Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 80/2012
PDF · 253.54 KB
No categories available
II. ÚS 80/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. K. a V. K., R., oboch zastúpených advokátkou
JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 230/2010 z 25. augusta 2011 a rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. a V. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. decembra 2011 doručená sťažnosť V. K. a V. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžo 230/2010 z 25. augusta 2011 a rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu
28. decembra 2011.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že: „Rozhodnutím Správy katastra v B. zo dňa
11. 2. 2010 došlo k tomu, že návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy
o prevode bytu uzavretej medzi účastníkmi predávajúcim: P. d. a kupujúcimi V. K. a jeho
manželkou V. K., bol zamietnutý. Uvedená vec bola prvýkrát riešená a zamietnutá Správou
katastra v B. dňa 22. 11. 2001. Pomaly 11 rokov bola uvedená vec riešená Správou katastra
v B. a Krajským súdom v Prešove. V priloženom spise sú všetky rozsudky Krajského súdu
v Prešove. ... Voči povoleniu vkladu bolo dané odvolanie dňa 12. 3. 2010 a tam bolo
poukázané na to, že zápis na list vlastníctva č. 1630 v katastrálnom území N. bol vykonaný
na manželov M. M. a jeho manželku E. M., ...protizákonne a to z toho dôvodu, že správa
katastra nemala právoplatnú listinu, na základe ktorej by mohla tento zápis v tom čase
vykonať.
V uvedenej veci bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 115/00
zo dňa 23. 11. 2001 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť až dňa 26. 11. 2001.
V uvedenej veci Krajský súd pod č. 2 Sp/7/2010 zo dňa 2. 7. 2010 rozhodol tak, že
potvrdil rozhodnutie Správy katastra v B. zo dňa 11. 2. 2010 pod č. V 2659/2001. Krajský
súd v Prešove si uvedené nedostatky, na ktoré sme poukazovali vysvetlil a vyložil po svojom
to znamená, že plomba na nehnuteľnostiach bola vyznačená od 12. 2. 2001 až do zápisu
listiny uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 10. 2001. Tento názor súdu nie je
správny a to z toho dôvodu, že listina nebola vybavená pod č. Z 1778/2000. Táto listina
bola vrátená súdu ako neschopná zápisu a vrátila sa na Krajský súd v Prešove.
To znamená, že opravená listina zo súdu mala byť zapísaná pod novým číslom záznamu a
tento záznam - Uznesenie Krajského súdu v Prešove prišlo na správu katastra až
26. 11. 2001... a podľa nášho názoru ani toto opravené uznesenie nebolo schopné zápisu,
lebo neriešilo právo k pozemku. Na pozemku t. j. na parcele č. C KN 600 kat. území N. malo
byť zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/93
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to ani opravné uznesenie súdu neuložilo
správe katastra, aby toto právo zapísala na list vlastníctva a preto malo byť vrátené súdu na
doplnenie v zmysle § 31 zákona č. 163/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Správa katastra prihliada
na skutkové a právne skutočnosti a tieto ani pri oprave uznesenia súdu neboli naplnené. Aj
napriek týmto nezrovnalostiam bola zrealizovaná dražba a na list vlastníctva bol zapísaný
nový vlastník a o návrhu na vklad sťažovateľov rozhodla správa katastra dňa 14. 11. 2001
tak, že ho zamietla, hoci neboli tam splnené podmienky na zamietnutie vkladu, keby správa
katastra skúmala aj skutkové a právne skutočnosti predložených právnych listín na zápis.
