Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-260-2009.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Subarea
15C/260/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: Z. P., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. XXX/XX, Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr. Pavol Hovan so sídlom Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha č. 1 proti odporcom: X./. B. I., O.. XX.XX.XXXX, V. O., F. XX, X./. B. Ž., O.. XX.XX.XXXX, V. P. X, XXXXX Š. XXXX/XX, X./. L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. P. X, XXXXX M. XXX/XX, X./. L. D., O.. XX.XX.XXXX, V. Z., R. U. XX, odporcovi v 1. až 3. rade právne zastúpení splnomocneným zástupcom odporcom v 4. rade, odporca v 4. rade právne zastúpený AK - TARABČÁK s.r.o., IČO: 36 859 109 so sídlom Prešov, Hlavná 13 o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
návrh zamieta,
náhradu trov konania odporcov v 1. až 3. rade nepriznáva,
navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 4. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 613,51 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v 4. rade v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2009 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 4.11.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. V XXXX/XXXX uzatvorená medzi G. D. ako darkyňou a L. D.Č. ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych práv k pozemkom parcely registra E XXX evidovanej na LV XXXX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 1/144 a 1/720, parcely registra E XXX/X evidovanej na LV XXX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 1/40, parcely registra E XXX evidovanej na LV XX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 1/5920, parcely registra E XXX/X evidovanej na LV XXXX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 1/720, parcely registra E XXX/X evidovanej na LV XXX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 1/720, parcely registra E XXX/X evidovanej na LV XXX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 1/720, parcely registra E XXX/X, XXX/XX, XXX/XX evidovanej na LV XXX pre obec a k.ú. Terňa, spoluvlastnícky podiel 1/720, parcely registra E XXX, XXX/X, XXX/X evidovanej na LV XXX pre k.ú. V. P., spoluvlastnícky podiel 1/216 a 14/3024, parcely registra E XXX/X evidovanej na LV XXX pre k.ú. Babin potok, spoluvlastnícky podiel 1/216 a 14/3024, parcely registra E XXX/X evidovanej na LV XXX pre k.ú. V. P., spoluvlastnícky podiel 1/216 a 14/3024, parcely registra E XXX,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, W. XXX/X, W. XXX/X, W. XXX/X evidovanej na LV XXX pre k.ú. V. P., spoluvlastnícky podiel 1/216 a 14/3024, parcely registra E XXX, XXX evidovanej na LV XXX pre k.ú. V. P., spoluvlastnícky podiel 1/216 a 14/3024 je neplatná. Tiež aby určil, že darovacia zmluva zo dňa 17.6.2009, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V XXXX/XXXX, uzatvorená medzi G. D. ako darkyňou a L. D. ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych práv k pozemkom parcely registra E XXX
evidovanej na LV XXXX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 5/72 a 1/72, parcely registra E 233/1 a 233/2 evidovanej na LV XXXX pre obec a k.ú. Z., spoluvlastnícky podiel 7/48 a 7/240 je neplatná.
Odporkyňa v 1. rade G. D. v priebehu konania dňa 21.12.2009 zomrela a právnymi nástupcami po nebohej sa stali B. I., rod. D., nar. 15.2.1934 a U. V., rod. D.Á., nar. 2.3.1936. Dňa 6.5.2010 zomrela aj U. V. a právnymi nástupcami po nebohej sa stali B. Ž., nar. 2.6.1962 a L. V., nar. 19.8.1957. Právni nástupcovia po neb. G. D. splnomocnili na zastupovanie v konaní odporcu L. D..
Odporca v 4. rade L. D. (pôvodne označený ako odporca v 2. rade) s návrhom navrhovateľa nesúhlasil.
Okresný súd Prešov rozhodol dňa 06.10.2011 rozsudkom tak, že návrh zamietol, náhradu trov konania odporcom v 1. až 4. rade voči navrhovateľovi nepriznal a vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ spochybnil platnosť zmlúv pre obídenie zákonného predkupného práva v zmysle ust. § 140 OZ, s čím sa súd I. stupňa nestotožnil, pretože predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka vtedy, ak ku prevodu nehnuteľnosti došlo medzi osobami nie blízkymi. Vzťah medzi G. D. a odporcom v 4. rade síce nie je vzťahom príbuzných v priamom rade, ani súrodencov, či manželským vzťahom, avšak je možné ho posúdiť ako vzťah blízkych osôb charakteru, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb druhá dôvodne by pociťovala ako ujmu vlastnú. Zodpovedali tomu v konaní vykonané dôkazy predovšetkým výsluchy svedkov, ktorí zhodne potvrdili veľmi blízky vzťah medzi odporcom v 4. rade a nebohou G. D..
