Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 131/2012
PDF · 138.23 KB
No categories available
I. ÚS 131/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., V., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
28 Cb 51/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012
doručená sťažnosť M. P., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V.,
B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 51/2009.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva: „Sťažovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podala na Okresný súd Bratislava III dňa 7. 5. 2009, žalobu o náhradu
škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, v konaní vedenom OS Bratislava III
sp. zn. 18C 153/02. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
28Cb 51/2009. Keďže zo strany súdu nedošlo k žiadnym úkonom, dňa 21. 5. 2010 požiadala
sťažovateľka o urýchlenie konania. Na túto žiadosť nedostala odpoveď a zo strany súdu
neboli vykonané žiadne úkony. Dňa 12. 9. 2011 preto sťažovateľka podala k rukám
predsedu OS Bratislava III sťažnosť pre prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť odpovedal
predseda súdu Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 27. 12. 2011, ktorá
bola doručená dňa 5. 1. 2012 a v ktorej vyslovil, že v konaní 28Cb 51/2009 došlo
k prieťahom v konaní.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo M. P. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb 51/2009 bolo
porušené.
2. Okresnému súd Bratislava III sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 28Cb 51/2009 konal
bez zbytočných prieťahov.
3. M. P. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 EUR, ktoré je Okresný
súd Bratislava III povinný vyplatiť M. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(nálezu).
4. M. P. sa priznávajú trovy konania/právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR,
ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. V. do dvoch
mesiacov od tohto rozhodnutia“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 28 Cb 51/2009.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Sťažovateľka mohla na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v súlade so zákonom
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti
na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom
zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu
a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou
(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona
o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi
okresného súdu 12. septembra 2011. Podpredsedníčka okresného súdu ju v upovedomení
o spôsobe vybavenia sťažnosti z 27. decembra 2011 vyhodnotila ako dôvodnú. Zároveň
konštatovala že vec bude sledovať až do jej právoplatného skončenia.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 5. marca 2012, ústavný
súd posudzuje podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky
iba za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať. Okresnému súdu nebola bezprostredne po doručení odpovede podpredsedníčky
okresného súdu na sťažnosť proti prieťahom v konaní poskytnutá primeraná lehota
na prijatie účinných opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.
Až eventuálna pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo ústavný
súd v súčasnom období nemôže posúdiť, a preto sťažnosť po predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľke nebráni,
aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne
a plynulo, podala v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2012