Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 141/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť L. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. augusta 2004 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2012 doručená sťažnosť L. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 25. augusta 2004.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že 7. decembra 1993 bol

okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa (t. j. sťažovateľa), ktorým sa od odporcu

J. P. – S., B., domáhal vyplatenia finančných náhrad ako nárokov vyplývajúcich

z pracovného pomeru; konaniu bola pridelená sp. zn. .

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 25. augusta 2004 rozhodol, že okresný

súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru, okresnému súdu prikázal konať

v konaní bez zbytočných prieťahov a zároveň zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 40 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume

16 600 Sk.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -231

z 28. augusta 2009 rozsudok okresného súdu č. k. -180 z 24. novembra 2004

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 9. apríla 2010 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu,

pričom vec sa od 14. februára 2011 nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažovateľ namieta, že napriek tomu, že od predchádzajúceho nálezu ústavného súdu

uplynulo viac ako sedem rokov, predmetné konanie nie je meritórne ukončené, pričom

celkovo trvá viac ako osemnásť rokov.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 25. augusta 2004 porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,49 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 25. augusta 2004.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd vyžiadal na

previerku, vyplýva, že vo veci boli vykonané tieto procesné úkony:

Okresný súd rozsudkom č. k. -180 z 24. novembra 2004 rozhodol, že

odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi (t. j. sťažovateľovi) finančné náhrady a náhrady

vyplývajúce z pracovného pomeru. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6. apríla 2005

a vykonateľnosť 11. apríla 2005.

Dňa 12. júla 2005 sa odporca osobne dostavil na okresný súd a prevzal si rovnopis

rozsudku.

Dňa 2. augusta 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti

rozsudku okresného súdu (odporca pracuje v zahraničí, predvolanie na pojednávanie

a rozsudok mu neboli doručené).

Dňa 11. januára 2006 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie v lehote 7 dní od doručenia tohto uznesenia.

Dňa 20. januára 2006 odporca prevzal uvedené uznesenie.

Dňa 21. februára 2006 učtáreň okresného súdu oznámila, že súdny poplatok nie je do

20. februára 2006 uhradený.

Dňa 20. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa

k odvolaniu.

Dňa 2. mája 2006 bola vec predložená krajskému súdu.

Dňa 7. septembra 2006 bola vec vrátená okresnému súdu bez rozhodnutia pre

nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Okresný súd uznesením č. k. -203 zo 4. decembra 2006 konanie (ako

také, nie odvolacie) zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 20. decembra 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti

uzneseniu okresného súdu.

Dňa 29. decembra 2006 bola vec predložená krajskému súdu.

Krajský súd uznesením č. k. -207 z 30. marca 2007 uznesenie okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť,

nepreskúmateľnosť).

Dňa 2. mája 2007 bola vec vrátená okresnému súdu.

Dňa 30. júla 2007 bol okresnému súdu vrátený „dodatok za spisom“.

Dňa 6. septembra 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 30. november 2007.

Dňa 19. novembra 2007 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie

zamestnávateľa odporcu z jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu poruchy služobného

vozidla na pracovnej ceste vo V.

Pojednávanie určené na 30. november 2007 bolo odročené na 15. február 2008

(právny zástupca navrhovateľa vzal termín pojednávania na vedomie).

Pojednávanie určené na 15. február 2008 bolo pre neprítomnosť navrhovateľa

odročené na neurčito.

Dňa 26. februára 2008 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia.

Dňa 7. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti

uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 21. apríla 2008 bola vec predložená krajskému súdu.

Krajský súd uznesením č. k. -230 z 28. augusta 2009 uznesenie

okresného súdu (o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (nepreskúmateľnosť).

Krajský súd uznesením č. k. -231 z 28. augusta 2009 rozsudok okresného

súdu č. k. -180 z 24. novembra 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(odporca preukázal, že sa v rozhodnom čase nezdržiaval v mieste doručenia rozsudku,

fikciu doručenia nemožno uplatniť, t. j. odvolanie podal včas).

