Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 180/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti I., a. s. v likvidácii, K., zastúpenej

advokátom JUDr. T. P., K., ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

, a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 142

ods. 3 postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

konaní vedenom pod sp. zn. M Obdo V 4/2002 a jeho rozsudkom z 19. júna 2003, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti I., a. s. v likvidácii, o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti I., a. s. v likvidácii, K. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. T. P., K., ktorou namieta porušenie základných

práv podľa , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn.

M Obdo V 4/2002 a jeho rozsudkom z 19. júna 2003.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Pôvodný veriteľ (navrhovateľ - žalobca) bol úspešný v žalobe o plnenie, kedy

rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn zo dňa 18. 10. 2000... potvrdil

Najvyšší súd SR sp. zn. , zo dňa 26. 09. 2001. ... Spoločnosť

neúčastník konania C. a. s. B. a dlžník (odporca - žalovaný) C. a. s. S. podali podnet na

Generálnu prokuratúru SR. Podaním zo dňa 07. 08. 2002 Generálna prokuratúra SR

podala mimoriadne dovolanie aj s návrhom odložiť vykonateľnosť napadnutého súdneho

rozhodnutia podľa ... Najvyšší súd SR ako súd dovolací najprv odložil

vykonateľnosť a následne Rozsudkom sp. zn. MObdo V 4/2002 zo dňa 19. 06. 2003 zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie... Po 10 rokoch konania

všeobecných súdov opäť NS SR svojím Uznesením sp. zn. zo dňa 20. 12.

2011... v podstate potvrdil Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

1108 zo dňa 19. 01. 2009... Tým sa len potvrdilo, že mimoriadne dovolanie nemalo svoje

opodstatnenie a potvrdili sa iba skutočnosti, ktoré od začiatku až doteraz uvádzal veriteľ...

sťažovateľ...“

Sťažovateľ poukázal na právny názor o jeho aktívnej vecnej legitimácii, ktorý

uviedol najvyšší súd v odôvodnení namietaného rozsudku, pričom uviedol:

„... Tento právny názor dovolacieho súdu je podľa nášho názoru nesprávny (a teda

nezákonný), pretože ak dlžník (odporca - žalovaný) by nemal záujem dobrovoľne finančne

plniť veriteľovi z dôvodu pochybnosti aktívnej legitimácie veriteľa, všetky práva dlžníka

vrátane práva na súdnu ochranu dlžníka by sa riešili v následnom exekučnom konaní, ak by

o všetkých podnetoch, námietkach, podaniach a právach dlžníka rozhodoval príslušný súd

aj s právom odvolania sa dlžníka voči rozhodnutiu prvostupňového súdu v rámci

exekučného konania. V tomto následnom exekučnom konaní by príslušný súd bez

akýchkoľvek problémov mohol určiť aktívnu legitimáciu veriteľa.

Tým, že dovolací súd NS SR zrušil právoplatný rozsudok z dôvodu aktívnej

legitimácie veriteľa, veriteľ stratil na 10 rokov právo vymáhať svoju pohľadávku voči

dlžníkovi a zároveň bolo porušené základné právo veriteľa na ochranu majetku podľa č. 20,

ods. 1 SR.

Nebolo možné z dôvodu straty aktívnej legitimácie veriteľa (navrhovateľa- žalobcu)

vlastnú pohľadávku akokoľvek si zabezpečiť vrátane súdnej cesty. Za takéhoto stavu došlo

k porušeniu základného práva na rovnosť v konaní pred súdmi podľa

SR.

Dovolací Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č. M Obdo V 4/2002 zo dňa 19. 6.

2003 spôsobil to, že ďalších 10 rokov sa rozhodovalo len o aktívnej legitimácii veriteľa.

10 ročné konanie možno jednoznačne označiť za prieťah a tento prieťah bol vyvolaný práve

rozporuplným rozhodnutím dovolacieho Najvyššieho súdu SR rozsudkom č. M Obdo V

4/2002 zo dňa 19. 6. 2003. Preto, že dovolací Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku

č. M Obdo V 4/2002 zo dňa 19. 6. 2003 právoplatný rozsudok v prospech veriteľa zrušil

z dôvodu údajnej spornej aktívnej legitimácie, o aktívnej legitimácii sa právoplatne

rozhodlo až teraz..., až v roku 2012 mohol... sťažovateľ podať sťažnosť na Ústavný súd SR

z dôvodu porušenia SR a svojich základných práv na ochranu majetku, na súdnu

ochranu, na rovnosť v konaní pred súdmi a právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle

príslušných zákonných resp. ústavných noriem.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. M Obdo V 4/2002 porušil ústavné

právo sťažovateľa I. a. s. v likvidácii zaručené v , ods. 3 SR v spojení s ,

ods. 1 a , ods. 2 SR.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. M Obdo V4/2002 porušil základné

právo sťažovateľa I. a. s. v likvidácii na rovnosť v konaní pred súdmi podľa čl. 47, ods. 3

SR.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. M Obdo V 4/2002 porušil základné

právo sťažovateľa I. a. s. v likvidácii na ochranu majetku podľa , ods. 1 SR.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. M Obdo V 4/2002 porušil základné

právo sťažovateľa I. a. s. v likvidácii na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6, ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi I. a. s. v likvidácii primerané finančné

zadosťučinenie v sume 250 000... EUR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi I. a. s. v

likvidácii trovy právneho zastúpenia v sume, aká bude určená na účet právneho zástupcu...

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

). Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že relevantným dátumom na počítanie

zachovania dvojmesačnej lehoty podľa v prípade

namietaného porušenia práv sťažovateľa rozhodnutím orgánu verejnej moci, je dátum

nadobudnutia právoplatnosti namietaného rozhodnutia, a nie dátum vyznačenia jeho

právoplatnosti.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je pre posúdenie predmetnej veci

podstatné, v akom rozsahu vymedzí navrhovateľ svoj návrh v petite (návrhu na

rozhodnutie). Z obsahu sťažnosti a predovšetkým z jej petitu (návrhu na rozhodnutie)

vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

, a , porušenie a porušenie

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru najvyšším súdom „v konaní č. M Obdo V 4/2002“.

Najvyšší súd v predmetnom konaní rozhodol rozsudkom sp. zn. M Obdo V 4/2002

z 19. júna 2003 tak, že zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaný rozsudok najvyššieho súdu nadobudol

právoplatnosť 30. júla 2003, pričom sťažovateľ podal sťažnosť 17. februára 2012, t. j.

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v , a preto ju

ústavný súd odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia poukazuje na to, že sťažovateľ sa stal

vzhľadom na výsledok dovolacieho konania účastníkom konania v predmetnej veci

v konaní vedenom všeobecnými súdmi, ktoré nie je právoplatne skončené, a že z tohto jeho

postavenia vyplýva oprávnenie uplatňovať ochranu svojich práv procesnými prostriedkami,

ktoré má k dispozícii podľa príslušných právnych predpisov.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2012