenskej republiky,
Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava a riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava,
a takto
rozhodol:
Návrh doc. MUDr. S. K., PhD., o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou
osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. decembra
2011 doručený a 21. decembra 2011 doplnený návrh doc. MUDr. S. K., PhD. (ďalej len
„navrhovateľka“, v citovanom texte len „sťažovateľka“), označený ako „Sťažnosť podľa čl.
127 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorým sa domáhala vyslovenia porušenia základných
práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3
ústavy a s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o
bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“), ako aj práva zákazu nútenej práce
podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a naň nadväzujúcim uznesením
Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava (ďalej len „bezpečnostná rada“) č. ObÚ-BA-CO3-
2011/26081/07 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava
MUDr. M. B. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom
Univerzitnej nemocnice Bratislava a príkazom riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava
č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“ (spolu ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúce ďalšie
rozhodnutia“).
2. Navrhovateľka po opísaní rozhodného skutkového stavu (bod I návrhu)
a odôvodnení procesných podmienok konania (bod II návrhu), poukazujúc na právnu
podstatu namietaných porušení ústavy, dohovoru a ústavného zákona uviedla z jej pohľadu
ústavne konformný výklad tak samotného inštitútu vyhlásenia núdzového stavu, ako aj
podmienok, za ktorých môže byť núdzový stav vyhlásený (body III až VI návrhu). Zároveň
namietala porušenie už uvedených práv (pozri bod 1 a 3) v spojení „s čl. 115 ods. 3
Ústavy... a súbežne s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona“
s napadnutými rozhodnutiami o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími
rozhodnutiami.
3. Navrhovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a po
prerokovaní veci takto rozhodol:
„1. Základné právo na štrajk priznané sťažovateľke čl. 37 ods. 4 Ústavy... v spojení
so zákazom nútenej práce podľa čl. 18 ods. 1 a 2 Ústavy..., základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1, všetky ustanovenia v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119
písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy... a súbežne s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b)
a písm. k) ústavného zákona... a zároveň ľudské právo zákazu nútenej práce priznané podľa
čl. 4... dohovoru... postupom vlády... a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady...
č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa UN Bratislava MUDr.
M. B. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom UN Bratislava
porušené bolo.
2. Ústavný súd... podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
sťažovateľke za porušenie jej základných práv primerané finančné zadosťučinenie 1.500,-
euro. Vláda... je povinná vyplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie do dvoch
mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu... na účet sťažovateľky.
3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314 euro a 20
centov, ktorú je vláda... povinná vyplatiť advokátovi JUDr. J. D., DrSc, do dvoch mesiacov
od vyhlásenia tohto nálezu... na jeho účet.“
Alternatívne navrhovateľka navrhla doplniť bod 1 navrhovaného výroku aj
o vyslovenie porušenia označených práv príkazom riaditeľa Univerzitnej nemocnice
Bratislava č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“
a v súvislosti s bodom 3 výroku navrhla zaviazať na zaplatenie požadovaného finančného
zadosťučinenia bezpečnostnú radu (v ½) a univerzitnú nemocnicu (v ½).
4. Navrhovateľka tiež navrhla prerokovanie návrhu v naliehavom režime.
II.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
6. V rámci predbežného prerokovania návrhu ústavný súd dospel k záveru, že
navrhovateľka ako fyzická osoba de lege lata nedisponuje procesnoprávnym oprávnením
namietať rozpor napadnutého rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a naň
nadväzujúcich ďalších rozhodnutí s ústavou, ústavným zákonom a dohovorom (pozri
bod 3).
7. Podľa čl. 129 ods. 6 ústavy ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie
o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce
ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
Podľa čl. 130 ods. 2 ústavy zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie
konania podľa čl. 129.
Podľa § 74a ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade
rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto
rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) a b). Účastníci
konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (písm. a), prezident
Slovenskej republiky (písm. b).
