Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 131/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., V., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012

doručená sťažnosť M. P., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V.,

B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva: „Sťažovateľka prostredníctvom svojho

právneho zástupcu podala na Okresný súd Bratislava III dňa 7. 5. 2009, žalobu o náhradu

škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, v konaní vedenom OS Bratislava III

sp. zn. . Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

. Keďže zo strany súdu nedošlo k žiadnym úkonom, dňa 21. 5. 2010 požiadala

sťažovateľka o urýchlenie konania. Na túto žiadosť nedostala odpoveď a zo strany súdu

neboli vykonané žiadne úkony. Dňa 12. 9. 2011 preto sťažovateľka podala k rukám

predsedu OS Bratislava III sťažnosť pre prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť odpovedal

predseda súdu Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 27. 12. 2011, ktorá

bola doručená dňa 5. 1. 2012 a v ktorej vyslovil, že v konaní došlo

k prieťahom v konaní.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo M. P. upravené v

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené.

2. Okresnému súd Bratislava III sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 EUR, ktoré je Okresný

súd Bratislava III povinný vyplatiť M. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(nálezu).

4. M. P. sa priznávajú trovy konania/právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. V. do dvoch

mesiacov od tohto rozhodnutia“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľka mohla na ochranu svojho základného práva podľa

podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v súlade so zákonom

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti

na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom

zaručeným , ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu

a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou

(m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané

porušenie základného práva podľa , koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona

o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi

okresného súdu 12. septembra 2011. Podpredsedníčka okresného súdu ju v upovedomení

o spôsobe vybavenia sťažnosti z 27. decembra 2011 vyhodnotila ako dôvodnú. Zároveň

konštatovala že vec bude sledovať až do jej právoplatného skončenia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 5. marca 2012, ústavný

súd posudzuje podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky

iba za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť

mohla mať. Okresnému súdu nebola bezprostredne po doručení odpovede podpredsedníčky

okresného súdu na sťažnosť proti prieťahom v konaní poskytnutá primeraná lehota

na prijatie účinných opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Až eventuálna pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo ústavný

súd v súčasnom období nemôže posúdiť, a preto sťažnosť po predbežnom prerokovaní

podľa odmietol pre jej neprípustnosť.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto sťažovateľke nebráni,

aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne

a plynulo, podala v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012