Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 103/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa a práv podľa ,

čl. 13 a čl. 14 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bližšie neoznačeným postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, postupom

Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a vyrozumením o

odložení podnetu zo 4. marca 2011, postupom Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. a vyrozumením o odložení podnetu z 15. apríla 2011,

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/5

Spr 22/11 a jej vyrozumením z 26. októbra 2011 a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 1085/11 a jej vyrozumením zo

7. novembra 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. decembra 2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 v spojení s čl. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie

neoznačeným postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, postupom Krajskej

prokuratúry v Žiline (ďalej len ,,krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a vyrozumením o odložení podnetu zo 4. marca 2011, postupom krajskej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a vyrozumením o odložení podnetu

z 15. apríla 2011, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

,,generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV/5 Spr 22/11 a jej vyrozumením

z 26. októbra 2011 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. IV/1 Gn 1085/11 a jej vyrozumením zo 7. novembra 2011.

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ podal

30. septembra 2010 na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Ružomberku (ďalej len

,,OOPZ“) trestné oznámenie pre viaceré trestné činy v súvislosti s podľa jeho názoru

nezákonne ukladanými a vyberanými poplatkami za štúdium na K. v R. Uznesením OOPZ

ČVS:ORP-713/OO-RK-2010 z 20. októbra 2010 bolo jeho trestné oznámenie odmietnuté.

Následne 5. decembra 2010 podal sťažovateľ na OOPZ ďalšie trestné oznámenie pre

ohováranie, ktorého sa mal dopustiť rektor K. v R. tým, že v trestnom konaní vedenom pod

ČVS: ORP-713/OO-RK-2010 uviedol nepravdivé skutočnosti, ktoré ho ohovorili a spôsobili

mu ujmu a škodu na jeho právach. Aj toto trestné oznámenie pre ohováranie bolo

uznesením ČVS: ORP 895/OO-RK-2010 z 22. decembra 2010 odmietnuté. Sťažnosť

sťažovateľa proti tomuto uzneseniu ako nedôvodnú zamietol prokurátor Okresnej

prokuratúry Ružomberok (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) uznesením sp. zn. z

3. februára 2011. Podnetom zo 17. februára 2011 žiadal sťažovateľ krajskú prokuratúru o

preskúmanie zákonnosti a správnosti postupu a uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry.

Krajská prokuratúra 15. apríla 2011 listom sp. zn. sťažovateľovi oznámila, že

jeho podnet ako nedôvodný odkladá.

3. Obdobnú rozhodovaciu niť malo trestné oznámenie sťažovateľa na akademických

funkcionárov K. a jej P. v súvislosti s ním tvrdeným vydieraním tým, že od neho mali

požadovať pod hrozbou vylúčenia zo štúdia uhradenie poplatku za ... Vyšetrovateľ trestné

oznámenie odmietol, okresná prokuratúra sťažnosť zamietla a krajská prokuratúra 4. marca

2011 listom sp. zn. sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet ako nedôvodný

odkladá. V obidvoch prípadoch vyrozumenie krajskej prokuratúry podpísal Mgr. J. K.,

vo vzťahu ku ktorému sťažovateľ tvrdí, že mal byť vylúčený zo všetkých úkonov, pretože

nebol nezaujatý, keďže sťažovateľ na neho podal trestné oznámenie na generálnej

prokuratúre 3. januára 2011.

4. Podaním z 20. apríla 2011 adresovaným prostredníctvom krajskej prokuratúry

generálnej prokuratúre sťažovateľ žiadal predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Nesprávneho

úradného postupu sa mala dopustiť krajská prokuratúra tým, že o jeho podnetoch

rozhodoval zaujatý prokurátor, a generálna prokuratúra tým, že opomenula urobiť kroky pre

jeho vylúčenie. Sťažovateľ požadoval náhradu nemajetkovej, spoločenskej, morálnej

a psychickej škody spolu vo výške 30 000 €. Generálna prokuratúra 26. októbra 2011 listom

sp. zn. XV/5 Spr 22/11 sťažovateľovi oznámila, že keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, jeho nároky uspokojiť nemieni, a odkázala ho na uplatnenie nároku na náhradu

škody súdnou cestou.

5. Podaním z 22. augusta 2011 adresovaným generálnej prokuratúre sťažovateľ

žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov OOPZ, okresnej prokuratúry

a krajskej prokuratúry v trestnej veci ohovárania (bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia),

pričom v podaní z 21. septembra 2011 adresovanom generálnej prokuratúre poukazuje aj

na nezákonnosť vyrozumenia krajskej prokuratúry v trestnej veci vydierania (sp. zn.

zo 4. marca 2011). Generálna prokuratúra 7. novembra 2011 listom sp. zn.

