Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 16/2012
PDF · 188.97 KB
No categories available
II. ÚS 16/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ď., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,
Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 728/11-3
z 12. októbra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. Ď. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing. J. Ď., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011.
Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného spisového materiálu generálnej prokuratúry
vo veci sťažovateľa vyplynulo, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 33 Cbr 87/2007 uznesením z 18. mája 2009 zrušil bez likvidácie
obchodnú spoločnosť I., spol. s r. o., M., v ktorej bol sťažovateľ konateľom a spoločníkom.
S týmto rozhodnutím sťažovateľ nesúhlasil, preto podal odvolanie na Krajskom súde
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn. 4 Cob 89/2009 z 28. januára
2010 potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu.
Pretože sa sťažovateľ domnieval, že označeným rozhodnutím krajského súdu boli
porušené jeho subjektívne práva, podal generálnej prokuratúre podnet v zmysle § 31 a násl.
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“), ktorým sa domáhal „preskúmania zákonnosti“ postupu krajského súdu
v označenom konaní. V podnete sťažovateľ uviedol, že on sám so zrušením spoločnosti
nesúhlasil. Pokiaľ bol okresným súdom vyzvaný na predloženie účtovnej dokumentácie,
z objektívnych dôvodov ju nemohol predložiť, pretože jeho konateľstvo v spoločnosti bolo
od 1. júla 1993 zrušené. Navyše, konajúce súdy neprihliadli na predchádzajúce konania
vo veci, najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obz 25/94
z 13. októbra 1994.
Generálna prokuratúra posúdila podnet sťažovateľa ako podnet na podanie
mimoriadneho dovolania a postúpila ho na vybavenie Krajskej prokuratúre v Košiciach
(ďalej len „krajská prokuratúra“). Prokurátorka krajskej prokuratúry 18. augusta 2011
v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 184/11 podnet sťažovateľa odložila bez preskúmania
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na podanie
mimoriadneho dovolania.
Proti spôsobu vybavenia podnetu prokurátorkou krajskej prokuratúry podal
sťažovateľ opakovaný podnet, v ktorom namietal, že svojím podnetom sa nedomáhal
podania mimoriadneho dovolania, pričom poukázal na inštitút obnovy konania a apeloval
na využitie tohto opravného prostriedku. Opakovaný podnet sťažovateľa bol vybavený
generálnou prokuratúrou 23. septembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 682/11
odložením bez prijatia prokurátorského opatrenia s tým, že v prípade, ak by obnova konania
bola v danej veci prípustná, oprávneným na podanie návrhu na obnovu konania by bol
účastník konania; pričom iný opravný prostriedok vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu
súdu v občianskom súdnom konaní prokurátor v danej veci nemá. Zároveň generálna
prokuratúra oznámila, že ďalší podnet sťažovateľa bude vybavený len v prípade, ak bude
obsahovať nové skutočnosti.
So spôsobom vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľ nesúhlasil, preto
7. októbra 2011 podal ďalší opakovaný podnet, v ktorom namietal, že vec vybavujúci
prokurátor sa vo vybavení jeho opakovaného podnetu nevysporiadal s možnosťou vstupu
prokurátora ako vedľajšieho účastníka do konania. Generálna prokuratúra vybavila ďalší
opakovaný podnet sťažovateľa namietaným oznámením č. k. VI/2 Pz 728/11-3
z 12. októbra 2011 s tým, že sťažovateľom požadovaný vstup do konania, ktoré je
právoplatne skončené, vylučujú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“).
V sťažnosti sťažovateľ namietal, že prokurátor nevyužil svoje zákonné kompetencie
v zmysle ustanovenia § 19 zákona o prokuratúre v spojení s § 35 ods. 1 písm. f) OSP.
Sťažovateľ ďalej uviedol:
„Bolo povinnosťou porušovateľa, aby sa náležite vyrovnal s argumentáciou
sťažovateľa.