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21.02.2012, č.k. XXCo XX/XXXX-XXX zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd nevypočul pozostalých po nebohej G. D. so zameraním sa na charakter vzťahov nebohej s odporcom v 4. rade, o jej vôli prevádzať nehnuteľnosti na odporcu v 4. rade. Ďalej odvolací súd doporučil vykonať dokazovanie nad rámec návrhov účastníkov konania vypočutím nezaujatých osôb, vyžiadaním si stanoviska obce či má vedomosť o vzťahoch medzi nebohou a odporcom v 4. rade a po doplnení dokazovania vyvodiť záver, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu predkupného práva navrhovateľa.
Súd doplnil dokazovanie podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a vypočul právnych nástupcov po nebohej G. D., ďalej výsluchom svedkyne L. Z., svedka P. M., svedka G. F., svedka U. F., svedka P. U., vyjadrením Obce Terňa z 27.05.2013, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. XXC XX/ XXXX-XX zo dňa 03.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
O výsluch právnych nástupcov nebohej G. D. (odporcov v 1. až 3. rade) požiadal dožiadané súdy Okresný súd Nitra a Obvodní soud pro Prahu 7 a Prahu 4.
Odporkyňa v 1. rade B. I. vo výpovedi dňa 29.06.2012 v konaní č.k. XXCdX/XXXX uviedla, že medzi L. D. a G. D. bol vzťah ako medzi bratrancom a sestrenicou. G. D. bola sestrou odporkyne v 1. rade a bol medzi nimi veľký vekový rozdiel. Odporkyňa v 1. rade sa v roku 1952 odsťahovala do Nitry, pričom v tom čase mala Lucia iba 2 roky. Jozefov otec bol bratom Luciinho otca a bývali v dvoch domoch so spoločným dvorom a záhradou. Medzi Jozefom a Luciou bol 5-ročný vekový rozdiel, Lucia bola staršia. Keď mala Lucia 30 rokov zomrela jej mama, potom bývala spoločne s otcom, ktorý zomrel keď mala približne 40 rokov. Za celý ten čas bývali v susedstve L. D. R. G. D., pričom ich domy boli vzdialené 70 metrov od seba. Lucia ochorela v roku 2007 a odvtedy sa o ňu staral Jozef. Jeho starostlivosť o ňu spočívala v tom, že sa staral o dom, keď bolo treba niečo opraviť, pomáhal jej napr. kosiť trávu, vozil ju do práce, vozil ju k lekárom. Okrem Jozefa sa o ňu starala aj Jozefova sestra L. G., rod. D., ktorej Lucia darovala dom. Jana sa o ňu starala po hygienickej a intímnejšej stránke. Občas sestru v čase choroby navštívila aj odporkyňa v 1. rade. O pohreb sa staral L. D. a už v čase, keď Lucia bola chorá a predpokladala že zomrie, tak poprosila Jozefa, aby rodičom dal spraviť nový pomník s tým, že ak bude pochovaná aj ona, vytesá sa do pomníka aj jej meno. Urobil to podľa jej želania. Odporkyňa v 1. rade mala vedomosť aj o poslednej vôli Lucie a túto jej odporkyňa v 1. rade odobrila. Nebohá sa vyjadrila, že chce pozemky
prenechať Jozefovi a dom Jozefovej sestre Janke. Odporkyňa v 1. rade s tým súhlasila, pretože má veľa pozemkov, je zabezpečená, jej deti taktiež, preto nenamietla poslednú vôľu Lucie. Záverom odporkyňa v 1. rade uviedla, že nevidí dôvod, prečo navrhovateľ podával tento návrh, pretože pre ňu a jej rodinu je neznámou osobou. Nerozumie tomu, akým právom navrhovateľ žiada role, Lucia ich darovala pri plnom vedomí L. D. a je to pre ňu nepochopiteľné.