V uvedenej veci... sťažovatelia neboli spokojní s rozsudkom súdu a preto vo veci bolo
podané odvolanie zo dňa 21. 8. 2010 na Krajský súd v Prešove. V tomto odvolaní bola
podrobne vysvetlená celá situácia, ktorá nastala pri predaji dvoch bytov. V odvolaní bolo
presne uvedené, že navrhovatelia - sťažovatelia boli nájomcami predmetného bytu, ktorý
bol zapísaný na liste vlastníctva č. 1630 v kat. území N. a jedná sa o byt č. 3. na 1. poschodí
bytového domu č. s. 22, S. č. 22/10 s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu v podiele 7766/44432. Predmetom nebol pozemok, a to podiel
na parcele C KN č. 600 zastavané plochy a nádvoria ale v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon o bytoch) k pozemku vzniklo na základe
zákona v zmysle § 23 ods. 5 právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Krajský súd celý problém pojal po svojom a citoval v odôvodnení ust. § 150 ods. 2
zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), že ak
vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, tak sa stáva
vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu vydražiteľ. Ďalšími nedostatkami, ktoré
nastali pri povoľovaní vkladu a hlavne pri dražbe sa vôbec nezaoberal a tým vo veci
pochybil a rozhodol tak, že vec sa stala na základe uvedeného rozsudku nepreskúmateľná
a zmätočná. Ústavný súd chceme upozorniť, že okrem... sťažovateľov sú tu ešte ďalší
účastníci takého istého sporu a to je rodina K., ktorých odvolaniu vyhovel Krajský súd
v Prešove pod č. 3 Sp/2/2010-43 a celá vec sa znovu vrátila na Správu katastra v B. Sú tu
dve veci úplne rovnaké a sú tu dve rôzne rozsudky toho istého krajského súdu, čo spôsobuje
nemalé problémy účastníkom konania, keď sa musia dovolávať svojho práva a súdy
rozhodujú podľa vlastnej úvahy (omylov), ktoré spôsobujú to, že navrhovateľov -
sťažovateľov pripravia o ich zákonné vlastnícke právo a to všetko v dôsledku nesprávnych
rozsudkov súdov. V uvedenej veci vydal rozsudok Najvyšší súd SR zo dňa 25. 8. 2011,
ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove a s týmto rozsudkom nemôžeme byť
spokojní z toho dôvodu, že celú vec poriešil v zmysle exekučného konania a to § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka (§ 553 OZ). S týmto výkladom nemôžeme súhlasiť a to z toho
dôvodu, že už v uznesení súdu ER 1076/97-112 Okresného súdu v Bardejove sa konštatuje,
že súdny exekútor porušil procesný postup pri uskutočňovaní dražby a porušil ustanovenia
zákona č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov čo v skutočnosti bola aj
pravda, ale aj napriek tomuto odôvodneniu námietky zamietol. ...
Uvedené nepresné údaje sa dostali na správu katastra a tá v zmysle § 31 ods. 1
katastrálneho zákona mala preskúmať zmluvu aj uznesenie Krajského súdu o oprave
z hľadiska či tieto listiny obsahujú podstatné náležitosti zmluvy a podstatné náležitosti
uznesenia súdu či sú správne a dajú sa zapísať do katastra nehnuteľnosti a či sú to listiny
schopné zápisu a či tu nie je porušený zákon. Či predložené úkony sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva a uznesenie súdu neodporujú zákonu, či zákon neobchádzajú a či sa
nepriečia dobrým mravom. A pri rozhodovaní o vklade a zápise listín skúma správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu
a zápisu listín, ktoré sú v rozpore s platným právom. Pri tomto skúmaní správa katastra
mala posudzovať obidve listiny, ako aj zmluvu, tak aj uznesenie súdu o oprave. Vzhľadom k
tomu, že listina Krajského súdu aj po oprave nebola schopná zápisu a to z toho dôvodu, že
tam nebolo uvedené právo k pozemku mala túto listinu vrátiť ako naďalej neschopnú zápisu
a mala zapísať vklad vlastníckeho práva k bytu, tým by nebola porušila zákon o bytoch,
ktorý skutkovo musela riešiť pri tomto zápise týchto dvoch právnych listín. Ďalej správa
katastra musela skúmať aj ustanovenia zákona o bytoch, kde sa v § 16 konštatuje, že byt
ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom dohodnutí na určitý čas. V danom prípade... sťažovatelia boli
nájomcami predmetného bytu a z toho dôvodu nebolo možné v dražbe tento byt predať.