Dňa 12. októbra 2009 bola vec vrátená okresnému súdu.

Dňa 12. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené dovolanie navrhovateľa proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -231 z 28. augusta 2009.

Dňa 9. septembra 2010 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k dovolaniu.

Dňa 4. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k dovolaniu.

Dňa 17. februára 2011 bola vec predložená najvyššiemu súdu.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 25. januára 2012 uznesenie

krajského súdu č. k. -231 z 28. augusta 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (právne závery krajského súdu v otázke ne/doručenia rozsudku okresného súdu

a včasnosti podania odvolania odporcom sú nepreskúmateľné, arbitrárne a predčasné.

Odporca v rozhodnom čase bol podnikateľom, zmena tohto statusu nebola preukázaná, nie

je zrejmé, prečo krajský súd otázky doručenia rozsudku okresného súdu odporcovi

posudzoval podľa ).

Dňa 13. februára 2012 bola vec vrátená okresnému súdu, ktorý následne 22. februára

2012 predmetné uznesenie najvyššieho súdu expedoval účastníkom konania.

Dňa 16. marca 2012 bol spis sp. zn. doručený ústavnému súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom. Ústavný súd preto poskytuje ochranu

tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané

porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. , , ). Ak

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (m. m.

, ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti zbytočné prieťahy v odvolacom

ani dovolacom konaní nenamietal, ale petit jeho sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný,

smeroval len proti konaniu okresného súdu vedenému pod sp. zn. . Nález

ústavného súdu sp. zn. z 25. augusta 2004 nadobudol právoplatnosť

27. septembra 2004. Po dvoch mesiacoch okresný súd vo veci meritórne rozhodol

rozsudkom.

Krajský súd uznesením č. k. -231 z 28. augusta 2009 rozsudok okresného

súdu č. k. -180 z 24. novembra 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne na základe dovolania sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 25. januára 2012 uznesenie krajského súdu č. k. -231 z 28. augusta 2009 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie najvyššieho súdu okresný súd

expedoval účastníkom konania 22. februára 2012. Krajský súd dosiaľ vo veci nerozhodol

a okresný súd vo veci nekoná. Ústavný súd je podľa

viazaný petitom sťažnosti, v ktorom sťažovateľ namieta postup okresného súdu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa v stave právnej neistoty nenachádza, pretože

vo veci bolo meritórne rozhodnuté ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (1. februára

2012).

Napokon aj sťažovateľ vo svojom dovolaní z 9. apríla 2010 proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -231 z 28. augusta 2009 uviedol, že na rozsudku okresného

súdu je riadne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá nebola nikdy

zmenená ani zrušená. Na podklade tohto rozsudku podal návrh na vykonanie exekúcie,

pričom exekúcia sa aj začala vykonávať a časť sumy bola od odporcu vymožená.

Je jednoznačne toho názoru, že o odvolaní podanom odporcom okresný súd rozhodol riadne

a v súlade so zákonom. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť

pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Súd síce musí konať aj na

základe odvolania proti právoplatnému rozhodnutiu, avšak v takom prípade sa vecou

meritórne nezaoberá. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho

záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány.

Zo sťažnosti vyplýva, že jej podanie bolo motivované predovšetkým snahou

sťažovateľa získať finančné zadosťučinenie, ktoré označil ako „náhradu nemajetkovej

ujmy..., ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré štát sťažovateľovi prieťahmi

spôsobil“.

Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd dospel k záveru, že v súčasnosti

k porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

nedochádza, a teda konanie o sťažnosti podľa nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd vo vzťahu k označeným právam poskytuje. Na základe

uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z tohto dôvodu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa.

Nesprávny úradný postup/rozhodnutie všeobecného súdu po meritórnom ukončení

súdneho konania nie je predmetom posudzovania ústavného súdu v konaní o sťažnosti

podľa pre namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak krajský súd zruší

meritórny rozsudok okresného súdu, čím sa sťažovateľ ocitne v stave právnej neistoty, má

možnosť opätovne podať sťažnosť pre namietané porušenie označených práv postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2012