Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 141/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a , 2 a 3 a

porušenia , ako aj porušenia jeho práv podľa

ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia

jeho práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, ako aj porušenia jeho práva podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o

vydávaní postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru T. v jeho trestnej veci,

postupom Krajskej prokuratúry v B., postupom bývalého Mestského súdu v Bratislave v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. apríla 1995, postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16.

júna 2005, postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 23. augusta 2005, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 6. septembra 1995

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2011 doručená sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 19 ods. 1, 2 a 3

(ďalej len ,a“) a porušenia , ako aj

porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a porušenia jeho práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia jeho práva podľa čl. 14

Európskeho dohovoru o vydávaní postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru

T. (ďalej len ,,orgán Policajného zboru“) v jeho trestnej veci, postupom Krajskej

prokuratúry v B. (ďalej len ,,krajská prokuratúra“), postupom bývalého Mestského súdu v

Bratislave (ďalej len ,,mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 13. apríla 1995, postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. júna 2005, postupom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos

117/05 a jeho uznesením z 23. augusta 2005, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom zo 6. septembra 1995.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol:

„Rozsudkom Mestského súdu (MS) Bratislava, zo dňa 13. 4. 1995, sp. zn. ,

som bol uznaný za vinného zo spáchania trestných činov lúpeže podľa § 234 ods. 2 písm. b)

Tr. zák., ktorých som sa nedopustil ja, ale preukázateľne iná, so mnou absolútne nič

spoločné nemajúca osoba, a zo spáchania trestných činov útoku na verejného činiteľa

podľa § 155 ods. 2 písm. a), Tr. zák., ktoré sa vôbec nestali, a iné na to nadväzujúce a preto

tiež sa nestanúce skutky, za čo mi bol (bez použitia § 41, 42 Tr. zák.) uložený maximálny

trest – 12 rokov nepodmienečne.

Proti tomu doslova vykonštruovanému, jednostranne zdôvodnenému, eštébackou

praxou získanými produktami podloženému rozsudku MS som podal rozsiahle odvolanie,

v ktorom som poukázal na nezákonný spôsob prevedenia vyšetrovania s evidentným

napasovaním ma za páchateľa..., ako aj na v rozpore s vedenia hlavného

pojednávania na prvostupňovom súde. Konkrétne som poukázal na očividný spôsob akým

ma polícia určila a dosadila za páchateľa lúpeží a na následne chronologické vytváranie

dôkazov prispôsobovaním výpovedí svedkov k môjmu výzoru a pôvodne svedkami

vylúčeným - neopoznaným veciam...

Najvyšší súd (NS) SR, dňa 6. 9. 1995, rozsudkom sp. zn. rozsudok MS

Bratislava zrušil čo do viny aj trestu a paradoxne, po... kozmetických úpravách vyniesol

opäť ten istý maximálny trest – 12 rokov nepodmienečne.“

Zo sťažovateľom priloženej dokumentácie vyplýva, že trest odňatia slobody

vo výmere 12 rokov začal sťažovateľ ako odsúdený vykonávať 14. mája 1992. Z tohto

trestu bol podmienečne prepustený 19. júna 2002, pričom skúšobná doba podmienečného

prepustenia vo výmere štyroch rokov mu začala plynúť od 19. júna 2002. Sťažovateľ sa

17. januára 2003 a 13. februára 2003 dopustil trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2

, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.

z 2. júla 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 24. septembra 2003 uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so zaradením

na výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Na základe uvedeného okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. júna 2005

rozhodol, že sťažovateľ ,,sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil

a zvyšok trestu z rozsudku Mestského súdu v Bratislave z 13. 4. 1995 sp. zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo 6. 9. 1995 sp. zn. vo výmere 1 rok

a 9 mesiacov vykoná“.

Sťažovateľ uviedol: „proti tomuto rozhodnutiu som dňa 2. 7. 2005 podal sťažnosť,

v ktorej som namietal dĺžku zvyšku trestu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Uviedol som

v nej od kedy do kedy som bol výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby, ktorá sa mi

započítavala do trestu, atď. Z čoho jednoznačne vyplýva, že z trestu 12 rokov, ktorý mi bol

evidentne vykonštruovaným rozsudkom MS Bratislava, č. k. ... vymeraný som si

odtrpel celkom 10 /desať/ rokov, 7 /sedem/ mesiacov a 25 /dvadsaťpäť/ dní a preto mi

zostáva odtrpieť 1 /jeden/ rok, 4 /štyri/ mesiace a 5 /päť/ dní.“

O sťažovateľom podanej sťažnosti rozhodol krajský súd uznesením č. k.