IV/1 Gn 1085/11 sťažovateľovi oznámila, že jeho opakovaný podnet odkladá bez prijatia

ďalších opatrení.

6. Sťažovateľ v rozsiahlej sťažnosti doručenej ústavnému súdu opätovne napáda

postup všetkých zložiek prokuratúry, ako aj OOPZ najmä z dôvodu, že (i) znemožnili

trestné stíhanie páchateľa trestného činu ohovárania, čím mu ako obeti neumožnili

v adhéznom konaní domáhať sa jeho práv, (ii) že o jeho podnetoch na krajskej prokuratúre

konal zaujatý prokurátor, (iii) obchádzali skutočný stav a platné právne normy, čím zmarili

jeho možnosť domáhať sa jeho práva na inom orgáne Slovenskej republiky, ako aj jeho

právo na účinný prostriedok nápravy v spojení so zákazom diskriminácie. V petite sťažnosti

sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že ním označené práva porušené boli, a žiada,

aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 €.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu generálnej prokuratúry

pri predbežnom prerokovaní nároku sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, ústavný súd konštatuje že na jej prerokovanie nemá právomoc, pretože

tu existuje iný súd, na ktorý sa sťažovateľ môže obrátiť so svojim nárokom. Podľa § 16

ods. 1 , ak príslušný orgán (v prípade sťažovateľa generálna

prokuratúra) neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Na takýto postup sťažovateľa

odkázala aj generálna prokuratúra a ústavný súd v tomto smere dopĺňa, že práve príslušný

všeobecný súd je tým súdom, ktorého právomoc vylučuje právomoc ústavného súdu

(princíp subsidiarity zakotvený v ). Nedostatok právomoci ústavného

súdu bol teda zákonným dôvodom odmietnutia sťažnosti tejto časti.

10. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť sťažnosti, ústavný súd vychádzajúc zo svojej

stabilnej judikatúry túto odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. O zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti totiž možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(napr. rozhodnutia , , , ,

).

11. Ústavný súd v obdobnej súvislosti uviedol (, ), že

vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi

štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa

pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom

tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych

hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného

trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je

súčasťou základného práva podľa (napr. , ,

). Oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je

poškodený trestným činom, nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho

trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie

konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania alebo je potrebné

prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných

v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti

nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti

nemá súčasne za následok aj porušenie základného práva alebo slobody (napr.

).

12. Z obsahu vyrozumení krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry, ktoré

sťažovateľ priložil k svojej sťažnosti, vyplynulo, že tieto sa jeho vecou zaoberali, jeho

podnety riešili a zaslali mu vyrozumenie o spôsobe jeho vybavenia, čo ústavný súd

považuje za ústavne akceptovateľný spôsob vybavenia podnetu. Podľa už citovanej stabilnej

judikatúry ústavného súdu má sťažovateľ právo na to, aby jeho oznámenia, opravné

prostriedky, resp. podnety boli vybavené, a k tomu podľa obsahu sťažnosti a jej príloh

došlo. Zákonnou povinnosťou krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry bolo

na podnety a opakovaný podnet sťažovateľa reagovať primeraným a ústavne

akceptovateľným spôsobom.

13. Krajská prokuratúra vo vyrozumení zo 4. marca 2011 sp. zn.

v podstatnom uviedla:

,,Podstatným dôvodom pre rozhodnutie o odmietnutí veci bol záver o tom, že konanie

opísané vo vašom trestnom oznámení nenapĺňa skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa

Tr. Zák,. a ani iného trestného činu uvedeného v . V danom

prípade ste mali byť nútení k zaplateniu poplatku za štúdium, a to pod hrozbou inej ťažkej

ujmy spočívajúcej v predčasnom ukončení štúdia zo strany fakulty... Pre konštatovanie

trestnosti skutku však musí byť okrem objektívnej stránky konkrétneho trestného činu

naplnená aj jeho subjektívna stránka spočívajúca v zavinení. Pri zločine vydierania sa

vyžaduje úmyselné zavinenie. Táto forma zavinenia v skúmanom prípade znamená, že

páchatelia skutku by Vás museli žiadať o zaplatenie poplatku s vedomím o jeho

nezákonnosti a o nezákonnosti nimi použitej hrozby. Zo spisového materiálu je však zrejmé,

