Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 174/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa Slovenskej

republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 2 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -224 z 2.

novembra 2009 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 11.

februára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. marca 2012

doručené podanie I. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na obhajobu podľa , ako aj práv podľa a 3 písm. d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -224 z 2.

novembra 2009 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 11. februára 2010.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol označeným

rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu vyhrážania podľa

a a závažnejším spôsobom konania podľa

písm. d) na chránenej osobe podľa Trestného

zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného

zákona a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a šiestich

mesiacov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd namietaným uznesením tak, že odvolanie zamietol.

Sťažovateľ popisuje priebeh dokazovania v jeho trestnej veci v konaní pred

okresným súdom a v tejto súvislosti tvrdí, že vykonané dôkazy „nedokazujú spáchanie

skutkov“, viaceré z dôkazov podľa jeho názoru „neboli vykonané zákonným spôsobom“,

pričom „niektoré dôkazy, ktoré som navrhol vykonať – vykonané neboli“. Na tomto základe

sťažovateľ konštatuje, že „čo mi bolo kladené za vinu som sa nedopustil“, a od ústavného

súdu žiada, aby zabezpečil nápravu „v tomto protizákonnom konaní súdov prvého

a druhého stupňa, resp. zrušiť napadnuté rozhodnutia následne v plnom rozsahu oslobodiť

a prepustiť z neľudských podmienok výkonu trestu odňatia slobody...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľ namieta sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. marca 2012

porušenie svojich práv podľa a dohovoru rozsudkom okresného súdu

č. k. -224 z 2. novembra 2009 a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 11. februára 2010, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nadobudli právoplatnosť

11. februára 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému

súdu zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2012