Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť H. V., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. M., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.

a jeho uznesením z 28. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť H. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2012 doručená sťažnosť H. V. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. a jeho uznesením z 28. novembra 2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že proti právnemu

predchodcovi sťažovateľky M. V. (ďalej len „povinný“) ako manželovi sťažovateľky bolo

na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) vedené exekučné konanie pod sp. zn.

o vymoženie sumy 4 315,20 € s príslušenstvom, ktoré bolo zároveň vedené

aj súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 1076/2007.

V priebehu exekučného konania sťažovateľka za seba a maloletú dcéru súdnemu

exekútorovi listom z 19. januára 2011 oznámila, že «s poukázaním na obmedzenú dedičskú

spôsobilosť v zmysle , ods. 1 v znení neskorších

predpisov („Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva“) a úhradu dlhu

inému veriteľovi v hodnote podielu na zdedenej nehnuteľnosti pokladám vo vzťahu k nej aj

k maloletej exekúciu za bezpredmetnú.». Zároveň považujúc exekúciu za neprípustnú

navrhla podaním doručeným okresnému súdu, aby exekúciu zastavil.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 19. mája 2011 návrhu

sťažovateľky na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Proti uvedenému uzneseniu podala sťažovateľka „odvolanie z 22. 6. 2011 doručené

prvostupňovému súdu v zákonnej lehote faxom 23. 6. 2011 o 15.19 hod. (z telefaxu

č. 055/6771800 na fax súdu 055/7269420) a následne v najbližší pracovný deň 27. 6. 2011

aj osobne do podateľne súdu. Napriek tomu v úplnej animozite s ustanoveniami

č. v znení neskorších predpisov Krajský súd

v Košiciach rozhodol o odvolaní uznesením z 28. 11. 2011 sp. zn. tak, že

odvolanie ako oneskorene podané odmietol, pričom toto rozhodnutie bolo sťažovateľke

doručené 13. 1. 2012.

Nesprávnym postupom porušovateľa základného práva sťažovateľa je Krajským

súdom v Košiciach aplikované neakceptovanie v zákonnej lehote prvostupňovému súdu

doručeného odvolania s následným odmietnutím zaoberania sa meritórnymi dôvodmi

odvolania sťažovateľa. Z postupu súdu je tak zrejmá kolízia so základnými postulátmi

právneho štátu obsiahnutými nielen v č... V zmysle týchto zásad

súdom neakceptované odvolanie podané faxom znamená zásah do práva sťažovateľa

na spravodlivý proces (porušeného Krajským súdom v Košiciach)... Sťažovateľ sa pritom

domnieva, že na základe porušenia ich základného práva má nárok na primerané finančné

zadosťučinenie () zodpovedajúce výške súdnym exekútorom vymáhanej

pohľadávky v konaní, ktorého zastavenia sa neúspešne domáha.“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

jej sťažnosť po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„Základné právo H. V. na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivý

proces podľa v , ods. 1 č. v znení neskorších

predpisov postupom Krajského súdu v Košiciach v správnom konaní porušené bolo.

H. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 19 680,33 €, ktoré je Krajský

súd v Košiciach povinný zaplatiť jej do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

H. V. sa priznáva náhrada trov konania vo výške 722,34 € za 2 úkony právnej

pomoci á 353,54 € a 2 x režijný paušál á 7,63 €, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého krajský súd odmietnutím

odvolania z dôvodu jeho oneskoreného podania napriek jeho včasnému podaniu znemožnil

sťažovateľke po splnení podmienok prípustnosti jej právo na meritórne preskúmanie

odvolania. Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom.

Za uvedeného stavu vzhľadom na vlastné tvrdenia sa mohla sťažovateľka brániť

podaním dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)

. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka dovolanie

nepodala. Znamená to, že nevyčerpala opravný prostriedok účinne jej poskytnutý zákonom

na ochranu označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.

Treba dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukázala), že dovolanie

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup

ústavného súdu v zmysle .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2012