Predchádzajúci P. d. svoje záložné práva mohli riešiť na inom nehnuteľnom majetku
družstva a nie na obytnom dome, kde byty mali byť podľa zákona predané nájomcom a tým,
že exekútor na uvedené nehnuteľností dal zapísať záložné právo porušil zákon, lebo uvedené
bytové domy s nájomcami sú vylúčené z exekúcie.
To znamená, že Najvyšší súd si výklad zápisu vysvetlil po svojom a preto sme toho
názoru, že jeho výklad nie je správny z toho dôvodu, že obchádza zákon o bytoch a prieči sa
jeho výklad dobrým mravom.“
3. Sťažovatelia napokon navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní
ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„Právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Sžo/230/2010 zo dňa
25. 8. 2011, právoplatným 28. 10. 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
2 Sp/7/2010 zo dňa 2. 7. 2010 došlo k porušeniu zákona a to ich základného práva vlastniť
majetok garantovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, práva na ochranu majetku garantovaného
čl. 1 Dodatkového protokolu..., základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivý proces garantovaného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy SR a preto ruší uvedené rozsudky a vec
vracia ďalšie konanie.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške
5.000 eur(...).
Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov konania...“.
4. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžo 230/2010 z 25. augusta 2001 potvrdil
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010, pričom
v podstatnej časti odôvodnenia uviedol, že: «V prejednávanej veci je predmetom prieskumu
v poradí už štvrté rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 1630 v katastrálnom území N., a to
bytu č. 3 na 1. poschodí bytového domu č. 22, S. 22/10 v R. a podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu v celkovej výške 7766/44432 prevádzaného kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 24. mája 2000 medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a P. d. ako
predávajúcim.
Kľúčovým problémom v prejednávanej veci je otázka existencie prekážky pre
povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu existencie
obmedzenia vlastníckeho práva predávajúceho v dôsledku exekúcie predajom
nehnuteľnosti. ...
V preskúmavanej veci navrhovatelia ako kupujúci uzavreli dňa 24. mája 2000 kúpnu
zmluvu o prevode bytu s predávajúcim P. d.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu - administratívneho spisu odporkyne a
spisov Krajského súdu v Prešove 2Sp/7/2010, 5Sp/53/2008, 2S/6/2002 a zberného spisu
Krajského súdu v Prešove 14Co/M5/00 mal najvyšší súd za preukázané, že pred uzavretím
kúpnej zmluvy bolo proti predávajúcemu P. d. začaté exekučné konanie za účelom
uspokojenia pohľadávky voči Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce B.
Konanie bolo vedené na Okresnom súde v Bardejove pod. sp. zn. Er 1078/97, poverenie
na výkon exekúcie bolo vydané dňa 07. novembra 1997, exekúcia sa vykonala predajom
nehnuteľností vo vlastníctve P. d., o. i. aj 1/6 obytného domu č. 22 a v ňom nachádzajúceho
sa bytu č. 3 na 1. poschodí, ako aj spoločných častí a spoločných priestorov na parcele
č. 600 v katastrálnom území N. (jednalo sa nesporne o nehnuteľnosť totožnú s predmetom
spornej kúpnej zmluvy).
