Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 10/2012
PDF · 149.68 KB
No categories available
II. ÚS 10/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. Nob 146/2010, resp.
sp. zn. Nobs 146/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra
2011 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej vyplýva, že
sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 20
ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd) v konaní vedenom pod sp. zn. Nob 146/2010, resp. sp. zn.
Nobs 146/2010 najmä odpoveďou najvyššieho súdu listom zo 14. septembra 2011.
2. Zo sťažnosti vyplýva (okrem opakovaného dôrazu na porušenie základných práv),
že sťažovateľ koncom augusta 2010 požiadal najvyšší súd o vykonanie protestu zmenky.
Podľa názoru sťažovateľa na uvedenú žiadosť nebolo zo strany najvyššieho súdu „riadne
a včas reagované... a negatívne dôsledky nebolo možné reálne ani teoreticky odvrátiť
právne účinným spôsobom, ani promptnou reakciou na výzvu porušovateľa z 30. 9. 2010,
ktorú (sťažovateľ, pozn.) pochopiteľne považoval za obštrukciu porušovateľa (najvyššieho
súdu, pozn.) a ako takú za právne irelevantnú, nakoľko už nemohla žiadna reakcia zmeniť
skutkový a právny stav, preto nebolo na túto výzvu vôbec reagované“.
3. Z priloženého listu najvyššieho súdu zo 14. septembra 2011, ktorého obsah
sťažovateľ najmä namieta, vyplýva, že sťažovateľ bol najvyšším súdom listom
z 30. septembra 2010 doručeným 8. októbra 2010 informovaný o kompetenciách
najvyššieho súdu podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) s upozornením, že tento
nie je príslušným orgánom na vykonanie protestu zmenky. Najvyšší súd zároveň vyzval
sťažovateľa, aby v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy oznámil, či žiada o postúpenie
všetkých s vecou súvisiacich listín orgánu príslušnému na protestovanie zmenky alebo
o vrátenie listín. Keďže sťažovateľ na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, najvyšší súd
vrátil 21. marca 2011 (podľa údaja o doručenke) originál zmenky, ako aj ostatné listiny
sťažovateľovi na adresu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ž. Z tohto dôvodu
považuje sťažnosť na nečinnosť najvyššieho súdu za nedôvodnú, keďže „pri vybavovaní
Vašej veci zo strany tunajšieho súdu nedošlo k prieťahom, práve naopak, nečinný ste zostali
Vy, keď ste na výzvu NS SR z 30. septembra 2011 nereagovali“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní sťažnosti túto prijal na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že napadnutým
postupom najvyššieho súdu boli porušené označené základné a iné práva sťažovateľa.
Zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 € a trovy právneho
zastúpenia pred ústavným súdom ustanoveného právneho zástupcu.
5. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ sa už
v súvisiacej veci podaním zo 14. októbra 2010 domáhal ochrany základných a iných práv
v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 7069/2010. Uvedené podanie bolo v zmysle § 23a
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložené a sťažovateľ bol o ňom
vyrozumený listom z 5. mája 2011.
6. Z prílohy tohto podania – listu najvyššieho súdu z 30. septembra 2010, je zrejmé,
že najvyšší súd odpovedal na žiadosť sťažovateľa (doručenú 25. augusta 2010) o vykonanie
protestu zmenky tak, že ho vyzval v lehote 5 dní od doručenia, aby mu oznámil, ktorému
z viacerých príslušných orgánov na protestovanie má postúpiť originál zmenky alebo či
sťažovateľ žiada o jeho vrátenie. Výzva bola sťažovateľovi doručená 8. októbra 2010.
Sťažovateľ na uvedenú výzvu nereagoval, preto najvyšší súd listiny aj s prílohami 21. marca
2011 sťažovateľovi vrátil.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
9. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s postupom najvyššieho súdu pri
vybavovaní jeho žiadosti o protestáciu zmenky.
Podľa § 79 Zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) protest zmenky musí byť urobený
súdom, notárom alebo miestnym národným výborom (v súčasnosti príslušným obecným
úradom).
Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdoch najvyšší súd koná a rozhoduje
a) o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov
a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
b) o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov,
krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi,
c) spory o vecnej príslušnosti medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,
d) o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis
o konaní pred súdmi,
e) v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.
Podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona o súdoch najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej
činnosti súdov v právoplatne skončených veciach a dbá o jednotný výklad a jednotné
používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou
rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne
rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky.
Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, všeobecné súdy sú len jedným
z možných príslušných orgánov vykonávajúcich protest zmenky, pričom ďalšími
protestačnými orgánmi sú v zmysle § 79 zmenkového a šekového zákona notári a obecné
úrady.
Zároveň z kompetencií najvyššieho súdu je zrejmé, že tento nie je oprávnený
vykonávať protest zmenky.
Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd nepostupoval v danej veci arbitrárne, ak
sťažovateľa vyzval, aby sa vyjadril k ďalšiemu postupu v prípade požadovanej protestácie
zmenky, a to tým spôsobom, či má postúpiť originál zmenky vrátane jej príloh okresnému
súdu príslušnému na protestovanie alebo inému príslušnému orgánu (notárovi alebo
obecnému úradu, pozn.), alebo ju vrátiť sťažovateľovi.
Z dôvodu pasivity sťažovateľa (napriek doručenej výzve) a nemožnosti postúpenia
veci jednému z viacerých možných do úvahy prichádzajúcich rôznorodých orgánov
vykonávajúcich protest zmenky nemožno vyhodnotiť následný postup najvyššieho súdu
v podobe vrátenia zmenky a jej príloh ako neprípustný zásah do označených základných
práv sťažovateľa. Najvyšší súd v posudzovanom prípade postupoval ústavne konformným
spôsobom, keďže nemohol nahrádzať aktivitu sťažovateľa, a tak postupovať nad rámec
svojich oprávnení. Sťažovateľ mohol a mal na výzvu najvyššieho súdu reagovať a označiť
jeden z orgánov v právomoci, ktorého je vykonanie protestu zmenky (súd, notár, obecný
úrad), a týmto spôsobom odvrátiť ním tvrdené „negatívne dôsledky“. Pokiaľ sa teda
sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia označených práv napadnutým postupom
najvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že z uvedených dôvodov je prima facie
nepochybné, že k zásahu do práv sťažovateľa v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť.
10. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. marca 2012