V konaní vypočutá odporkyňa v 2. rade prostredníctvom Obvodného súdu Praha 4 dňa 28.06.2012 uviedla, že vzťah nebohej G. D. k L. D. bol skoro ako vzťah matky a syna alebo dobrých priateľov, boli to najbližší príbuzní v mieste bydliska. Mali vedľa seba domy a boli aj najbližšími susedmi. Počas choroby sa o nebohú Luciu staral práve L. D., starala sa o ňu aj jej rodina, ale on bol najbližšie. L. D. zabezpečoval Lucii údržbu domu potom, keď už sama nemohla. Takisto pohreb a pomník nebohej Lucii zabezpečil L. D. a pomník platila čiastočne aj pani B. I.. L. D.Č. však všetko zariaďoval. O poslednej vôli odporkyňa v 2. rade nemala vedomosť, domnieva sa, že žiadna nebola. Mala vedomosť o tom, že nebohá Lucia si priala rozdeliť pozemok, pole chcela prideliť pánovi D. a dom pani R. G.. Všetko rozdala ešte pred smrťou. Záverom odporkyňa v 2. rade uviedla, že pokiaľ by pani G. D. to nedarovala, zdedili by to jej sestry, teda matka odporkyne v 2. rade a teta. Oni by aj tak polia pánovi D. darovali. Nebohá Lucia nemala žiadne deti a pán D.Č. je jediný muž v rodine, preto mu pole proste patrí. Zo všetkých skutočností jasne vyplýva, že pani G. D. chcela darovať pole pánovi D. a že si boli veľmi blízki.
V konaní vypočutý odporca v 3. rade prostredníctvom dožiadaného Obvodného súdu pre Prahu 7 uviedol, že vzťah medzi nebohou G. D. a odporcom v 4. rade bol výborný, mal vedomosť o ich spolužití, vzdialenosť medzi ich domami bola 20-30 metrov. O nebohú počas choroby sa starali všetci, spravidla ten, kto mal zrovna čas. Údržbu a starostlivosť o dom zabezpečoval L. D. R. X. X., manžel U. D., sestry L. D.. Pohreb a pomník pre nebohú Luciu zabezpečoval L. D.. O poslednej vôli odporca v 3. rade nemá vedomosť, pretože táto sa ho netýkala, ale domnieva sa, že žiadne dedičstvo nezostalo.
V konaní vypočutá svedkyňa L. Z. uviedla, že pozná všetkých účastníkov konania a s L. D. sa vrámci rodín stretávali od detstva. Bývajú v susedstve a stretávali sa aj s nebohou G. D., ktorá bývala blízko. Svedkyňa potvrdila, že vzťah medzi odporcom v 4. rade a nebohou Luciou bol veľmi blízky, trávili spolu sviatky, narodeniny, meniny, oslavy detí, Vianoce, a nemali medzi sebou zábrany. Potom, ako vážne ochorela sa jej venoval Jozef a spolu aj s manželkou s ňou chodievali po ošetreniach tak, že možno ani jedenkrát nešla k lekárovi sama. Stretávanie nebohej s odporcom v 4. rade bolo veľmi intenzívne a obľúbili si ju aj deti odporcu v 4. rade. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že jej rodičia a rodičia odporcu v 4. rade sú kmotrovci a ona s odporcom v 4. rade sú krstňatá. Rodičia svedkyne a odporcu v 4. rade sa pravidelne stretávali pri rôznych príležitostiach. Manžel svedkyne je spoločníkom spoločnosti Poľno - Čergov Terňa spolu s odporcom v 4. rade.
V konaní vypočutý svedok P. M. uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu s navrhovateľom a pozná sa aj s odporcami . Potvrdil, že poznal aj nebohú G. D. roky, aj sa navštevovali. Bola slobodná a keď potrebovala pomoc, tak je pomohol napríklad s elektrikárskymi prácami a pod.. Vzťah L. D. a G. D. popísal ako jeden z najbližších. Bežne sa navštevovali, Jozef sa o ňu staral a keď ťažko ochorela, bol jej vždy nápomocný. Svedok osobne videl, že počas choroby ju každé ráno odporca v 4. rade vozil na liečbu a pred chorobou ju vozieval do práce. Svedok potvrdil, že nebohá Lucia má blízky vzťah nielen s Jozefom, ale aj s jeho deťmi, pretože vlastné deti nemala.
V konaní vypočutý svedok G. F. uviedol, že je v príbuzenskom pomere k odporcom. Potvrdil, že nebohá Lucia a odporca v 4. rade mali veľmi dobrý vzťah, žili tak povediac na jednom grunte, pomáhali si a potom, ako nebohá Lucia veľmi ťažko ochorela, Jozef bol ten najústretovejší. Pomáhal jej so všetkým. Na otázku, prečo svedok najprv daroval svoje podiely na nehnuteľnostiach spoločnosti Poľno - Čergov a neskôr od zmluvy odstúpil, pričom následne podiely daroval nebohej Lucii uviedol, že sa rozhodol ako vlastník a k nebohej a jej sestrám mal veľmi dobrý vzťah, pretože to boli jediné dievčatá v rodine, tak si ich považovali. Na položenú otázku právneho zástupcu odporcu v 4. rade nech svedok popíše vzťah nebohej Lucie k deťom odporcu v 4. rade uviedol, že o deťoch odporcu v 4. rade hovorila Lucia ako o svojich najbližších, chválila sa ich úspechmi, ako sa ľudia chvália úspechmi vlastných detí. Svedok o tomto mal prehľad, pretože nebohú Luciu navštevoval priemerne tak jedenkrát týždenne.