-83 z 23. augusta 2005 tak, že ju ako nedôvodnú zamietol, pričom

v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na pochybenie prvostupňového súdu týkajúce

sa výpočtu výmery zvyšku trestu odňatia slobody sťažovateľa.

Podľa sťažovateľa ,,Krajský súd (KS) v Trnave, ktorý dňa 23. 8. 2005 o mojej

sťažnosti rozhodoval v uznesení, č. k. uviedol, že moja sťažnosť sa ako

nedôvodná zamieta. Z odôvodnenia predmetného uznesenia však jednoznačne vyplýva, že

senát KS o mojej sťažnosti rozhodol rutinérsky, bez toho, že by bol nahliadol do spisu a bez

toho, že by sa bol zaoberal mojimi námietkami...“.

Sťažovateľ tvrdí, že ,,na základe uvedených jednoznačne preukázaných skutočností

je možné zodpovedne a odôvodnene tvrdiť, že všetky orgány činné v predmetnom tzv.

trestnom konaní svojim zjavne tendenčným, nezákonným, nekorektným, ba až neľudským

konaním vedome porušili ním označené práva...“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Všetky orgány činné v predmetnom konaní t. j. PZ, MP a MS Bratislava, NS SR a aj

OS a KS Trnava – porušili moje právo podľa článku 6 ods. 1; článku 6 ods. 3 písm. d)...

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; článku 1 Protokolu č. 1

k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v súbehu s porušením Zásady

špeciality čl. 14 Európskeho dohovoru o vydávaní a ďalšími v predu uvedenými

porušeniami Zákona a článkov... SR a na tomto základe zrušil rozsudok MS

Bratislava sp. zn. zo dňa 13. 4. 1995 a rozsudok NS SR, sp. zn. , zo dňa

6. 9. 1995 a taktiež rozhodnutie OS Trnava, č. k. , zo dňa 16. 6. 2005 a Uznesenie

KS v Trnave, č. k. zo dňa 23. 8. 2005, a o veci spravodlivo rozhodol, resp. vec

vrátil na nové konanie za účelom uvedenia predmetnej nezákonnej a neústavnej záležitosti

do právneho stavu v súlade so Zákonom a SR.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva,

že sťažovateľ namieta porušenie ním označených základných práv, ako aj porušenie svojich

práv postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru ako orgánu činného

v prípravnom konaní, ako aj postupom krajskej prokuratúry.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ porušenie svojich základných práv

postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru a postupom krajskej prokuratúry

namieta v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu, ktoré bolo právoplatne

skončené 6. septembra 1995, a teda sťažnosť v tejto časti je podaná po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie ním označených základných

práv, ako aj porušenie svojich práv postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 13. apríla 1995 a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 6. septembra 1995. Ústavný súd zistil,

že rozsudok mestského súdu (t. č. Krajského súdu v Bratislave) sp. zn. z 13. apríla

1995 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. septembra 1995

nadobudli právoplatnosť 6. septembra 1995, a teda sťažnosť v tejto časti je podaná tiež

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Sťažovateľ namieta tiež porušenie ním označených základných práv, ako aj

porušenie práv, ktorých sa mal svojím postupom dopustiť okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. a uznesením zo 16. júna 2005 a krajský súd v konaní vedenom pod

sp. zn. a uznesením z 23. augusta 2005, keď o sťažnosti sťažovateľa rozhodol

podľa názoru sťažovateľa ,,rutinérsky bez znalosti spisu“.

Ústavný súd zistil, že krajský súd sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k.

-83 z 23. augusta 2005 ako nedôvodnú zamietol. Uznesenie krajského súdu

č. k. -83 z 23. augusta 2005 nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2005

(sťažovateľovi okresný súd uznesenie doručil 11. októbra 2005). Z uvedeného vyplýva, že

aj tieto konania boli právoplatne skončené, resp. sťažovateľ sa o relevantných

rozhodnutiach dozvedel omnoho skôr, ako je lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, t. j. sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto časti podaná po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty na jej podanie.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 ako podanú oneskorene.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2012