8. Napriek formálnemu označeniu návrhu „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky“ (pozri bod 1), nosné dôvody tvoriace základ rozhodnutia, ako i samotný petit
vychádzali prima facie z argumentácie navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie
o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúce ďalšie rozhodnutia nie sú v súlade
s ústavou, ústavným zákonom a dohovorom. V tejto súvislosti navrhovateľka v podanom
návrhu inter alia uviedla: „Sťažovateľka je obeťou právneho režimu nastoleného uznesením
vlády Slovenskej republiky č. 421/2011, nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady
obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 a Príkazom riaditeľa č. 27/2011“ (s. 7
návrhu); „V okolnostiach prípadu sa vláda SR pokúsila zneužiť svoju právomoc vyhlásiť
núdzový stav spôsobom, ktorý má byť ústavným súdom nepreskúmateľný...“ (s. 8 návrhu);
„Rovnako neprichádza do úvahy právomoc všeobecného súdnictva v správnom súdnictve
preskúmať súlad rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu s ústavou alebo ústavným
zákonom“ (s. 10 návrhu); „Protestom prokurátora nemožno napadnúť uznesenie vlády
o vyhlásení núdzového stavu... lebo vyhlásenie núdzového stavu porušilo ústavu a ústavný
zákon, o čom prokuratúra nemá právomoc konať“ (s. 9 návrhu); „V okolnostiach prípadu
Bezpečnostná rada obvodu Bratislava na mimoriadnom zasadnutí konanom 29. novembra
2011... postupovala nad rámec vymedzený ústavným zákonom č. 272/2002 Z. z., a preto
v nesúlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR... núdzový stav má mať inú
ústavnú kvalitu ako vojna, vojnový stav alebo výnimočný stav. Predpokladá sa nižšia
intenzita zásahov do diania v spoločnosti, aj menej obmedzovania základných práv
a slobôd“ (s. 11 návrhu); «Citované ustanovenia ústavného zákona o bezpečnosti štátu
v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu indikujú, že účelom
jeho úpravy je vytvorenie právneho základu pre riešenie situácii spojených s dianím inej
povahy, než je zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu hromadných
výpovedí podaných lekármi. Zásadný význam má posledná veta čl. 1 ods. 1, podľa ktorej
„núdzový stav možno vyhlásiť, len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone“»
(s. 12 návrhu); „Právomoc vlády SR pri vyhlasovaní núdzového stavu nie je absolútna ani
bezbrehá. Podlieha ústavným obmedzeniam. Prvým je ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR...“
(s. 12 návrhu); „Sama existencia právomoci, ktorú orgán verejnej moci nemá povinnosť
uplatniť, ale ktorej uplatnenie je odkázané na úvahu príslušného orgánu verejnej moci,
v právnom štáte nelegitimizuje rozhodnutie uplatniť zverenú právomoc“ (s. 12 návrhu); „Na
začiatku interpretácie a aplikácie úpravy núdzového stavu ustanovenej v ústavnom zákone
s ústavou stojí čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický
a právny štát. Z podstaty demokratického štátu možno vyvodiť existenciu implikovanej
podmienky pre vznik právomoci vyhlásiť núdzový stav. Za implikovanú podmienku možno
označiť požiadavku, aby vláda začala uvažovať o obmedzení demokratickej formy
vyhlásením núdzového stavu jedine vtedy, ak dôvodne možno očakávať, že vyhlásením
núdzového stavu sa vytvoria účinné predpoklady pre odvrátenie hroziacej udalosti, alebo
pre odstránenie jej následkov“ (s. 12 a 13 návrhu); „K nastoleniu neštandardného
ústavného stavu pomenovaného ako núdzový stav môže dôjsť výlučne vtedy, ak sa splnia
kumulatívne podmienky uvedené v taxatívnom výpočte čl. 5 ods. 1 ústavného zákona...
Kumulatívne podmienky s povahou sine qua non sú tri... V okolnostiach prípadu vláda SR
vyhlásila núdzový stav bez splnenia tretej podmienky. To znamená, že vláda SR vyhlásila
núdzový stav v nesúlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona... Tým vláda SR zároveň porušila
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“ (s. 14 návrhu); „Všetky základné práva, ktoré ústavný zákon...
dovoľuje obmedziť počas núdzového stavu, možno obmedziť jedine za predpokladu, že vláda
SR svoju právomoc vyhlásiť núdzový stav uplatnila v súlade s Ústavou SR, vtedy, keď sa
skutočne splnili všetky tri podmienky vyhlásenia núdzového stavu určené ústavným
zákonom“ (s. 16 návrhu); „Nakoľko v okolnostiach prípadu nedošlo k ústavne
konformnému vyhláseniu núdzového stavu, ani ustanovenie pracovnej povinnosti
sťažovateľke nie je súladné s úpravou s čl. 1 ods. 2 písm. c) a d) Ústavy SR“ (s. 18 návrhu).
Inak povedané, v okolnostiach danej veci konaniu podľa čl. 127 ústavy predchádza konanie
podľa čl. 129 ods. 6 ústavy, na vyvolanie ktorého navrhovateľka nie je oprávnenou osobou.
9. Ústavný súd na základe uvedených zistení už pri predbežnom prerokovaní návrhu
navrhovateľky bol nútený konštatovať, že navrhovateľka ako fyzická osoba nie je osobou
oprávnenou podľa § 74a ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 7) podať návrh na
začatie konania o ne/súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí
nadväzujúcich na toto rozhodnutie s označenými článkami ústavy, ústavného zákona
a dohovoru, a preto návrh v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.
10. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v súvislosti s vyhlásením
núdzového stavu (v okolnostiach danej veci napadnutým rozhodnutím o vyhlásení
núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami) bolo podľa ústavného zákona
prípustné uložiť pracovnú povinnosť, ako aj zakázať uplatnenie práva na štrajk [pozri čl. 5
ods. 3 písm. b) a k) ústavného zákona], a preto v tomto ohľade niet žiadnej príčinnej
súvislosti medzi navrhovateľkou označeným porušením príslušných článkov ústavy
a dohovoru a napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi
ďalšími rozhodnutiami.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2012