V konaní vypočutý svedok U. F. uviedol, že odporcovia sú jeho vzdialení príbuzní po otcovi, ale pozná aj navrhovateľa. Nebohá G. D. bola jeho blízka rodina, bola to otcova sestrenica. Vzťah medzi nimi bol „v pohode“, nebohá ich navštevovala kým žila. Bližšie sa svedok vyjadriť nevedel.
V konaní vypočutý svedok P. U. uviedol, že je susedom odporcu v 4. rade. Vzťah nebohej Lucie k Jozefovi popísal ako vzťah najbližšej rodiny, navštevovali sa. Nebohá Lucia bola človekom, ktorý pomohol, aj poradil.
Z písomného stanoviska obce Terňa v spracovaní U.. W. F., zástupcu starostu obce vyplýva, že menovaný L. D. mal s nebohou G. D.Č. veľmi dobré vzťahy, po smrti jej otca jej vo všetkom pomáhal, v čase jej ťažkej choroby ju sprevádzal na všetky vyšetrenia a po smrti sa postaral a zabezpečil jej dôstojný pohreb. Stanovisko je z 27.05.2013.
Z rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. XXC XX/XXXX-XX v právnej veci navrhovateľa Tomáša Poníka proti odporcom v 1. rade B. I., v 2. rade B. Ž., v 3. rade L. V., v 4. rade L. D. o určenie neplatnosti zmluvy rozhodol takto, že návrh zamietol vo vzťahu k darovacej zmluve z 06.05.2009, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že účastníci darovacej zmluvy boli v pozícii ďalších príbuzných bratranec a sestrenica a medzi nimi boli preukázateľne blízke vzťahy v zmysle zákonnej úpravy. Dôkazné bremeno zaťažovalo odporcov a títo blízkosť vzťahov preukázali. Blízkosť vzťahov bola dokreslená aj tým, že odporca v 4. rade bol pre nebohú Luciu oporou, žili vedľa seba v tesnej blízkosti, pomáhal jej aj počas choroby a zabezpečoval jej pohreb. Po podanom odvolaní sa s rozsudkom prvostupňového súdu stotožnil aj Krajský súd, ktorý rozsudok súdu I. stupňa potvrdil v napadnutej zamietavej časti aj vo výroku o náhrade trov konania. Rozsudok je právoplatný vo výroku 1 a 3 od 20.05.2013. Právny zástupca za navrhovateľa uviedol, že voči rozsudku súdu I. stupňa bolo podané dovolanie.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 80 O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou a prejednávacou, je zásadnou vecou účastníkov konania, tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu nimi tvrdených skutočností, súd vykonáva dôkazy z vlastnej iniciatívy len výnimočne. Žalobca je už v žalobe povinný uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy. Túto povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena má účastník počas celého konania. V sporovom konaní stoja proti sebe strany, ktoré majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Bremeno tvrdenia je procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní musí tvrdiť všetky rozhodné skutočnosti významné pre rozhodnutie, z ktorých vyvodzuje pre seba dôvodnosť uplatneného nároku a priaznivý výsledok v spore.
Navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p., pretože v prípade, ak by súd návrhu vyhovel, mohol by navrhovateľ využiť predkupné právo tak, ako mu to zákon umožňuje.
V zákonnom ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka vymedzuje okruh blízkych osôb tým, že výslovne za blízke osoby považuje príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela a nepriamo tým, že za blízku osobu považuje ďalšieho príbuzného (napríklad strýka, synovca, bratranca) alebo inú osobu v obdobnom vzťahu (napríklad švagra, druha) avšak len za predpokladu, že existuje medzi nimi taký blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok.
