Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 55/2012
PDF · 137.56 KB
No categories available
II. ÚS 55/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť H. V., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. M., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.
8 CoE 85/2011 a jeho uznesením z 28. novembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť H. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára
2012 doručená sťažnosť H. V. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod
sp. zn. 8 CoE 85/2011 a jeho uznesením z 28. novembra 2011.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že proti právnemu
predchodcovi sťažovateľky M. V. (ďalej len „povinný“) ako manželovi sťažovateľky bolo
na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) vedené exekučné konanie pod sp. zn.
37 Er 1577/2007 o vymoženie sumy 4 315,20 € s príslušenstvom, ktoré bolo zároveň vedené
aj súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 1076/2007.
V priebehu exekučného konania sťažovateľka za seba a maloletú dcéru súdnemu
exekútorovi listom z 19. januára 2011 oznámila, že «s poukázaním na obmedzenú dedičskú
spôsobilosť v zmysle § 470, ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov („Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva“) a úhradu dlhu
inému veriteľovi v hodnote podielu na zdedenej nehnuteľnosti pokladám vo vzťahu k nej aj
k maloletej exekúciu za bezpredmetnú.». Zároveň považujúc exekúciu za neprípustnú
navrhla podaním doručeným okresnému súdu, aby exekúciu zastavil.
Okresný súd uznesením sp. zn. 37 Er 1577/2007 z 19. mája 2011 návrhu
sťažovateľky na zastavenie exekúcie nevyhovel.
Proti uvedenému uzneseniu podala sťažovateľka „odvolanie z 22. 6. 2011 doručené
prvostupňovému súdu v zákonnej lehote faxom 23. 6. 2011 o 15.19 hod. (z telefaxu
č. 055/6771800 na fax súdu 055/7269420) a následne v najbližší pracovný deň 27. 6. 2011
aj osobne do podateľne súdu. Napriek tomu v úplnej animozite s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Krajský súd
v Košiciach rozhodol o odvolaní uznesením z 28. 11. 2011 sp. zn. 8 CoE 85/2011 tak, že
odvolanie ako oneskorene podané odmietol, pričom toto rozhodnutie bolo sťažovateľke
doručené 13. 1. 2012.
Nesprávnym postupom porušovateľa základného práva sťažovateľa je Krajským
súdom v Košiciach aplikované neakceptovanie v zákonnej lehote prvostupňovému súdu
doručeného odvolania s následným odmietnutím zaoberania sa meritórnymi dôvodmi
odvolania sťažovateľa. Z postupu súdu je tak zrejmá kolízia so základnými postulátmi
právneho štátu obsiahnutými nielen v Ústave Slovenskej republiky č... V zmysle týchto zásad
súdom neakceptované odvolanie podané faxom znamená zásah do práva sťažovateľa
na spravodlivý proces (porušeného Krajským súdom v Košiciach)... Sťažovateľ sa pritom
domnieva, že na základe porušenia ich základného práva má nárok na primerané finančné
zadosťučinenie (IV. ÚS 210/04) zodpovedajúce výške súdnym exekútorom vymáhanej
pohľadávky v konaní, ktorého zastavenia sa neúspešne domáha.“.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
jej sťažnosť po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:
„Základné právo H. V. na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivý
proces podľa v čl. 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov postupom Krajského súdu v Košiciach v správnom konaní porušené bolo.
H. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 19 680,33 €, ktoré je Krajský
súd v Košiciach povinný zaplatiť jej do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
H. V. sa priznáva náhrada trov konania vo výške 722,34 € za 2 úkony právnej
pomoci á 353,54 € a 2 x režijný paušál á 7,63 €, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého krajský súd odmietnutím
odvolania z dôvodu jeho oneskoreného podania napriek jeho včasnému podaniu znemožnil
sťažovateľke po splnení podmienok prípustnosti jej právo na meritórne preskúmanie
odvolania. Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom.
Za uvedeného stavu vzhľadom na vlastné tvrdenia sa mohla sťažovateľka brániť
podaním dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka dovolanie
nepodala. Znamená to, že nevyčerpala opravný prostriedok účinne jej poskytnutý zákonom
na ochranu označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.
Treba dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukázala), že dovolanie
nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup
ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. marca 2012