Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 141/2012
PDF · 153.22 KB
No categories available
IV. ÚS 141/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 19 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a
porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia jeho práv podľa čl. 6
ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia
jeho práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj porušenia jeho práva podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o
vydávaní postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru T. v jeho trestnej veci,
postupom Krajskej prokuratúry v B., postupom bývalého Mestského súdu v Bratislave v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 28/94 a jeho rozsudkom z 13. apríla 1995, postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 1 PP 40/02 a jeho uznesením zo 16.
júna 2005, postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 117/05
a jeho uznesením z 23. augusta 2005, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 53/95 a jeho rozsudkom zo 6. septembra 1995
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra
2011 doručená sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 19 ods. 1, 2 a 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a porušenia čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj
porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a porušenia jeho práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia jeho práva podľa čl. 14
Európskeho dohovoru o vydávaní postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru
T. (ďalej len ,,orgán Policajného zboru“) v jeho trestnej veci, postupom Krajskej
prokuratúry v B. (ďalej len ,,krajská prokuratúra“), postupom bývalého Mestského súdu v
Bratislave (ďalej len ,,mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 28/94 a jeho
rozsudkom z 13. apríla 1995, postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 1 PP 40/02 a jeho uznesením zo 16. júna 2005, postupom
Krajského súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos
117/05 a jeho uznesením z 23. augusta 2005, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 53/95 a jeho
rozsudkom zo 6. septembra 1995.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol:
„Rozsudkom Mestského súdu (MS) Bratislava, zo dňa 13. 4. 1995, sp. zn. 2 T 28/94,
som bol uznaný za vinného zo spáchania trestných činov lúpeže podľa § 234 ods. 2 písm. b)
Tr. zák., ktorých som sa nedopustil ja, ale preukázateľne iná, so mnou absolútne nič
spoločné nemajúca osoba, a zo spáchania trestných činov útoku na verejného činiteľa
podľa § 155 ods. 2 písm. a), Tr. zák., ktoré sa vôbec nestali, a iné na to nadväzujúce a preto
tiež sa nestanúce skutky, za čo mi bol (bez použitia § 41, 42 Tr. zák.) uložený maximálny
trest – 12 rokov nepodmienečne.
Proti tomu doslova vykonštruovanému, jednostranne zdôvodnenému, eštébackou
praxou získanými produktami podloženému rozsudku MS som podal rozsiahle odvolanie,
v ktorom som poukázal na nezákonný spôsob prevedenia vyšetrovania s evidentným
napasovaním ma za páchateľa..., ako aj na v rozpore s Tr. poriadkom vedenia hlavného
pojednávania na prvostupňovom súde. Konkrétne som poukázal na očividný spôsob akým
ma polícia určila a dosadila za páchateľa lúpeží a na následne chronologické vytváranie
dôkazov prispôsobovaním výpovedí svedkov k môjmu výzoru a pôvodne svedkami
vylúčeným - neopoznaným veciam...
Najvyšší súd (NS) SR, dňa 6. 9. 1995, rozsudkom sp. zn. 1 To 53/95 rozsudok MS
Bratislava zrušil čo do viny aj trestu a paradoxne, po... kozmetických úpravách vyniesol
opäť ten istý maximálny trest – 12 rokov nepodmienečne.“
Zo sťažovateľom priloženej dokumentácie vyplýva, že trest odňatia slobody
vo výmere 12 rokov začal sťažovateľ ako odsúdený vykonávať 14. mája 1992. Z tohto
trestu bol podmienečne prepustený 19. júna 2002, pričom skúšobná doba podmienečného
prepustenia vo výmere štyroch rokov mu začala plynúť od 19. júna 2002. Sťažovateľ sa
17. januára 2003 a 13. februára 2003 dopustil trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2
Trestného zákona, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1 T 65/03
z 2. júla 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 151/03
z 24. septembra 2003 uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so zaradením
na výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Na základe uvedeného okresný súd uznesením sp. zn. 1 PP 40/02 zo 16. júna 2005
rozhodol, že sťažovateľ ,,sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil
a zvyšok trestu z rozsudku Mestského súdu v Bratislave z 13. 4. 1995 sp. zn. 2T 28/94
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo 6. 9. 1995 sp. zn. 1 To 53/95 vo výmere 1 rok
a 9 mesiacov vykoná“.
Sťažovateľ uviedol: „proti tomuto rozhodnutiu som dňa 2. 7. 2005 podal sťažnosť,
v ktorej som namietal dĺžku zvyšku trestu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Uviedol som
v nej od kedy do kedy som bol výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby, ktorá sa mi
započítavala do trestu, atď. Z čoho jednoznačne vyplýva, že z trestu 12 rokov, ktorý mi bol
evidentne vykonštruovaným rozsudkom MS Bratislava, č. k. 2 T 28/94... vymeraný som si
odtrpel celkom 10 /desať/ rokov, 7 /sedem/ mesiacov a 25 /dvadsaťpäť/ dní a preto mi
zostáva odtrpieť 1 /jeden/ rok, 4 /štyri/ mesiace a 5 /päť/ dní.“
O sťažovateľom podanej sťažnosti rozhodol krajský súd uznesením č. k.