že konali v presvedčení, že spoplatnenie Vášho štúdia je v súlade so zákonom, pričom

konali v súlade s praxou zaužívanou na P. v R. a s jej internými predpismi prijatým orgánmi

univerzity (študijný poriadok, smernica rektora č. 7/2008). Úmyselné zavinenie na trestnom

čine je tak u osôb označených vaším trestným oznámením za podozrivých vylúčené, čo

zároveň vylučuje trestnosť spáchaného skutku.“

14. Krajská prokuratúra vo vyrozumení z 15. apríla 2011 sp. zn.

v podstatnom uviedla:

,,Skutková podstata prečinu ohovárania vyžaduje uvedenie nepravdivých údajov

páchateľom. Údaje uvedené rektorom K. v R. predstavujú jeho názory a hodnotiace

stanoviská, posúdenie pravdivosti ktorých nezávisí od výsledkov dokazovania, ale výkladu

zákonných ustanovení. Je teda prakticky nemožné objektívne určiť ich nepravdivosť. Navyše

je potrebné konštatovať, že tvrdenia prezentované vo vyjadrení adresovanom orgánom

činným v trestnom konaní neboli určené širokej verejnosti, Vašej rodine, blízkym,

spoluobčanom, spolupracovníkom a ani zamestnávateľovi, tieto boli určené len poverenému

príslušníkovi PZ ako orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť. S týmito tvrdeniami mali

možnosť oboznámiť sa len vo veci konajúce úradné osoby, ktoré musia rozhodovať

nestranne a nemôžu si na základe akýchkoľvek vyjadrení vytvárať subjektívne úsudky o

účastníkoch konania.

Prvý vami uvádzaný údaj sa Vás priamo netýkal, keďže tu išlo o vyjadrenie

presvedčenia, že spoplatnenie externej formy doktorandského štúdia na P. KU v R. bolo v

súlade so zákonom. Nešlo teda o oznámenie údaja o inej osobe, ako to vyžaduje § 373 ods.

1 Tr. Zák., takisto nešlo o údaj spôsobilý privodiť následok predpokladaný týmto

ustanovením.

Druhý údaj uvádzaný vo vašom trestnom oznámení síce obsahoval informácie

priamo o vašej osobe, avšak nešlo o žiadny hanlivý údaj, ktorý by mohol značnou mierou

ohroziť Vašu vážnosť u spoluobčanov, poškodiť Vás v zamestnaní, v podnikaní, narušiť

Vaše rodinné vzťahy alebo spôsobiť Vám inú vážnu ujmu. Týmto údajom prof. T. Z. len

oznamoval dôvod zamýšľaného vrátenia školného, čo nie je možné hodnotiť ako údaj, ktorý

by Vás mohol poškodiť spôsobom predpokladaným ust. § 373 ods. 1 Tr. Zák... Naplnenie

znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. Zák. a prečinu poškodzovania cudzích

práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. Zák. vyžaduje okrem iných skutočností aj úmyselné

zavinenie páchateľa. V danom prípade by si prof. T. Z. musel byť vedomý alebo musel byť

uzrozumený s tým, že oznamuje nepravdivé údaje, alebo s tým, že uvádza niekoho do omylu.

Takáto vedomosť alebo uzrozumenie však u neho zistené nebolo, čo zároveň vylučuje aj

trestnosť jeho konania. Zo spisového materiálu vyplýva, že menovaný je skutočne

presvedčený, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia vo vašom prípade je v súlade s

právnymi predpismi, pričom na takéto presvedčenie má aj reálne dôvody. Nelegálnosť

spoplatnenia štúdia v skúmanom prípade nebola deklarovaná súdnym rozhodnutím ani

rozhodnutím iného štátneho orgánu a jednoznačne nevyplýva ani z vyjadrení a stanovísk

vysokej školy alebo Ministerstva spravodlivosti SR.“

15. Generálna prokuratúra vo vyrozumení sp. zn. IV/1 Gn 1085/11 zo 7. novembra

2011, ktorým odložila opakovaný podnet sťažovateľa, v podstatnom uviedla:

,,Na základe Vášho opakovaného podnetu z 22.08.2011 doručeného generálnej

prokuratúre 24.08.2011 doplneného podaním z 21.09.2011 boli preskúmané spisy OR PZ

Ružomberok ČVS: ORP-387/JP-RK-2010 a ČVS: ORP-859/00-RK-2010, okresnej

prokuratúry sp. zn. a sp. zn. ako aj krajskej prokuratúry sp. zn.

a sp. zn. z hľadiska správnosti a zákonnosti postupu a rozhodovania

podriadených prokuratúr a polície ale nezistil som dôvod na zmenu stanoviska prokurátora

krajskej prokuratúry zo 04.03.2011 a 15.04.2011 a teda ani dôvod na vydanie pokynu

na začatie trestného stíhania za zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného

zákona, prečin ohovárania podľa ani za iný trestný čin

uvedený v osobitnej časti .

