Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 16/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ď., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,

Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 728/11-3

z 12. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing. J. Ď., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011.

Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného spisového materiálu generálnej prokuratúry

vo veci sťažovateľa vyplynulo, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. uznesením z 18. mája 2009 zrušil bez likvidácie

obchodnú spoločnosť I., spol. s r. o., M., v ktorej bol sťažovateľ konateľom a spoločníkom.

S týmto rozhodnutím sťažovateľ nesúhlasil, preto podal odvolanie na Krajskom súde

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn. z 28. januára

2010 potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

Pretože sa sťažovateľ domnieval, že označeným rozhodnutím krajského súdu boli

porušené jeho subjektívne práva, podal generálnej prokuratúre podnet v zmysle § 31 a násl.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), ktorým sa domáhal „preskúmania zákonnosti“ postupu krajského súdu

v označenom konaní. V podnete sťažovateľ uviedol, že on sám so zrušením spoločnosti

nesúhlasil. Pokiaľ bol okresným súdom vyzvaný na predloženie účtovnej dokumentácie,

z objektívnych dôvodov ju nemohol predložiť, pretože jeho konateľstvo v spoločnosti bolo

od 1. júla 1993 zrušené. Navyše, konajúce súdy neprihliadli na predchádzajúce konania

vo veci, najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 25/94

z 13. októbra 1994.

Generálna prokuratúra posúdila podnet sťažovateľa ako podnet na podanie

mimoriadneho dovolania a postúpila ho na vybavenie Krajskej prokuratúre v Košiciach

(ďalej len „krajská prokuratúra“). Prokurátorka krajskej prokuratúry 18. augusta 2011

v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 184/11 podnet sťažovateľa odložila bez preskúmania

vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na podanie

mimoriadneho dovolania.

Proti spôsobu vybavenia podnetu prokurátorkou krajskej prokuratúry podal

sťažovateľ opakovaný podnet, v ktorom namietal, že svojím podnetom sa nedomáhal

podania mimoriadneho dovolania, pričom poukázal na inštitút obnovy konania a apeloval

na využitie tohto opravného prostriedku. Opakovaný podnet sťažovateľa bol vybavený

generálnou prokuratúrou 23. septembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 682/11

odložením bez prijatia prokurátorského opatrenia s tým, že v prípade, ak by obnova konania

bola v danej veci prípustná, oprávneným na podanie návrhu na obnovu konania by bol

účastník konania; pričom iný opravný prostriedok vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu

súdu v občianskom súdnom konaní prokurátor v danej veci nemá. Zároveň generálna

prokuratúra oznámila, že ďalší podnet sťažovateľa bude vybavený len v prípade, ak bude

obsahovať nové skutočnosti.

So spôsobom vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľ nesúhlasil, preto

7. októbra 2011 podal ďalší opakovaný podnet, v ktorom namietal, že vec vybavujúci

prokurátor sa vo vybavení jeho opakovaného podnetu nevysporiadal s možnosťou vstupu

prokurátora ako vedľajšieho účastníka do konania. Generálna prokuratúra vybavila ďalší

opakovaný podnet sťažovateľa namietaným oznámením č. k. VI/2 Pz 728/11-3

z 12. októbra 2011 s tým, že sťažovateľom požadovaný vstup do konania, ktoré je

právoplatne skončené, vylučujú príslušné ustanovenia

(ďalej aj „OSP“).

V sťažnosti sťažovateľ namietal, že prokurátor nevyužil svoje zákonné kompetencie

v zmysle ustanovenia zákona o prokuratúre v spojení s .

Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Bolo povinnosťou porušovateľa, aby sa náležite vyrovnal s argumentáciou

sťažovateľa.

Kvalifikovane sa domnievam, že právne závery GP SR môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu , lebo ňou vyvodené závery sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok

porušenie základného práva a slobody...“

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa )

na inú právnu ochranu ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli Opatrením Generálnej

prokuratúry SR sp. zn.: VI/2 Pz 728/11-3 zo dňa 12. októbra 2011 porušené.

2. Ústavný súd SR v zmysle a zrušuje

opatrenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn.: VI/2 Pz 728/11-3 zo dňa 12. októbra 2011

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra SR je povinná zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

pre JUDr. M. K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na inú

právnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením generálnej prokuratúry

č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011, ktorým bol sťažovateľ upovedomený o spôsobe

vybavenia jeho ďalšieho opakovaného podnetu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ).

Vo vybavení ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa v právnej veci vedenej

na krajskom súde pod sp. zn. generálna prokuratúra uviedla:

„K ďalšiemu opakovanému podnetu v právnej veci Vášho klienta - Ing. J. Ď., bytom

M. - Vám k jeho obsahu uvádzam, že Vami požadovaný vstup do konania, ktoré je

právoplatne skončené, vylučujú príslušné ustanovenia .

Predpokladám, že Vám ako advokátovi, sú z vykonávanej praxe bezpochyby známe

príslušné ustanovenia .

Napriek tomu Vám do Vašej pozornosti dávam znenie § 35 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, z ktorého vyplýva, že prokurátor môže vstúpiť iba do začatého konania.

Teda do konania, ktoré je právoplatne skončené, vstúpiť nemôže.

Týmto považujem Váš ďalší opakovaný podnet za vybavený, pričom k údajom

týkajúcim sa trestnoprávnych otázok Vás vyrozumie trestný odbor Generálnej

prokuratúry.“

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a ), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno

považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu

nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. , ,

atď.).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie

písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej

osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,

najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby

vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je

podľa zákona oprávnený.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a súvisiaceho spisového materiálu generálnej

prokuratúry je ústavný súd toho názoru, že krajská prokuratúra a generálna prokuratúra sa

podnetmi sťažovateľa v napadnutom konaní náležite zaoberala a o spôsobe preskúmania

riadne sťažovateľa aj vyrozumela. Generálna prokuratúra postupovala pri vybavovaní

ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa ústavne konformným spôsobom, keď ho

namietaným prípisom odložila s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľom navrhovaný

vstup prokurátora do právoplatne skončeného konania nie je podľa ustanovení

možný. Namietané oznámenie generálnej prokuratúry

č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011 považuje ústavný súd za zákonné a dostatočne

odôvodnené.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého

postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv garantovaných a ani práv garantovaných dohovorom

či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , , ), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je

prokuratúre v zmysle zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené

záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec,

či dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje , podľa

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že oznámením generálnej prokuratúry

č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011 nemohlo dôjsť k porušeniu označeného

základného práva podľa a ani práva podľa dohovoru.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentoval aj tým, že generálna prokuratúra nevyužila

svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia , v zmysle ktorého

prokurátor je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania, ak ide

o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva

boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Zo spisových materiálov generálnej

prokuratúry vo veci sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ v žiadnom zo svojich podnetov

v označenej veci nepožadoval od orgánov prokuratúry iniciovanie konania podľa § 35 ods.

1 písm. f) , a teda uvedenú argumentáciu sťažovateľ použil prvýkrát v konaní pred

ústavným súdom.

Z princípu subsidiarity ( ) limitujúceho vzťah ústavného súdu

k všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi,

resp. pred inými orgánmi verejnej moci, musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv

a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne

v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv

a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,

avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, resp. pred inými orgánmi verejnej

moci, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (m. m. , ).

Na základe uvedeného prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti pre

nedostatok právomoci podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012