Dňa 27. novembra 1998 sa konala dražba uvedenej nehnuteľnosti a vydražiteľmi
bytu č. 3 na 1. poschodí obytného domu č. 22 a podielu na spoločných častiach a
spoločných priestorov obytného domu č. 22 v podiele 7475/44432, na parcele č. 600
v katastrálnom území N., zapísaných na liste vlastníctva č. 1630 sa stali účastníci konania
M. M. a E. M. Príklep súdneho exekútora bol schválený uznesením Krajského súdu
v Prešove č. k. 4Co/115/00-134 z 31. júla 2000, ktorým Krajský súd v Prešove zmenil
uznesenie Okresného súdu v Prešove zo 14. januára 2000, č. k. Er 1078/97-112, a ktoré
nadobudlo právoplatnosť 12. septembra 2000 (nie 26. novembra 2001 ako tvrdia v odvolaní
navrhovatelia). Dňa 25. septembra 2000 bolo toto uznesenie doručené odporkyni (v tom
čase Okresnému úradu B. - katastrálny odbor) na zápis verejnej listiny do katastra
nehnuteľností pod č. Z 1778/2000. Dňa 12. februára 2001 vrátil okresný úrad - katastrálny
odbor pod č. X 13/2001 verejnú listinu Krajskému súdu v Prešove za účelom úpravy výroku
rozhodnutia tak, aby nehnuteľnosť bola presne špecifikovaná v súlade s ustanoveniami
zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov. Krajský súd v Prešove uznesením z 24. októbra 2001 sp. zn.
4Co/115/00 výrok uznesenia, č. k. 4Co/115/00-134 zo dňa 31. júla 2000 v súlade
s ustanovením § 164 OSP v spojení s § 211 OSP opravil podľa požiadavky Okresného
úradu B. - katastrálneho odboru tak, že presne určil predmet prevodu. V súlade s
ustanovením § 44 katastrálneho zákona v znení platnom v čase doručenia verejnej listiny
(uznesenia krajského súdu) vyznačil katastrálny úrad plombu o zmene práva k
nehnuteľnosti.
Ďalej bolo v konaní preukázané, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k.
3K/75/01-5 z 10. mája 2001 bol na predávajúceho P. d. vyhlásený konkurz. Uznesenie
o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2001. Dňa 14. júna 2001 bola
správe katastra doručená žiadosť o vyznačenie konkurzu v katastri nehnuteľností, v ktorej
správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. žiadal o vyznačenie konkurzu na majetok P. d.
na nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území B., L., A. a V.; nehnuteľnosti
v katastrálnom území N. v žiadosti neuviedol, z čoho vyplýva, že ich do konkurznej podstaty
ani nezahrnul.
Návrh na vklad zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a P. d. bol odporkyni
doručený 14. novembra 2001. ...
V preskúmavanej veci je od počiatku nesporné, že príklep bol súdom právoplatne
schválený bez ohľadu na vydanie opravného uznesenia ešte pred vyhlásením konkurzu na
predávajúceho P. d. a je taktiež nesporné, že právo predávajúceho P. d. nakladať
s predmetnou nehnuteľnosťou bolo obmedzené už v čase uzavretia kúpnej zmluvy
s navrhovateľmi pre prebiehajúce exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Bardejove
pod sp. zn. Er 1078/97. Takto potom sporná kúpna zmluva, vkladu ktorej sa navrhovatelia
domáhajú, nemohla byť platne uzavretá. V tomto smere možno poukázať aj na výpoveď
A. H. na ústnom pojednávaní pred krajským súdom dňa 02. júla 2010 (č. 1. 16), z ktorej
taktiež vyplýva, že predmetný byt daný do exekučnej dražby už pred podpisom kúpnej
zmluvy, a že bol vydražený.
Ďalej bolo z obsahu pripojeného spisového materiálu zistené, že v čase podania
návrhu na vklad kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľmi bol už podaný návrh na zápis
verejnej listiny týkajúci sa tej istej nehnuteľnosti, pričom v čase, keď bol Správe katastra B.
dňa 14. novembra 2001 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy
o prevode nehnuteľnosti uzavretej dňa 24. mája 2000 medzi predávajúcim P. d.
a kupujúcimi V. K. a V. K., bola v katastri nehnuteľností vyznačená pod číslom Z 1778/2000
plomba z dôvodu doručenia záznamovej listiny na zápis vlastníckeho práva, manželov M.
k bytu č. 3 na prvom poschodí obytného domu č. s. 22 a podielu na spoločných častiach
a spoločných priestoroch 7475/44432 obytného domu č. s. 22 s príslušenstvom, na parcele
KN 600 v kat. území N. na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove podreg. č.