5 Tos 117/05-83 z 23. augusta 2005 tak, že ju ako nedôvodnú zamietol, pričom
v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na pochybenie prvostupňového súdu týkajúce
sa výpočtu výmery zvyšku trestu odňatia slobody sťažovateľa.
Podľa sťažovateľa ,,Krajský súd (KS) v Trnave, ktorý dňa 23. 8. 2005 o mojej
sťažnosti rozhodoval v uznesení, č. k. 5 Tos 117/05 uviedol, že moja sťažnosť sa ako
nedôvodná zamieta. Z odôvodnenia predmetného uznesenia však jednoznačne vyplýva, že
senát KS o mojej sťažnosti rozhodol rutinérsky, bez toho, že by bol nahliadol do spisu a bez
toho, že by sa bol zaoberal mojimi námietkami...“.
Sťažovateľ tvrdí, že ,,na základe uvedených jednoznačne preukázaných skutočností
je možné zodpovedne a odôvodnene tvrdiť, že všetky orgány činné v predmetnom tzv.
trestnom konaní svojim zjavne tendenčným, nezákonným, nekorektným, ba až neľudským
konaním vedome porušili ním označené práva...“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Všetky orgány činné v predmetnom konaní t. j. PZ, MP a MS Bratislava, NS SR a aj
OS a KS Trnava – porušili moje právo podľa článku 6 ods. 1; článku 6 ods. 3 písm. d)...
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; článku 1 Protokolu č. 1
k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v súbehu s porušením Zásady
špeciality čl. 14 Európskeho dohovoru o vydávaní a ďalšími v predu uvedenými
porušeniami Zákona a článkov... Ústavy SR a na tomto základe zrušil rozsudok MS
Bratislava sp. zn. 2 T 28/94 zo dňa 13. 4. 1995 a rozsudok NS SR, sp. zn. 1 To 53/95, zo dňa
6. 9. 1995 a taktiež rozhodnutie OS Trnava, č. k. 1PP 40/02, zo dňa 16. 6. 2005 a Uznesenie
KS v Trnave, č. k. 5 Tos 117/05 zo dňa 23. 8. 2005, a o veci spravodlivo rozhodol, resp. vec
vrátil na nové konanie za účelom uvedenia predmetnej nezákonnej a neústavnej záležitosti
do právneho stavu v súlade so Zákonom a Ústavou SR.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva,
že sťažovateľ namieta porušenie ním označených základných práv, ako aj porušenie svojich
práv postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru ako orgánu činného
v prípravnom konaní, ako aj postupom krajskej prokuratúry.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ porušenie svojich základných práv
postupom bližšie neoznačeného orgánu Policajného zboru a postupom krajskej prokuratúry
namieta v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu, ktoré bolo právoplatne
skončené 6. septembra 1995, a teda sťažnosť v tejto časti je podaná po uplynutí lehoty
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie ním označených základných
práv, ako aj porušenie svojich práv postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 T 28/94 a jeho rozsudkom z 13. apríla 1995 a postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 To 53/95 a jeho rozsudkom zo 6. septembra 1995. Ústavný súd zistil,
že rozsudok mestského súdu (t. č. Krajského súdu v Bratislave) sp. zn. 2 T 28/94 z 13. apríla
1995 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 53/95 zo 6. septembra 1995
nadobudli právoplatnosť 6. septembra 1995, a teda sťažnosť v tejto časti je podaná tiež
zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ namieta tiež porušenie ním označených základných práv, ako aj
porušenie práv, ktorých sa mal svojím postupom dopustiť okresný súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 PP 40/02 a uznesením zo 16. júna 2005 a krajský súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 Tos 117/05 a uznesením z 23. augusta 2005, keď o sťažnosti sťažovateľa rozhodol
podľa názoru sťažovateľa ,,rutinérsky bez znalosti spisu“.
Ústavný súd zistil, že krajský súd sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k.
5 Tos 117/05-83 z 23. augusta 2005 ako nedôvodnú zamietol. Uznesenie krajského súdu
č. k. 5 Tos 117/05-83 z 23. augusta 2005 nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2005
(sťažovateľovi okresný súd uznesenie doručil 11. októbra 2005). Z uvedeného vyplýva, že
aj tieto konania boli právoplatne skončené, resp. sťažovateľ sa o relevantných
rozhodnutiach dozvedel omnoho skôr, ako je lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, t. j. sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto časti podaná po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty na jej podanie.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. marca 2012