Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 94/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. R., P., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. októbra

2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2012 doručená sťažnosť JUDr. V. R., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. októbra 2011

(ďalej len „uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je obžalovanou v trestnom

konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. augusta 2011 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) podľa rozhodol, že „predsedníčka senátu

JUDr. A. Š. nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovanej

JUDr. V. R., vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. “.

Krajský súd na sťažnosť sťažovateľky podľa zrušil

uznesenie okresného súdu a uviedol: „Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažnosť

obžalovaná, ktorú prostredníctvom svojho obhajcu podrobne odôvodnila. Poukázala na

viaceré procesné postupy predsedníčky senátu, ktoré u nej ako obžalovanej vyvolávajú

pochybnosti o jej nezaujatosti. V sťažnosti opäť poukázala na skutočnosti, ktoré v minulosti

uvádzala vo svojich predchádzajúcich námietkach zaujatosti. Poukázala na viaceré súdne

rozhodnutia zaoberajúce sa problematikou nezaujatosti sudcu. Keďže predsedníčku senátu

JUDr. A. Š. považuje vzhľadom na jej doterajší postup v konaní za zaujatú, navrhla, aby

bolo rozhodnuté o jej vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej

trestnej veci.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle

správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, podal ju oprávnený subjekt, pričom

na základe podanej sťažnosti je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť, keďže o námietke

zaujatosti sa v zmysle konať nemalo.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaná podala námietku zaujatosti dňa 14. 7. 2011, keď

v námietke uviedla, že vo vybavení jej sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu Liptovský

Mikuláš je konštatované, že jej tvrdenia v sťažnosti sudkyňa v konečnom dôsledku vníma

ako výroky, ktoré ju hrubo urážajú. Na základe týchto skutočností nie je možné, aby

uvedená sudkyňa (JUDr. A. Š.) bola v danej trestnej veci vo vzťahu k nej objektívna. Túto

vetu, ktorá je uvedená v odpovedi na jej sťažnosť adresovanú predsedníčke Okresného súdu

v Liptovskom Mikuláši o tom, že hrubo urazila JUDr. A. Š., považuje za dostatočný dôvod

na jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaná sa o tomto výroku zo strany sudkyne JUDr. A. Š. dňa

18. 6. 2011, keď jej vybavenie sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu Liptovský Mikuláš

bolo doručené.

Možno teda konštatovať, že obžalovaná sa o dôvodoch, pre ktoré považuje sudkyňu

JUDr. A. Š. za zaujatú a ktoré uviedla vo svojich námietkach zo 14. 7. 2011, dozvedela dňa

18. 6. 2011.

Z ustanovenia vyplýva, že námietku zaujatosti je strana povinná

vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala

vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou

neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Z ustanovenia vyplýva, že o námietke zaujatosti strany, ktorá je

založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo

ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to

platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch, podľa § 31.

Ako už bolo vyššie konštatované, obžalovaná sa o dôvodoch vylúčenia uvedených

v jej námietke dozvedela dňa 18. 6. 2011, pričom samotnú námietku zaujatosti podala na

okresný súd dňa 14. 7. 2011. Takýto časový odstup podľa názoru krajského súdu

nezodpovedá vyššie uvedenej požiadavke, že námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť

bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Podľa názoru krajského súdu

obžalovaná teda námietku zo 14. 7. 2011 nevzniesla bezodkladne podľa

Za takýchto okolností, keďže námietka obžalovanej nebola vznesená bezodkladne, sa

o nej v zmysle konať nemalo.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd na základe podanej

sťažnosti len napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle zrušil,

keďže o námietke zaujatosti obžalovanej okresný súd v zmysle konať

nemal.

Keďže o námietke obžalovanej prvostupňový súd konať nemal, nepovažuje preto

krajský súd za potrebné v tomto štádiu konania sa zaoberať argumentami uvedenými

v sťažnosti obžalovanej.“

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„... uvedená sudkyňa JUDr. A. Š. je naozaj zaujatá a odvolací súd ju necháva ďalej

konať v mojej veci...

V priebehu tohto konania neustále dochádza k porušeniu môjho práva

na nezávislého a spravodlivého sudcu...

Konajúca sudkyňa o mojich námietkach z 8. 2. 2011, 27. 4. 2011 a aj neskoršie

podaných námietkach nerozhodla, konala ďalej. Súd sa s nimi nevysporiadal. Až o námietke

o tom, že sa konajúca sudkyňa cíti hrubo urazená mojimi tvrdeniami vydal okresný súd

Uznesenie z 15. 8. 2011. Krajský súd Žilina svojim Uznesením zrušil

uvedené rozhodnutie len z dôvodu nepodania námietky neodkladne...

I napriek mojej námietke ktorá nebola vznesená neodkladne /nie je ohraničená

žiadnou lehotou/ je veľmi neobjektívne nechávať sudkyňu ktorá sa cíti urazená mojimi

tvrdeniami, aby ma súdila. Je to v rozpore s objektivitou a spravodlivým súdnym konaním.

Rozsudok z 26. 4. 2010, kde ma odsúdila na 18 mesiacov podmienečne bez

náležitého zdôvodnenia a ktorý bol Krajským súdom v Žiline zrušený v celom rozsahu

a vypracovaný predsedníčkou senátu je dokument, ktorý vystihuje jej postoj k prejednávanej

veci...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. z 26. 10. 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. z 26. 10. 2011 sa zrušuje

a vec vracia sa Krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke vo

výške 33 000 eur… na účet sťažovateľky.

4. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do 15 dní od

doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu.

Okresný súd uznesením nevyhovel sťažovateľkou vznesenej námietke zaujatosti zákonnej

sudkyne v trestnom konaní. Krajský súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie okresného

súdu z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodovanie o námietke

vznesenej sťažovateľkou, keďže táto nebola vznesená neodkladne po zistení skutočností,

z ktorých sťažovateľka vyvodzovala zaujatosť sudkyne.

Sťažovateľka v podstatnej časti svojej argumentácie namieta, že v danom prípade

vyhodnotenie časového odstupu od zistenia dôvodov spôsobilých na vylúčenie sudcu

a vznesením námietky zaujatosti bolo učinené na úkor meritórneho posúdenia danosti ňou

namietaného dôvodu vylúčenia sudkyne. Tým podľa sťažovateľky krajský súd len na

základe neadekvátne prísneho vyhodnotenia uvedeného časového odstupu umožnil, aby

vo veci ďalej konala podľa sťažovateľky zaujatá sudkyňa.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť (, ).

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv

v tom, že krajský súd v napadnutom uznesení vyslovil podľa sťažovateľky nesprávne

a arbitrárne skutkové a právne závery, pokiaľ ide o posúdenie zákonom stanovenej

podmienky ( ) na podanie námietky zaujatosti bez meškania,

len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, avšak nezistil žiadnu

skutočnosť signalizujúcu, že krajský súd postupoval svojvoľne a bez opory v zákone alebo

že časový odstup od zistenia namietaného dôvodu vylúčenia do vznesenia námietky by bol

krajským súdom vyhodnotený ústavne nekonformným spôsobom. Uznesenie krajského

súdu je náležite odôvodnené príslušnými ustanoveniami relevantnej právnej úpravy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu

sťažovateľky odôvodňujúcu porušenie ňou označených práv ako nedostatočnú na to, aby na

jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie zistiť a preskúmať

spojitosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením

označených práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012