Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 143/2012
PDF · 106.46 KB
No categories available
III. ÚS 143/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátom
JUDr. M. B., Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 Rob/368/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2012
doručená sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. M. B., Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
20 Rob/368/2010.
Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že 13. júla 2010 podala
sťažovateľka (navrhovateľka) okresnému súdu návrh, ktorým sa od odporcu – spoločnosti
K. p., a. s., B., domáhala zaplatenia sumy 41 100 € s príslušenstvom ako plnenia z poistnej
zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Hoci odvtedy uplynul viac ako rok
a pol, okresný súd nenariadil ani jedno pojednávanie, nevydal platobný rozkaz a nevykonal
ani iné úkony okrem vydania uznesenia č. k. 20 Rob/368/2010-80 z 11. novembra 2011,
ktorým sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %.
Sťažovateľka sa nachádza v stave právnej neistoty a podľa jej názoru v tomto konaní
dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 Rob/368/2010 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez
zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Rob/368/2010.
1. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípadoch namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd skúma, či sťažovateľ v súlade s § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde využil všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu
označených práv poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“)
v ustanoveniach § 62 a nasl. Nevyčerpanie tohto právneho prostriedku ochrany základných
práv a slobôd sťažovateľa je dôvodom odmietnutia sťažnosti ako neprípustnej (m. m.
IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).
Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných
právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka v predloženej sťažnosti nepreukázala, že pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu postupovala tak, ako jej to umožňuje zákon č. 757/2004 Z. z. Z tohto
dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre
neprípustnosť.
V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by
vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľka má možnosť opakovane podať sťažnosť
ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,
to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. apríla 2012