Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 41/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. M., V., zastúpenej advokátom Mgr. J. M., B.,

vo veci namietaného porušenia , a Slovenskej

republiky v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2012 doručená sťažnosť JUDr. M. M., V. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia , a (ďalej len

„ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. januára 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. -655

z 8. novembra 2011 bola sťažovateľka odvolaná z funkcie správcu úpadcu F., s. r. o. (ďalej

len „úpadca“). Ďalším uznesením okresného súdu č. k. -663 z 24. novembra

2011 bola sťažovateľke priznaná paušálna odmena za výkon funkcie správcu vo výške

5 576,58 €, pričom v prevyšujúcej časti bol návrh na priznanie odmeny zamietnutý. Prvé

uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky (ďalej len

„vestník“) 16. novembra 2011 a druhé uznesenie zasa 1. decembra 2011. Uznesenia sa stali

právoplatnými v deň ich zverejnenia vo vestníku.

Vydaniu uznesení predchádzal návrh zabezpečeného veriteľa T., a. s. (ďalej len

„zabezpečený veriteľ“), na odvolanie sťažovateľky ako správkyne konkurznej podstaty pre

opakované a závažné porušenie povinností správcu.

Okresný súd v prvom uznesení považuje za porušenie povinností to, že sťažovateľka

uverejnila súpis majetku úpadcu v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 39 ods. 5 vyhlášky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„vyhláška“), a nie v lehote vyplývajúcej z ustanovenia

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Podľa názoru okresného súdu sú dotknuté

ustanovenia zákona o konkurze a vyhlášky v rozpore, a preto bolo povinnosťou

sťažovateľky aplikovať zákon (ktorý má vyššiu právnu silu), a nie vyhlášku. Podľa názoru

sťažovateľky všeobecné súdy nie sú kompetentné posudzovať súlad právnych predpisov,

lebo takéto posudzovanie je v právomoci ústavného súdu.

Ďalším porušením povinností bola podľa názoru okresného súdu neverifikovateľnosť

zápisnice z prvej schôdze veriteľov z dôvodu neuvedenia počtu hlasov hlasujúcich veriteľov

jednotlivo pri každom hlasovaní, ako aj to, že sťažovateľka uviedla iba celkový počet

hlasov veriteľov hlasujúcich za či proti. Pri hlasovaní o členoch veriteľského výboru zasa

uviedla iba celkový počet hlasov hlasujúcich za. Napokon je neverifikovateľnosť zápisnice

daná aj tým, že sťažovateľka v nej nesprávne uviedla priebeh hlasovania o návrhoch

na výmenu správcu. Mala po každom hlasovaní vyhlásiť výsledok hlasovania (teda či návrh

na nového správcu bol prijatý, a ktorí veritelia hlasovali za, proti, resp. zdržali sa)

a v prípade, že návrh nebol prijatý, pristúpiť k ďalšiemu hlasovaniu o návrhu na výmenu

správcu. Podľa názoru sťažovateľky ňou spísaná zápisnica vo všetkom zodpovedá

ustanoveniu § 35 ods. 6 zákona o konkurze. Podľa tohto ustanovenia má zápisnica

obsahovať priebeh konania schôdze veriteľov a iba výsledky hlasovania (teda nie priebeh

hlasovania, ako to uvádza okresný súd). Zo zápisnice je jednoznačné, aké uznesenia boli

prijaté a akým počtom hlasov sa tak stalo. Okresný súd vytýka sťažovateľke koncipovanie

zápisnice z jej formálneho hľadiska. Zo zápisnice má byť zrejmé, čo bolo výsledkom

hlasovania a aké uznesenie bolo hlasovaním prijaté. Okresnému súdu neprislúcha

posudzovať, čo malo byť v zápisnici napísané najprv a čo potom. Okresný súd si formálne

náležitosti zápisnice svojvoľne a protiprávne vykonštruoval napriek tomu, že tieto sú jasne

stanovené. Tým vlastne sankcionuje sťažovateľku za porušenie povinnosti, ktorú nikdy

nemala.

Napokon sťažovateľka porušila aj povinnosť bezodkladne zverejniť vo vestníku

oznámenie o práve nahliadnuť do správcovského spisu. Porušenie tejto povinnosti

sťažovateľka uznáva.

