Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 101/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. N. M., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. G.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-

2007 zo 14. septembra 2011 a uznesením Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.

z 24. novembra 2011 a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice v konaní vedenom pod ČVS:ORP-

2270/1OJP-KE-2007 a postupom Okresnej prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. N. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2012 doručená sťažnosť Mgr. N. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Košice (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-

2007 zo 14. septembra 2011 a uznesením Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len

„okresná prokuratúra“) sp. zn. z 24. novembra 2011 a jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného riaditeľstva PZ v konaní vedenom pod ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-2007

a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou trestného konania

v pozícii poškodenej vedeného pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“).

Predkladajúc chronologický prehľad procesných úkonov trestného konania

vykonaných od podania trestného oznámenia 13. augusta 2007 až do zastavenia trestného

stíhania uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ zo 14. septembra 2011

potvrdeným uznesením okresnej prokuratúry z 24. novembra 2011 poukazuje sťažovateľka

na porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 13. augusta 2007 podala trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania trestného činu usmrtenia podľa

adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, v ktorom žiadala „nezávislé

prešetrenie postupu zdravotníckeho personálu V. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

nebohej matke sťažovateľky“.

Uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ z 29. januára 2009 bolo

v predmetnej trestnej veci vznesené obvinenie ôsmim konkrétnym osobám pre prečin

usmrtenia podľa a . Uznesením prokurátora

Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) z 12. februára 2009 však

bolo toto uznesenie zrušené.

K opätovnému vzneseniu obvinenia dvom konkrétnym osobám došlo uznesením

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ z 11. februára 2010. Aj toto uznesenie bolo

následne zo strany krajskej prokuratúry jej rozhodnutím z 24. marca 2010 zrušené.

Poslednýkrát bolo vznesené obvinenie trom konkrétnym osobám, a to na základe

uznesenia vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ z 19. apríla 2011. Uznesením

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

z 3. augusta 2011 na základe jeho konštatovania, že bol porušený zákon v neprospech

obvinených, však došlo k zrušeniu tohto uznesenia vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ

(z 19. apríla 2011).

Následne uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ zo 14. septembra 2011

bolo trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného

zákona v zmysle ustanovenia a zastavené.

Sťažovateľka vidí porušenie svojho základného práva zaručeného

v postupe vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ, ktorý podľa jej tvrdenia „v rozpore

so skutkovým stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania“ uznesením podľa

ustanovení a zastavil trestné stíhanie, a tiež

v postupe prokurátora okresnej prokuratúry, ktorý sťažnosť sťažovateľky podanú proti

tomuto uzneseniu zamietol.

Za porušenie svojho základného práva zaručeného považuje

sťažovateľka „zjavne neúčinné a bezvýsledné úkony a činnosti pri napĺňaní účelu Trestného

poriadku“.

Na základe uvedených argumentov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci

samej rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa uznesením okresného riaditeľstva PZ

ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-2007 zo 14. septembra 2011 a uznesením okresnej prokuratúry

sp. zn. z 24. novembra 2011, ako aj základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného riaditeľstva PZ

v konaní vedenom pod ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-2007 a postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. , zrušil uznesenie okresného riaditeľstva PZ

ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-2007 zo 14. septembra 2011 a uznesenie okresnej prokuratúry

sp. zn. z 24. novembra 2011, vrátil vec okresnému riaditeľstvu PZ a okresnej

prokuratúre na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Sťažovateľka k sťažnosti nepriložila kópie napádaných uznesení okresného

riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry, ako to ukladá § 50 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), a to napriek tomu, že je v konaní pred ústavným súdom zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom. Ústavný súd nevyzýval sťažovateľku

na doplnenie podania v tomto smere z dôvodu procesnej ekonómie, ale najmä pre dôvody,

z ktorých jej sťažnosť v tejto časti odmietol (nedostatok právomoci a neprípustnosť)

a z povahy ktorých vyplýva, že ani formálne perfektná sťažnosť by nemohla priniesť

pre sťažovateľku priaznivejšie rozhodnutie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh vrátane

sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v rámci konania okresného riaditeľstva PZ vedeného pod ČVS:ORP-

2270/1OJP-KE-2007 a tiež v rámci konania okresnej prokuratúry vedeného pod sp. zn.

.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

1. K námietke porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného riaditeľstva

PZ v konaní vedenom pod ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-2007 a postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. ) uviedol, že poškodené osoby

uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych

práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia

základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len začaté

trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (napr. ,

).