4Co/115/00-134 zo dňa 31. júla 2000, ktoré bolo dodatočne opravené uznesením Krajského
súdu v Prešove pod sp. zn. 4Co/115/00 zo dňa 24. októbra 2001.
Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov,
tzn. že údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona). ...
V prejednávanej veci malo dôjsť k zmene vlastníka nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy. Zmluvný prevod vlastníckeho práva v zásade pozostáva z dvoch fáz (§ 133 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník - „OZ“), pričom sa rozlišuje právny dôvod (iustus
titulus) a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modus adquirendi dorminii). Vlastná
zmluva ako právny dôvod prevodu vlastníctva osebe nemá translačný (prevodný) účinok,
ale len účinok obligačný. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je jeho vklad do katastra nehnuteľností. Na to, aby došlo k platnému a
úplnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje platnosť a účinnosť
príslušných právnych úkonov, resp. aktov, prislúchajúcich jednotlivým fázam (napr. platná
a účinná zmluva o prevode vlastníckeho práva a právoplatné rozhodnutie príslušného
orgánu katastra o povolení vkladu).
Jednou z podmienok platného prevodu vlastníckeho práva je, že dispozičné právo
pôvodného vlastníka nie je nijakým spôsobom obmedzené, t. j. neviaznu na ňom ťarchy
brániace slobodnému scudzeniu nehnuteľnosti inej osobe.
Správa katastra ako správny orgán je pri svojom rozhodovaní viazaná správnym
poriadkom. Jej rozhodnutie teda musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti (§ 46 správneho poriadku), je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a
za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). V konaní je tiež viazaná
základnými pravidlami správneho konania zakotvenými v § 3 a § 4 správneho poriadku.
V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže správa katastra ako štátny
orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Ako už bolo uvedené vyššie, katastrálny zákon ukladá správe katastra povinnosť
skúmať v rámci konania o vklade vlastníckeho práva zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a či sa neprieči dobrým mravom, a pri
rozhodovaní o vklade tiež prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Skutočnosti
preskúmavané správou katastra zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je
nevyhnutné pre to, aby správa katastra mohla pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení
vkladu. Ak by správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len
jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupovala by v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, pričom by mohla vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva
podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Z vyššie uvedených skutkových okolností, ako aj z citovaných ustanovení
katastrálneho zákona, Exekučného poriadku a zákona o konkurze a vyrovnaní je zrejmé, že
námietky navrhovateľov vznesené v odvolaní neboli spôsobilé preukázať nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani postupu, ktorý mu predchádzal. Najvyšší súd
zároveň nezistil vady správneho konania, následkom ktorých by bolo namieste rozhodnutie
zrušiť.
Najvyšší súd poznamenáva, že za zákonné čo do výroku bolo treba považovať už prvé
rozhodnutie odporkyne (vtedy Okresného úradu B. - katastrálneho odboru) č. V 2659/2001
z 22. novembra 2001, ktorým táto zamietla návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností z dôvodu, že prevodca nie oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou
v katastrálnom území R. na liste vlastníctva č. 1630 bytom č. 3 na 1. poschodí obytného
domu č. 22 na parcele č. 600 nemožno pritom opomenúť, že Krajský súd v Prešove
rozsudkom z 27. septembra 2004, č. k. 2S/2/02-43 rozhodnutie odporkyne zrušil viac menej
iba z formálnych dôvodov, rovnako ako zrušil rozsudkom z 11. marca 2008, č. k.
5Sp/4/2007-43 pre zmätočnosť rozhodnutie odporkyne č. V 2659/2001 z 05. decembra 2006
a ďalším rozsudkom z 25. septembra 2009, č. k. 5Sp/53/2009-39 rozhodnutie odporkyne
č. V 2659/2001 z 03. januára 2005.
