Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 30/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Z. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody L., vo veci

namietaného porušenia práva na bezplatnú obhajobu v konaní vedenom Okresným súdom

Nové Zámky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. E. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2011 doručená sťažnosť Z. E. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia práva

na bezplatnú obhajobu v konaní vedenom Okresným súdom Nové Zámky (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

19. decembra 2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že opatrením okresného

súdu sp. zn. z 12. augusta 2005 bol sťažovateľovi ustanovený za obhajcu

JUDr. V. L. (ďalej len „obhajca“), a to v rámci trestného konania vedeného proti

sťažovateľovi okresným súdom pod sp. zn. . Obhajca 21. novembra 2008

predložil okresnému súdu žiadosť o úhradu trov nutnej obhajoby vo výške 93 392,50 Sk

(3 166,45 €). Táto suma bola obhajcovi vyplatená 8. januára 2009.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd pochybil už v čase, keď mu obhajcu ustanovil,

lebo už vtedy mal preveriť majetkové pomery sťažovateľa a obhajcu mu ustanoviť ako

bezplatného. Uznesením predsedu senátu okresného súdu sp. zn.

zo 7. novembra 2011 bola zamietnutá ako nedôvodná sťažnosť podaná sťažovateľom proti

uzneseniu vyššej súdnej úradníčky okresného súdu sp. zn. z 23. augusta 2011.

Uznesením vyššej súdnej úradníčky bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť štátu odmenu

a náhradu vo výške 3 166,45 €, ktorá bola vyplatená obhajcovi. Podľa zistenia predsedu

senátu sťažovateľ je v rámci výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov zaradený

do práce, poberá určitý zárobok a z neho môže sumu trov obhajoby splácať. Preto bolo

potrebné sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd ho núti ako nemajetnú osobu trovy obhajoby

štátu nahradiť, hoci zo svojho zárobku dosahovaného vo výkone trestu musí splácať aj iné

dlhy, pričom jeho zárobok je v priemere iba 50 €. Preto nie je reálne, že by trovy obhajoby

zaplatil, keďže do konca výkonu trestu nesplatí ani skoršie svoje dlžoby.

Sťažovateľ vyjadruje názor, že bolo porušené jeho právo na bezplatnú obhajobu.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podľa názoru ústavného súdu uznesenie okresného súdu dostatočným

a presvedčivým spôsobom vysvetľuje, prečo nebol dôvod na to, aby sa sťažovateľovi

priznalo právo na bezplatnú obhajobu. Hoci je odôvodnenie uznesenia stručné, je z neho

nepochybné, že vychádzajúc z dĺžky trestu odňatia slobody, ktorý má sťažovateľ vykonať,

možno očakávať, že pohľadávka štátu bude uhradená. Námietka sťažovateľa, podľa ktorej

jeho pracovný príjem vo výkone trestu je veľmi nízky, nie je presvedčivá, keďže počas

ďalšieho trvania výkonu trestu môže dôjsť v tomto smere k zmenám.

Treba konštatovať, že uznesenie okresného súdu nevykazuje z pohľadu ústavného

súdu znaky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012