Kvalifikovane sa domnievam, že právne závery GP SR môžu byť predmetom kontroly
zo strany ústavného súdu , lebo ňou vyvodené závery sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne,
a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok
porušenie základného práva a slobody...“
Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci
rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky
na inú právnu ochranu ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli Opatrením Generálnej
prokuratúry SR sp. zn.: VI/2 Pz 728/11-3 zo dňa 12. októbra 2011 porušené.
2. Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušuje
opatrenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn.: VI/2 Pz 728/11-3 zo dňa 12. októbra 2011
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Generálna prokuratúra SR je povinná zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania
pre JUDr. M. K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na inú
právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením generálnej prokuratúry
č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011, ktorým bol sťažovateľ upovedomený o spôsobe
vybavenia jeho ďalšieho opakovaného podnetu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,
Vo vybavení ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa v právnej veci vedenej
na krajskom súde pod sp. zn. 4 Cob 89/2009 generálna prokuratúra uviedla:
„K ďalšiemu opakovanému podnetu v právnej veci Vášho klienta - Ing. J. Ď., bytom
M. - Vám k jeho obsahu uvádzam, že Vami požadovaný vstup do konania, ktoré je
právoplatne skončené, vylučujú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Predpokladám, že Vám ako advokátovi, sú z vykonávanej praxe bezpochyby známe
príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Napriek tomu Vám do Vašej pozornosti dávam znenie § 35 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, z ktorého vyplýva, že prokurátor môže vstúpiť iba do začatého konania.
Teda do konania, ktoré je právoplatne skončené, vstúpiť nemôže.
Týmto považujem Váš ďalší opakovaný podnet za vybavený, pričom k údajom
týkajúcim sa trestnoprávnych otázok Vás vyrozumie trestný odbor Generálnej
prokuratúry.“
Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým
orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať
o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03
a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno
považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu
nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06
atď.).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie
písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,
najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby
vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je
podľa zákona oprávnený.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet
v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje
nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,
v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich
podnetov v tej istej veci.
Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a súvisiaceho spisového materiálu generálnej
prokuratúry je ústavný súd toho názoru, že krajská prokuratúra a generálna prokuratúra sa
podnetmi sťažovateľa v napadnutom konaní náležite zaoberala a o spôsobe preskúmania
riadne sťažovateľa aj vyrozumela. Generálna prokuratúra postupovala pri vybavovaní
ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa ústavne konformným spôsobom, keď ho
namietaným prípisom odložila s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľom navrhovaný
vstup prokurátora do právoplatne skončeného konania nie je podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku možný. Namietané oznámenie generálnej prokuratúry
č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011 považuje ústavný súd za zákonné a dostatočne
odôvodnené.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého
postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako
porušovanie základných práv garantovaných ústavou a ani práv garantovaných dohovorom
či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je
prokuratúre v zmysle čl. 149 ústavy zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené
záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec,
či dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že oznámením generálnej prokuratúry
č. k. VI/2 Pz 728/11-3 z 12. októbra 2011 nemohlo dôjsť k porušeniu označeného
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Sťažovateľ v sťažnosti argumentoval aj tým, že generálna prokuratúra nevyužila
svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f) OSP, v zmysle ktorého
prokurátor je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania, ak ide
o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Zo spisových materiálov generálnej
prokuratúry vo veci sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ v žiadnom zo svojich podnetov
v označenej veci nepožadoval od orgánov prokuratúry iniciovanie konania podľa § 35 ods.
1 písm. f) OSP, a teda uvedenú argumentáciu sťažovateľ použil prvýkrát v konaní pred
ústavným súdom.
Z princípu subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy) limitujúceho vzťah ústavného súdu
k všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi,
resp. pred inými orgánmi verejnej moci, musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv
a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne
v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv
a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,
avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, resp. pred inými orgánmi verejnej
moci, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (m. m. III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04).
Na základe uvedeného prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti pre
nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2012