Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 10/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1

ods. 1, , a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , resp.

sp. zn. Nobs 146/2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2011 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej vyplýva, že

sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 20

ods. 1 a 4 v spojení s , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd) v konaní vedenom pod sp. zn. , resp. sp. zn.

Nobs 146/2010 najmä odpoveďou najvyššieho súdu listom zo 14. septembra 2011.

2. Zo sťažnosti vyplýva (okrem opakovaného dôrazu na porušenie základných práv),

že sťažovateľ koncom augusta 2010 požiadal najvyšší súd o vykonanie protestu zmenky.

Podľa názoru sťažovateľa na uvedenú žiadosť nebolo zo strany najvyššieho súdu „riadne

a včas reagované... a negatívne dôsledky nebolo možné reálne ani teoreticky odvrátiť

právne účinným spôsobom, ani promptnou reakciou na výzvu porušovateľa z 30. 9. 2010,

ktorú (sťažovateľ, pozn.) pochopiteľne považoval za obštrukciu porušovateľa (najvyššieho

súdu, pozn.) a ako takú za právne irelevantnú, nakoľko už nemohla žiadna reakcia zmeniť

skutkový a právny stav, preto nebolo na túto výzvu vôbec reagované“.

3. Z priloženého listu najvyššieho súdu zo 14. septembra 2011, ktorého obsah

sťažovateľ najmä namieta, vyplýva, že sťažovateľ bol najvyšším súdom listom

z 30. septembra 2010 doručeným 8. októbra 2010 informovaný o kompetenciách

najvyššieho súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) s upozornením, že tento

nie je príslušným orgánom na vykonanie protestu zmenky. Najvyšší súd zároveň vyzval

sťažovateľa, aby v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy oznámil, či žiada o postúpenie

všetkých s vecou súvisiacich listín orgánu príslušnému na protestovanie zmenky alebo

o vrátenie listín. Keďže sťažovateľ na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, najvyšší súd

vrátil 21. marca 2011 (podľa údaja o doručenke) originál zmenky, ako aj ostatné listiny

sťažovateľovi na adresu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ž. Z tohto dôvodu

považuje sťažnosť na nečinnosť najvyššieho súdu za nedôvodnú, keďže „pri vybavovaní

Vašej veci zo strany tunajšieho súdu nedošlo k prieťahom, práve naopak, nečinný ste zostali

Vy, keď ste na výzvu NS SR z 30. septembra 2011 nereagovali“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti túto prijal na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že napadnutým

postupom najvyššieho súdu boli porušené označené základné a iné práva sťažovateľa.

Zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 € a trovy právneho

zastúpenia pred ústavným súdom ustanoveného právneho zástupcu.

5. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ sa už

v súvisiacej veci podaním zo 14. októbra 2010 domáhal ochrany základných a iných práv

v konaní vedenom pod sp. zn. . Uvedené podanie bolo v zmysle § 23a

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odložené a sťažovateľ bol o ňom

vyrozumený listom z 5. mája 2011.

6. Z prílohy tohto podania – listu najvyššieho súdu z 30. septembra 2010, je zrejmé,

že najvyšší súd odpovedal na žiadosť sťažovateľa (doručenú 25. augusta 2010) o vykonanie

protestu zmenky tak, že ho vyzval v lehote 5 dní od doručenia, aby mu oznámil, ktorému

z viacerých príslušných orgánov na protestovanie má postúpiť originál zmenky alebo či

sťažovateľ žiada o jeho vrátenie. Výzva bola sťažovateľovi doručená 8. októbra 2010.

Sťažovateľ na uvedenú výzvu nereagoval, preto najvyšší súd listiny aj s prílohami 21. marca

2011 sťažovateľovi vrátil.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

9. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s postupom najvyššieho súdu pri

vybavovaní jeho žiadosti o protestáciu zmenky.

Podľa § 79 Zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) protest zmenky musí byť urobený

súdom, notárom alebo miestnym národným výborom (v súčasnosti príslušným obecným

úradom).

Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdoch najvyšší súd koná a rozhoduje

a) o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov

a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,

b) o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov,

krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú

predpisy o konaní pred súdmi,

c) spory o vecnej príslušnosti medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,

d) o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis

o konaní pred súdmi,

e) v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.

Podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona o súdoch najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej

činnosti súdov v právoplatne skončených veciach a dbá o jednotný výklad a jednotné

používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou

rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne

rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, všeobecné súdy sú len jedným

z možných príslušných orgánov vykonávajúcich protest zmenky, pričom ďalšími

protestačnými orgánmi sú v zmysle § 79 zmenkového a šekového zákona notári a obecné

úrady.

Zároveň z kompetencií najvyššieho súdu je zrejmé, že tento nie je oprávnený

vykonávať protest zmenky.

Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd nepostupoval v danej veci arbitrárne, ak

sťažovateľa vyzval, aby sa vyjadril k ďalšiemu postupu v prípade požadovanej protestácie

zmenky, a to tým spôsobom, či má postúpiť originál zmenky vrátane jej príloh okresnému

súdu príslušnému na protestovanie alebo inému príslušnému orgánu (notárovi alebo

obecnému úradu, pozn.), alebo ju vrátiť sťažovateľovi.

Z dôvodu pasivity sťažovateľa (napriek doručenej výzve) a nemožnosti postúpenia

veci jednému z viacerých možných do úvahy prichádzajúcich rôznorodých orgánov

vykonávajúcich protest zmenky nemožno vyhodnotiť následný postup najvyššieho súdu

v podobe vrátenia zmenky a jej príloh ako neprípustný zásah do označených základných

práv sťažovateľa. Najvyšší súd v posudzovanom prípade postupoval ústavne konformným

spôsobom, keďže nemohol nahrádzať aktivitu sťažovateľa, a tak postupovať nad rámec

svojich oprávnení. Sťažovateľ mohol a mal na výzvu najvyššieho súdu reagovať a označiť

jeden z orgánov v právomoci, ktorého je vykonanie protestu zmenky (súd, notár, obecný

úrad), a týmto spôsobom odvrátiť ním tvrdené „negatívne dôsledky“. Pokiaľ sa teda

sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia označených práv napadnutým postupom

najvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že z uvedených dôvodov je prima facie

nepochybné, že k zásahu do práv sťažovateľa v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť.

10. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012