Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 99/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012

prerokoval námietku predpojatosti vznesenú A. H., B., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou M. P. s. r. o., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. P.,

účastníkom konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp

4121/2011, proti sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľubomírovi Dobríkovi,

a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľubomír Dobrík j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2012 doručená sťažnosť Mgr. B. M., B., Ľ. M., B., zastúpených advokátom JUDr. M. Š., B.,

a A. H., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. P. s. r. o., konajúcou prostredníctvom

advokáta a konateľa JUDr. M. P. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“, spolu všetci len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl.

47 ods. 3 a , práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -481, Ex

2675/2007 zo 6. októbra 2011 v časti, v ktorej boli zamietnuté námietky povinných v 1., 2. a

3. rade proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Sťažnosť sťažovateľov bola pridelená na rozhodnutie III. senátu ústavného súdu,

ktorého členom je aj sudca Ľubomír Dobrík a je vedená pod sp. zn. .

Dňa 30. januára 2012 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľa v 3. rade označené ako „Námietka sťažovateľa v 3. rade o predpojatosti sudcu“

(ďalej len „námietka predpojatosti sťažovateľa v 3. rade“), v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle § 28 ods.

1 .. vyhlasuje, že sudcu JUDr. Ľubomíra Dobríka, ktorý má

rozhodovať v tunajšom konaní odmieta, vzhľadom na jeho vzťah k účastníkom konania...

JUDr. Ľubomír Dobrík v roku 1997 podal žalobu proti spoločnosti..., ktorou sa

domáhal práva na ochranu osobnosti. Vec bola vedená na Okresnom súde Bánovce nad

Bebravou pod spisovou značkou . V tej dobe sťažovateľ v 3. rade pôsobil v čelnej

funkcii manažmentu ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva a zároveň bol

majoritným akcionárom...

V Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -97 zo dňa

16. 03. 1999 vo veci ochrany osobnostných práv JUDr. Ľubomíra Dobríka, sa sťažovateľ

v 3. Rade aj priamo spomína. Sťažovateľ v 3. rade poukazuje na zjavnú protichodnosť

záujmov JUDr. Ľubomíra Dobríka a sťažovateľa v 3. rade vo vyššie uvedenom konaní

o ochrane osobnosti, ktorá vzbudzuje objektívne pochybnosti nepredpojatom,

resp. nezaujatom rozhodovaní JUDr. Ľubomíra Dobríka v tunajšom konaní o ústavnej

sťažnosti...

Sťažovateľ v 3. rade má zato, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti existuje

opodstatnená pochybnosť o nepredpojatosti JUDr. Ľubomíra Dobríka pre rozhodovanie

v tunajšom konaní o ústavnej sťažnosti. Poukazuje pritom na rozhodovaciu prax Ústavného

súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by mal byť sudca vylúčený pre predpojatosť aj

v prípade, že vyššie uvedené skutočnosti vzbudzujú objektívne pochybnosti o

nepredpojatosti sudcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na .. sťažovateľ

v 3. rade... žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o vylúčení

JUDr. Ľubomíra Dobríka spôsobom ustanoveným v ..“

Sudca Ľubomír Dobrík sa k námietke predpojatosti sťažovateľa v 3. rade vyjadril

7. februára 2012 takto:

„... skutočnosti uvádzané pánom A. H. majú reálnu podobu a sú pravdivé.

Ja osobne necítim svoju predpojatosť k účastníkom konania v tejto veci a pána A. H.

si osobne vážim. Vec vnímam tak, že vzniká osobný vzťah medzi rozhodujúcim sudcom a

účastníkmi. Čo len náznak narušenia tohto vzťahu by mohol spochybniť rozhodovanie vo

veci samej, a preto súhlasím s tým, aby v zmysle rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky som bol vylúčený z rozhodovania v jeho veci, aby bol určený iný člen Ústavného

súdu Slovenskej republiky k rozhodovaniu v nej.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na

neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už

o ňom nerozhoduje.

Podľa 28 ods. 2 ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu; odmietnutý

sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre

predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov

rozhoduje hlas predsedajúceho.

Predsedníčka ústavného súdu predložila námietku predpojatosti sťažovateľa v 3. rade

na rozhodnutie IV. senátu ústavného súdu v zmysle čl. IV bodu 3 Rozvrhu práce ústavného

súdu na rok 2011 (sp. zn. Spr 70/2011), podľa ktorého o vylúčení sudcu pri rozhodovaní

v senáte podľa rozhoduje IV. senát, ak ide o sudcov

III. senátu.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že obsahom práva na

nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného

súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom

postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky

skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom

konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny

poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (,

).

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho

prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú

poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do

predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva z 1. októbra 1982).

Nemožno sa uspokojiť len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale treba

skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších

objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že

sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, ale

podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale

i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom

na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho

pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska

preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa

vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych

skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti

().

Aplikujúc uvedené právne názory na posudzovanú vec ústavný súd konštatoval, že

sťažovateľ v 3. rade uviedol vo svojej námietke predpojatosti skutočnosti, ktoré objektívne

môžu vyvolať pochybnosti o nepredpojatosti sudcu Ľubomíra Dobríka pri rozhodovaní veci

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Ústavný súd akceptuje vyjadrenie

sudcu Ľubomíra Dobríka, v zmysle ktorého sa v predmetnej veci necíti predpojatý, ale

zároveň poukazuje na skutočnosť, že sudca Ľubomír Dobrík vo svojom vyjadrení pripúšťa,

že vzhľadom na jeho pomer k sťažovateľovi v 3. rade by mohlo dôjsť k spochybneniu

rozhodovania ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto súhlasí

s tým, aby bol v tejto veci vylúčený z rozhodovania.

Na tomto základe ústavný súd, zohľadňujúc skutočnosti uvedené v námietke

predpojatosti sťažovateľa v 3. rade, vyjadrenie sudcu Ľubomíra Dobríka, ako aj svoju

doterajšiu judikatúru v obdobných veciach, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2012