Keďže sťažovateľka porušila iba povinnosť uverejniť oznámenie o práve nahliadnuť

do správcovského spisu, nemôže byť reč o opakovanom porušení povinností. Zároveň toto

porušenie povinnosti je z hľadiska vedenia konkurzného konania bezvýznamné, a nemožno

ho preto považovať za závažné porušenie povinností správcu.

Druhým uznesením okresný súd priznal sťažovateľke paušálnu odmenu za výkon

funkcie správcu, ktorú skrátil o 5 % za opakované porušenie povinností.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

Domáha sa tiež priznania finančného zadosťučinenia vo výške 54 833,84 €, ako aj náhrady

trov konania vo výške 269,58 € navýšených o príslušnú daň z pridanej hodnoty.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -655 z 8. novembra 2011 vyplýva, že

ním bola sťažovateľka odvolaná z funkcie správcu úpadcu. Podľa názoru okresného súdu

v ustanovení § 76 ods. 2 zákona o konkurze je obsiahnutá povinnosť správcu vyhotoviť

súpis majetku podstát do 30 dní od vyhlásenia konkurzu. Preto sťažovateľka bola povinná

súpis vyhotoviť do 28. februára 2011 a bezodkladne ho zverejniť vo vestníku, čo sa však

stalo až 30. marca 2011. Odvolávanie sa sťažovateľky na ustanovenie § 39 ods. 5 vyhlášky

je nesprávne, pretože sťažovateľka bola povinná riadiť sa právnou normou obsiahnutou

v predpise vyššej právnej sily, ktorá má prednosť pred normou obsiahnutou v predpise

nižšej právnej sily. Z tohto dôvodu sťažovateľka bola povinná dodržať 30-dňovú lehotu

ustanovenú zákonom o konkurze a následne súpis bezodkladne zverejniť vo vestníku. Ďalej

okresný súd považoval za preukázané, že 1. marca 2011 bolo vo vestníku publikované

oznámenie sťažovateľky o práve oprávnených osôb nahliadať do správcovského spisu.

Správne však malo byť oznámenie uverejnené bezodkladne, čomu nezodpovedá jeho

uverejnenie až 31. deň po ustanovení sťažovateľky do funkcie správkyne. Zo zápisnice

z prvej schôdze veriteľov vyplýva, že pri jednotlivých hlasovaniach o navrhovaných

kandidátoch na nového správcu sťažovateľka uviedla pri jednotlivých hlasovaniach len

celkový počet veriteľov, ktorí hlasovali za, proti, resp. sa zdržali. V súvislosti s voľbou

veriteľského výboru pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch na členov veriteľského výboru

zasa uviedla len počet hlasov hlasujúcich za. V zápisnici chýba údaj o počte hlasov

hlasujúcich veriteľov proti, resp. „zdržal sa“ spolu s konkretizáciou, ktorý veriteľ hlasoval

za, proti, resp. sa zdržal. Zo zápisnice tiež vyplýva, že sťažovateľka nesprávne uviedla

priebeh hlasovania o návrhoch na výmenu správcu. Mala totiž po každom hlasovaní

vyhlásiť výsledok hlasovania (či návrh na nového správcu bol prijatý a ktorí veritelia

hlasovali za, proti, resp. sa zdržali) a v prípade, že návrh nebol prijatý, mohla pristúpiť

k hlasovaniu o ďalšom návrhu na výmenu správcu. Zo zápisnice však vyplýva, že je v nej

uvedený priebeh hlasovania pri prvom návrhu na výmenu správcu a následne hneď

hlasovanie o druhom návrhu. Až potom sa konštatuje, koľko hlasov jednotliví kandidáti

na nového správcu dostali.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -663 z 24. novembra 2011 vyplýva, že

ním bola sťažovateľke priznaná paušálna odmena za výkon funkcie správkyne vo výške

5 576,58 € s daňou z pridanej hodnoty s tým, že v prevyšujúcej časti bol návrh na priznanie

odmeny zamietnutý. Podľa názoru okresného súdu vzhľadom na opakované porušenie

povinností, pre ktoré bola sťažovateľka z funkcie správkyne odvolaná, bolo treba paušálnu

odmenu krátiť o 5 %.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podľa názoru ústavného súdu uznesenia okresného súdu v prevažnej časti

dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetľujú, prečo bolo odvolanie sťažovateľky

z funkcie správkyne a v nadväznosti na to aj krátenie jej odmeny o 5 % dôvodné.

