Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 2/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť T. P., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., Advokátska

kancelária, S. N. V., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 7. júla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra

2011 doručená sťažnosť T. P., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 7. júla 2011.

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol: ‹‹Krajský súd v Prešove Rozsudkom

sp. zn. zo dňa 7. 7. 2011 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Okresného

súdu Prešov sp. zn. -59 zo dňa 13. 10. 2010. Obe rozhodnutia prikladám.

Navrhujem pripojiť súdny spis.

Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. -59 o zamietnutí návrhu na

určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníckeho práva nadobudol právoplatnosť dňa 1. 8.

2011. …

Sťažovatelia podávajú proti Krajskému súdu v Prešove pre konanie a rozhodnutie

pod sp. zn. z 7. 7. 2011 podľa sťažnosť

pre porušenie jeho základných práv a slobôd s nasledovným odôvodnením.

Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. -59 zo dňa 13. 10. 2010

rozhodol, že žalobu Tomáša Poníka na určenie neplatnosti zmluvy zamieta. V predmetnom

konaní na Okresnom súde Prešov sa žalobca domáhal v súlade s § 40 a Občianskeho

zákonníka žalobou o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 12. 5. 2009,

uzatvorenej medzi žalovanými M. S., A. S., L. S. ako darcami a L. O. ako obdarovanou

z dôvodu, že ako spoluvlastník nehnuteľností nebol darcami spoluvlastníckych podielov na

predmetných nehnuteľnostiach vyzvaný v súlade s na

odkúpenie darovaných spoluvlastníckych podielov.

Okresný súd Prešov z dôvodu, že L. O. darované spoluvlastnícke podiely previedla

na tretiu osobu, a teda prestala byť ich vlastníčkou, žalobu zamietol s poukazom

na ustanovenie c) , a 34 ods. 2

o katastri nehnuteľností.

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 7. 7. 2011 rozsudok

Okresného súdu Prešov potvrdil.

V súlade s môže súd prerušiť

konanie, ak neurobí iné vhodné opatrenia a prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak sú dal na takéto konanie podnet.

Sťažovateľ je presvedčený, že tak Okresný súd Prešov ako aj Krajský súd v Prešove

neprerušením konania sp. zn. z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov bežalo

konanie pod sp. zn. , o ktorom okresný súd Prešov vedel a mal vedomosť,

čo vyplýva aj z poznámok súdu v spise sp. zn. a ktoré mohlo mať a malo

význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní sa dopustili zásadného pochybenia

a v rozpore s účelom ,

ktorý určuje občianske súdne konanie za jednu zo záruk zákonnosti porušili sťažovateľove

základné práva a slobody a to právo na súdnu a inú právnu ochranu uvedeného v čl. 46

ods. 1 , podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

Konanie vedené u porušovateľa a jeho predchodcov zasiahlo do práv sťažovateľov

takým spôsobom, ktorý nie je možné zvrátiť inak ako samotným rozhodnutím Ústavného

súdu SR. Okresný súd Prešov ako aj Krajský súd v Prešove nepostupovali pri výkone svojej

právomoci v súlade s predpismi , tieto pri svojom

rozhodovaní opomenuli, a teda ich rozhodnutie odporuje právnemu poriadku Slovenskej

republiky.››

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 7. 7. 2011 porušené bolo.

Ústavný súd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa

7. 7. 2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy

právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. P. H.,

s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

4. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

5. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Podľa (ďalej len „OSP“)

pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal

na takéto konanie podnet.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

1. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 7. júla 2011.

Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu a porušenie svojho zákonného

práva na súdnu ochranu vidí v postupe krajského súdu, ktorým nerozhodol o prerušení

konania napriek tomu, že na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) prebieha

konanie, ktoré malo mať podľa tvrdenia sťažovateľa význam pre rozhodnutie krajského

súdu v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. .

2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietke sťažovateľa týkajúcej sa

skutočnosti, že konanie nebolo prerušené, konštatoval, že „K odvolacím námietkam žalobcu

je treba ešte dodať, že ak nepodal v základnom konaní pred súdom prvého stupňa návrh

na prerušenie konania podľa , o ktorom by súd prvého stupňa

rozhodol a súd sám konanie neprerušil z dôvodu vedenia iného konania (na existenciu,

ktorého poukázal žalobca až v odvolaní) nie je možné túto námietku vyhodnotiť v prospech

odvolateľa tak, aby to bolo dôvodom na iné rozhodnutie súdu prvého stupňa.“.

3. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok rozhodne nevykazuje znaky svojvoľnosti alebo

arbitrárnosti a závery v ňom uvedené v súvislosti s namietaným porušením základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu tým, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo prerušené

podľa , nie sú ústavne neudržateľné, ako to tvrdí sťažovateľ.

Krajský súd zaujal k tejto námietke stanovisko a poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ

v konaní pred okresným súdom nepodal návrh na prerušenie konania a existenciu dôvodov

na prerušenie konania tvrdil až v odvolacom konaní. Krajský súd v napadnutom rozsudku

podľa názoru ústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na námietku sťažovateľa

a vysvetlil dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, preto toto rozhodnutie nemožno

považovať za arbitrárne, respektíve nepreskúmateľné.

4. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

5. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý

vyplýva z citovaného ustanovenia a podľa ktorého môže ústavný súd

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v inom

konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Právny poriadok Slovenskej republiky

poskytuje sťažovateľovi proti rozhodnutiu odvolacieho súdu účinný právny prostriedok

nápravy, ktorým je dovolanie. Z podanej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu pre namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu podal dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Vzhľadom

na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa predchádza

uplatneniu právomoci ústavného súdu, bolo by možné považovať podanie sťažnosti

ústavnému súdu ešte pred podaním dovolania a rozhodnutím dovolacieho súdu aj ako

predčasné. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sú tu aj dôvody na odmietnutie

sťažnosti pre nedostatok právomoci podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012