Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 99/2012
PDF · 137.26 KB
No categories available
IV. ÚS 99/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012
prerokoval námietku predpojatosti vznesenú A. H., B., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou M. P. s. r. o., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. P.,
účastníkom konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp
4121/2011, proti sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľubomírovi Dobríkovi,
a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľubomír Dobrík j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. Rvp 4121/2011.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra
2012 doručená sťažnosť Mgr. B. M., B., Ľ. M., B., zastúpených advokátom JUDr. M. Š., B.,
a A. H., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. P. s. r. o., konajúcou prostredníctvom
advokáta a konateľa JUDr. M. P. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“, spolu všetci len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl.
47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Er 250/2007 a jeho uznesením č. k. 3 Er 250/2007-481, Ex
2675/2007 zo 6. októbra 2011 v časti, v ktorej boli zamietnuté námietky povinných v 1., 2. a
3. rade proti upovedomeniu o začatí exekúcie.
Sťažnosť sťažovateľov bola pridelená na rozhodnutie III. senátu ústavného súdu,
ktorého členom je aj sudca Ľubomír Dobrík a je vedená pod sp. zn. Rvp 4121/2011.
Dňa 30. januára 2012 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
sťažovateľa v 3. rade označené ako „Námietka sťažovateľa v 3. rade o predpojatosti sudcu“
(ďalej len „námietka predpojatosti sťažovateľa v 3. rade“), v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Sťažovateľ v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle § 28 ods.
1 zákona č. 38/1993 Z. z... vyhlasuje, že sudcu JUDr. Ľubomíra Dobríka, ktorý má
rozhodovať v tunajšom konaní odmieta, vzhľadom na jeho vzťah k účastníkom konania...
JUDr. Ľubomír Dobrík v roku 1997 podal žalobu proti spoločnosti..., ktorou sa
domáhal práva na ochranu osobnosti. Vec bola vedená na Okresnom súde Bánovce nad
Bebravou pod spisovou značkou 4 C 220/97. V tej dobe sťažovateľ v 3. rade pôsobil v čelnej
funkcii manažmentu ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva a zároveň bol
majoritným akcionárom...
V Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4 C 220/97-97 zo dňa
16. 03. 1999 vo veci ochrany osobnostných práv JUDr. Ľubomíra Dobríka, sa sťažovateľ
v 3. Rade aj priamo spomína. Sťažovateľ v 3. rade poukazuje na zjavnú protichodnosť
záujmov JUDr. Ľubomíra Dobríka a sťažovateľa v 3. rade vo vyššie uvedenom konaní
4 C 220/97 o ochrane osobnosti, ktorá vzbudzuje objektívne pochybnosti nepredpojatom,
resp. nezaujatom rozhodovaní JUDr. Ľubomíra Dobríka v tunajšom konaní o ústavnej
sťažnosti...
Sťažovateľ v 3. rade má zato, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti existuje
opodstatnená pochybnosť o nepredpojatosti JUDr. Ľubomíra Dobríka pre rozhodovanie
v tunajšom konaní o ústavnej sťažnosti. Poukazuje pritom na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by mal byť sudca vylúčený pre predpojatosť aj
v prípade, že vyššie uvedené skutočnosti vzbudzujú objektívne pochybnosti o
nepredpojatosti sudcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na § 27 zákona č. 38/1993 Z. z... sťažovateľ
v 3. rade... žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o vylúčení
JUDr. Ľubomíra Dobríka spôsobom ustanoveným v § 28 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z...“
Sudca Ľubomír Dobrík sa k námietke predpojatosti sťažovateľa v 3. rade vyjadril
7. februára 2012 takto:
„... skutočnosti uvádzané pánom A. H. majú reálnu podobu a sú pravdivé.
Ja osobne necítim svoju predpojatosť k účastníkom konania v tejto veci a pána A. H.
si osobne vážim. Vec vnímam tak, že vzniká osobný vzťah medzi rozhodujúcim sudcom a
účastníkmi. Čo len náznak narušenia tohto vzťahu by mohol spochybniť rozhodovanie vo
veci samej, a preto súhlasím s tým, aby v zmysle rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky som bol vylúčený z rozhodovania v jeho veci, aby bol určený iný člen Ústavného
súdu Slovenskej republiky k rozhodovaniu v nej.“
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sudca je
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na
neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už
o ňom nerozhoduje.
Podľa 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu; odmietnutý
sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre
predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas predsedajúceho.
Predsedníčka ústavného súdu predložila námietku predpojatosti sťažovateľa v 3. rade
na rozhodnutie IV. senátu ústavného súdu v zmysle čl. IV bodu 3 Rozvrhu práce ústavného
súdu na rok 2011 (sp. zn. Spr 70/2011), podľa ktorého o vylúčení sudcu pri rozhodovaní
v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje IV. senát, ak ide o sudcov
III. senátu.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že obsahom práva na
nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného
súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky
skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom
konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny
poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97,
Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho
prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú
poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.
V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do
predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva z 1. októbra 1982).
Nemožno sa uspokojiť len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale treba
skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších
objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že
sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, ale
podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale
i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom
na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho
pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska
preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa
vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych
skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti
Aplikujúc uvedené právne názory na posudzovanú vec ústavný súd konštatoval, že
sťažovateľ v 3. rade uviedol vo svojej námietke predpojatosti skutočnosti, ktoré objektívne
môžu vyvolať pochybnosti o nepredpojatosti sudcu Ľubomíra Dobríka pri rozhodovaní veci
vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4121/2011. Ústavný súd akceptuje vyjadrenie
sudcu Ľubomíra Dobríka, v zmysle ktorého sa v predmetnej veci necíti predpojatý, ale
zároveň poukazuje na skutočnosť, že sudca Ľubomír Dobrík vo svojom vyjadrení pripúšťa,
že vzhľadom na jeho pomer k sťažovateľovi v 3. rade by mohlo dôjsť k spochybneniu
rozhodovania ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 4121/2011, a preto súhlasí
s tým, aby bol v tejto veci vylúčený z rozhodovania.
Na tomto základe ústavný súd, zohľadňujúc skutočnosti uvedené v námietke
predpojatosti sťažovateľa v 3. rade, vyjadrenie sudcu Ľubomíra Dobríka, ako aj svoju
doterajšiu judikatúru v obdobných veciach, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2012