Okresný súd odvolal sťažovateľku z funkcie správkyne z troch dôvodov. Jedným

z nich bola skutočnosť, že bezodkladne po ustanovení do funkcie nezverejnila oznam

o mieste a čase, v ktorom možno nahliadnuť do správcovského spisu. Oprávnenosť tohto

dôvodu sťažovateľka nenamieta.

Ďalším dôvodom bolo, že nevyhotovila a nezverejnila vo vestníku súpis podstát

v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 76 ods. 2 zákona o konkurze. Vyhotovila a uverejnila

ho totiž v lehote podľa § 39 ods. 5 vyhlášky, hoci príslušné ustanovenia zákona o konkurze

a vyhlášky si odporujú, a preto mala sťažovateľka povinnosť postupovať podľa zákona

o konkurze, keďže tento je právnym predpisom vyššej právnej sily ako vyhláška.

Podľa názoru ústavného súdu treba prisvedčiť argumentácii sťažovateľky, podľa

ktorej vzhľadom na právomoc posudzovať súlad všeobecne

záväzných právnych predpisov ministerstiev so zákonmi prináleží ústavnému súdu v rámci

konania o súlade právnych predpisov. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k právnemu názoru

o existencii nesúladu medzi všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva

a zákonom, nemôže postupovať tak, že bude aplikovať zákon ako normu vyššej právnej sily

a všeobecne záväzný právny predpis ministerstva nevezme vôbec do úvahy. V takomto

prípade totiž musí všeobecný súd postupovať tak, že v zmysle príslušných procesných

ustanovení konanie preruší, podá návrh ústavnému súdu na začatie konania o súlade

právnych predpisov, a pokiaľ ústavný súd nesúlad právnych predpisov vysloví, môže

v konaní pokračovať tak, že na nesúladný právny predpis neprihliadne.

Vychádzajúc z uvedených úvah okresným súdom zistené porušenie povinnosti treba

považovať za arbitrárne, lebo právna úvaha okresného súdu je v evidentnom rozpore

so zákonom.

Napokon podľa názoru okresného súdu pochybila sťažovateľka aj tým, že ňou

spísaná zápisnica z prvej schôdze veriteľov je nepreskúmateľná, pretože iba neúplne

a nedostatočne uvádza výsledky hlasovania o návrhoch na ustanovenie nového správcu, ako

aj v súvislosti s voľbou veriteľského výboru.

Námietky sťažovateľky v súvislosti s uvedenými závermi okresného súdu nie sú

akceptovateľné. Podľa ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o konkurze v zápisnici o schôdzi

veriteľov má byť inter alia uvedený opis priebehu schôdze a znenia prijatých uznesení spolu

s výsledkami hlasovania. Výklad okresného súdu, podľa ktorého povinnosť uviesť výsledky

hlasovania treba vykladať širšie, rozhodne nemožno považovať za arbitrárny. Úlohou

zápisnice je poskytnúť dostatočne presný a preskúmateľný obraz o rozhodujúcich

skutočnostiach, ku ktorým na schôdzi veriteľov došlo. Výklad okresného súdu tomu

zodpovedá.

Vzhľadom na skutočnosť, že aj podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka v dvoch

prípadoch porušila svoje povinnosti, obstojí záver o tom, že svoje povinnosti porušila

opakovane.

Vzhľadom na uvedené v žiadnom prípade nemožno považovať uznesenia okresného

súdu za arbitrárne, ale ani za zjavne neodôvodnené. Niet teda ani príčiny na to, aby ústavný

súd do týchto záverov zasiahol. Skutočnosť, že posúdenie veci okresným súdom

nekorešponduje s posúdením sťažovateľky, sama osebe porušenie práv sťažovateľky

nezakladá.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012