Preskúmaním veci som nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie

akýchkoľvek opatrení vedúcich k zmene stanovísk krajskej prokuratúry, ktorými boli

odložené Vaše pôvodné podnety.

V opakovanom podnete neuvádzate žiadne také skutočnosti, ktoré by boli odlišné

od tých, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich Vašich podaniach.

Stotožňujem sa s citovanými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní

v tejto trestnej veci a v podrobnostiach poukazujem na ich odôvodnenie.

Vaše námietky uvedené v opakovanom podnete nie sú nové. Uvádzali ste ich

v sťažnostiach proti uzneseniam policajta i v prvom podnete. Krajská prokuratúra sa nimi

podrobne zaoberala a v konečnom dôsledku sa s nimi bezozbytku vyrovnala. Ak napriek

tomu uvedené námietky opakujete a nad ich rámec neuvádzate žiadne nové skutočnosti,

potom Vaše námietky možno označiť za subjektívnu polemiku so závermi prokuratúry, a ako

také ich treba označiť za nespôsobilé revidovať citované vybavenie.

V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili

k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, pokiaľ nie sú vedľa toho

spojené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Majúc na zreteli uvedené

skutočnosti, vyjadrenia RNDr. Š. T., PhD., doc. PaedDr. T. J., PhD. a prof. T. Z., PhD. (na

výzvu príslušníka PZ) nie sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného

činu uvedeného v osobitnej časti .

K dôvodu vylúčenia prokurátora krajskej prokuratúry z vybavovania podnetu

uvádzam, že tento nepovažujem za opodstatnený. Prokurátor krajskej prokuratúry sa

o podaní trestného oznámenia dozvedel až 31.03.2011. Vo veci sp. zn. bol

podnet odložený dňa 15.04.2011, pričom vo veci konajúci prokurátor nezistil dôvod

na svoje vylúčenie z vybavovania podnetu podľa

o prokuratúre, nakoľko so zreteľom na svoj pomer k prejednávanej veci, účastníkom

konania, stranám v konaní a ich zástupcom alebo k podávateľom podnetu sa necítil byť

zaujatý. Vy sám ste zaujatosť prokurátora v priebehu vybavovania podnetu nenamietal, hoci

Vám bolo dňa 21.02.2011 potvrdené prijatie podnetu podpísané Mgr. K. Námietky voči

zákonnosti postupu prokurátora v inej trestnej veci, aj keď sú adresované nadriadenému

orgánu, nemôžu byť dôvodom na vylúčenie prokurátora z vybavovania podnetu podľa § 52

odsek 1 o prokuratúre.

V tomto smere ste boli vyrozumený aj písomnosťou generálnej prokuratúry sp. zn.

XV/5 Spr 22/11 z 26.10.2011.

S poukazom na vyššie konštatované Váš opakovaný podnet odkladám bez prijatia

ďalších opatrení.“

16. Ako vyplýva z už uvedeného, tak krajská prokuratúra, ako aj generálna

prokuratúra si splnili svoju povinnosť primeraným spôsobom sa zaoberať podnetmi

sťažovateľa a zaujať stanovisko ku všetkým jeho podstatným námietkam. Ich odpovede

nie sú všeobecne formulované či dokonca svojvoľné, in concreto reagujú na všetky otázky

týkajúce sa možného vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp. iných, najmä procesných

otázok spojených so sťažovateľom namietanou zaujatosťou konajúceho prokurátora krajskej

prokuratúry. Skutočnosť, že krajská prokuratúra a generálna prokuratúra nepostupovala

v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať porušenie jeho označených práv.

Vychádzajúc z už uvedenej judikatúry a stavu zisteného zo sťažnosti a pripojených príloh

preto ústavný súd v prevyšujúcej časti rozhodol tak, že sťažnosť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť odmietol.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti, ktoré sú

viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012