Aj po doplnení dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko uplatneniu predkupného práva vylučuje prevod na osoby blízke, kde blízky vzťah medzi odporcom v 4. rade a nebohou G. D. ako pôvodne označenou odporkyňou v 1. rade bol z pohľadu súdu nepochybne vzťahom blízkych osôb. Všetci v konaní vypočutí svedkovia, ale aj odporcovia v 1. až 3. rade ako právni nástupcovia po nebohej G. D. zhodne potvrdili, že vzťah medzi nebohou a odporcom v 4. rade bol skutočne blízky. Zrejme to bolo spôsobené aj tým, že medzi nebohou Luciou a jej staršími sestrami bol veľký vekový rozdiel a tieto opustili svoje rodisko ešte v čase, keď bola Lucia malá. Lucia žila s rodičmi, pričom matka jej zomrela ako 30-ročnej a otec ako 40-ročnej. Vlastnú rodinu si nebohá Lucia nezaložila, je preto uveriteľné, že sa citovo primkla k rodine odporcu v 4. rade, ktorý žil v jej blízkosti ako sused. Nebohá Lucia prežila v blízkosti odporcu v 4. rade celý svoj život a ich stretávanie bolo intenzívne, premietnuté do častých návštev, spoločných osláv sviatkov, každodenné vozenie do práce, ale aj potrebné návštevy lekárov počas ťažkého životného obdobia. Určite nespochybniteľným prejavom blízkeho vzťahu človeka k človeku je aj to, že odporca v 4. rade splnil posledné prianie nebohej Lucie, že jej rodičom a jej má dať postaviť pomník, čo zavŕšil aj vystrojením pohrebu. Korešpondujú tomu aj výpovede v konaní, ktoré nie je možné označiť za tendenčné a účelové s poukázaním na príbuzenské
vzťahy, pretože práve tieto osoby videli a mohli posúdiť charakter vzťahu medzi nebohou G. D. a odporcom v 4. rade. Dôkazné bremeno preukazujúce blízkosť vzťahu odporcu v 4. rade a nebohej G. D. zaťažovalo odporcov, pričom súd z vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že odporcovia dôkazné bremeno uniesli. Naopak, navrhovateľ blízkosť vzťahu spochybňoval, tento mal slúžiť len na zakrytie neplatného právneho úkonu - darovacej zmluvy predstieraním blízkeho vzťahu. Navrhovateľ však v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia o účelovom konaní nebohej G. D. a odporcu v 4. rade v snahe zakryť neplatný právny úkon. Na posudzovaný prípad je možné aplikovať aj ust. § 3 ods. 1 OZ o dobrých mravoch ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Správanie odporcu v 4. rade takýto charakter vo vzťahu k nebohej G. D. malo, pretože ten sa správal k nebohej spôsobom, ktorý je možné vnímať ako slušný, ohľaduplný a ľudský. Vzťah odporcu v 4. rade a nebohej G. D. bol v zmysle ust. § 116 OZ vzťahom blízkych osôb, kedy ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by ju dôvodne pociťovala ako vlastnú. Svedčia o tom aj skutky odporcu v 4. rade a nebohej počas aktívneho života, ale aj v čase, keď nebohá G. D. vážne ochorela. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo dôvodné návrhu vyhovieť a súd ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že v konaní boli úspešní odporcovia, pričom odporcovia v 1. až 3. rade si náhradu trov konania neuplatnili, rozhodol súd o trovách konania tak, že náhradu trov konania priznal iba odporcovi v 4. rade, nakoľko tento si včas uplatnil a vyčíslil trovy konania spolu v sume 613,51 eur, na náhradu ktorých žiadal zaviazať navrhovateľa.
Súd preto odporcovi v 4. rade voči navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi, priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15 písm. a) § 16 ods. 3, vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to odmenu za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 á 78,25 € (58,69 eur x 1/3 + 58,69 eur): 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie na súd. Ďalej súd priznal k týmto 2 úkonom 2 x režijný paušál á 7,63 €.
Súd mu ďalej priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2013 á 80,09 € (60,07 eur x 1/3 + 60,07 eur): 1. štúdium spisu, 2. ďalšia porada s klientom, 3. účasť na pojednávaní dňa 5.3.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 9.5.2013, 5. účasť na pojednávaní dňa 3.10.2013. Ďalej súd priznal k týmto 5 úkonom 5 x režijný paušál á 7,81 €.
Súd priznal odporcovi v 4. rade aj náhradu hotových výdavkov v sume 2,25 eur, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok za vyhotovenie kópií zo súdneho spisu.
Spolu tak činili trovy konania odporcu v 4. rade, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia sumu 613,51 €, na náhradu ktorých súd zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka konania.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.