Z uvedeného vyplýva, že možnosť domáhať sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa poškodeným v rámci

trestného konania je podmienené skutočnosťou uplatnenia nároku na náhradu škody

v trestnom konaní, čo možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci

poškodeného (v jeho záležitosti). Podľa poškodený, ktorý

má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená

trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ,

) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa subjektom majúcim v rámci

trestného konania status poškodeného sa ustálila v tom, že poškodený v trestnom konaní,

ktoré nedospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nedisponuje možnosťou

domáhať sa vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. ,

, ). Až vznesenie obvinenia považuje ústavný súd za moment,

ktorý poskytuje poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti

konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,

na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle

(aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Vychádzajúc z už citovanej judikatúry a súčasne zo špecifických okolností prípadu

sťažovateľky ústavný súd posúdil námietku porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného riaditeľstva

PZ a postupom okresnej prokuratúry v označených konaniach ako zjavne neopodstatnenú.

U sťažovateľky ide totiž o prípad trestného konania, kde si ako poškodená potenciálne svoj

nárok na náhradu škody voči obvinenému vzhľadom na aktuálny stav uplatniť nemôže,

pretože obvinenie konkrétnym osobám síce bolo niekoľkokrát vznesené, avšak naposledy

na základe uznesenia generálneho prokurátora z 3. augusta 2011 bolo posledné z uznesení

o vznesení obvinenia (konkrétnym osobám) zrušené [uznesenie okresného riaditeľstva PZ

z 19. apríla 2011]. Táto situácia vylučuje sťažovateľku z možnosti profitovať zo záruk čl. 48

ods. 2 , preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. K námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu

ochranu podľa uznesením okresného riaditeľstva PZ ČVS:ORP-

2270/1OJP-KE-2007 zo 14. septembra 2011 a uznesením prokurátora okresnej

prokuratúry sp. zn. z 24. novembra 2011

2.1 Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa námietky porušenia základného práva

sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa uznesením

okresného riaditeľstva PZ ČVS:ORP-2270/1OJP-KE-2007 zo 14. septembra

2011 poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ustanovenie

limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k ostatným orgánom

verejnej moci princípom subsidiarity. V zmysle tohto princípu rozhoduje ústavný súd

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich

základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci (, ).

V rámci prípravného konania vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ označeným

uznesením trestné stíhanie v trestnej veci sťažovateľky (poškodenej) v zmysle § 215 ods. 1

písm. b) a 4 (pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci) zastavil.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie

policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu

o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. f) – schválenie zmieru medzi

obvineným a poškodeným – podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Sťažovateľka v zmysle uvedených ustanovení teda disponovala

možnosťou označené uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ o zastavení

trestného stíhania napadnúť sťažnosťou, ktorú aj využila. O sťažnosti rozhodovala okresná

prokuratúra, ktorá ju svojím uznesením zamietla. V právomoci okresnej prokuratúry bolo

preskúmať konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia, a poskytnúť tak

ochranu označenému základnému právu sťažovateľky v prípade jeho potenciálneho

porušenia. Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z už citovaného

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať

o uplatnenej námietke porušenia označeného základného práva podľa označeným

uznesením okresného riaditeľstva PZ.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia sťažovateľkou

označeného základného práva podľa odmietol podľa zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2.2 Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie základného práva zaručeného

označeným uznesením okresnej prokuratúry, ústavný súd pripomína

nutnosť splnenia podmienky konania v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Sťažovateľka teda má možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej

prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa

o zastavení trestného stíhania prostredníctvom podnetu podľa citovaného ustanovenia § 31

ods. 1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre.

Sťažovateľka teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného

porušenia svojho základného práva (pozri obdobne ). V prípade zistenia

nezákonnosti v zmysle námietok sťažovateľky vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej

prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného

stíhania má príslušný prokurátor pri vybavení podnetu oprávnenie záväzným pokynom

nariadiť „opätovné začatie trestného stíhania“ (pozri stanovisko generálneho prokurátora

č. 4/2004 zo 4. mája 2004), čím by sa poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľky

premietla aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Ak by teda sťažovateľka nebola spokojná s vybavením svojho prvotného podnetu

zo strany príslušného prokurátora, má možnosť uplatniť svoje opodstatnené námietky

formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľke na ochranu jej základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom,

že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Ústavný súd preto sťažnosť posúdil v rovine námietky porušenia označeného

základného práva uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 24. novembra

2011 ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25

ods. 1 sťažnosť sťažovateľky odmietol, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012