S ohľadom na uvedené skutočnosti sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom
odporkyne i krajského súdu, že nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe
predmetnej zmluvy z dôvodu existencie obmedzenia práva predávajúceho nakladať
s nehnuteľnosťou, a to zákazu dispozície s nehnuteľnosťou vydanom v exekučnom konaní.
Navyše ku dňu začatia katastrálneho konania (podania návrhu na vklad - § 22 ods. 5
katastrálneho zákona a § 18 ods. 2 správneho poriadku) 14. novembra 2001 bola už na
Správu katastra B. doručená záznamová listina (25. septembra 2000) - rozhodnutie súdu
o schválení príklepu udeleného súdnym exekútorom na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
spornej kúpnej zmluvy, v prospech vydražiteľov M. M. a E. M. Bez ohľadu na túto
skutočnosť, v zmysle § 14a ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o konkurze a vyrovnaní
platilo, že ak súd schváli udelenie príklepu, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku
dňu udelenia príklepu. Taktiež v súlade s § 34 a nasl. katastrálneho zákona nemožno
odhliadnuť od skutočnosti, že vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností je úkon správy
katastra plniaci evidenčnú funkciu, ktorý nemá vplyv na vznik zmenu ani na zánik práva
k nehnuteľnosti. Správa katastra záznam vykoná na základe verejných a iných listín, pričom
sa neposudzuje ich vecná správnosť, ale len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé
nesprávnosti, náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona a súlad s § 34 ods. 2 a 36a
katastrálneho zákona.
Takto potom námietky navrhovateľov vznesené v odvolaní týkajúce sa najmä
porušenia zákona o konkurze a vyrovnaní a katastrálneho zákona nemajú oporu
v skutočnom stave veci.
K námietkam navrhovateľov najvyšší súd poukazuje i na to, že každý demokratický
štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje a že „práva patria len bdelým“
(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných práv v exekučnom konaní či v konkurznom
konaní, prípadne v konaní občianskoprávnom, nakoľko sa javí, že navrhovatelia uzavretím
neplatnej kúpnej zmluvy mohli aj utrpieť ujmu na svojich právach, napriek tomu, že ich
právo nájmu k bytu by zostalo nedotknuté.
Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda
krajský súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil. Odvolanie navrhovateľov
neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než ako ho posúdil
krajský súd (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať
z úradnej moci (§ 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), a preto podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie potvrdil.»
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. V časti namietaného porušenia základných a iných práv rozsudkom krajského súdu
sp. zn. 2 Sp 7/2010 z 2. júla 2010 ústavný súd konštatuje, že rozsudok krajského súdu bol
preskúmaný najvyšším súdom na základe dostupného riadneho opravného prostriedku
(prípustného odvolania), ktorý sťažovatelia aj využili, a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie a rozhodnutie.
7. Ústavný súd považuje sťažnosť v časti namietaného porušenia základných a iných
práv sťažovateľov rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 230/2010 z 25. augusta 2011
za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
8. Z námietok uvedených v ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia sa zo strany
ústavného súdu domáhajú prehodnotenia záverov najvyššieho súdu spôsobom, ktorý by mal
nasvedčovať opodstatnenosti ich právneho názoru, t. j. neodôvodnenosti odmietnutia zápisu
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, s ktorými sa už
najvyšší súd vysporiadal, čím stavajú ústavný súd do role ďalšej odvolacej inštancie, ktorá
mu neprislúcha.
9. Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad najvyššieho súdu (bod 4) nemožno
považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku najvyššieho
súdu možno považovať za dostatočné a presvedčivé. Skutočnosť, že sťažovatelia sa
s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia najvyššieho súdu.
Najvyšší súd jasným a zrozumiteľným spôsobom na základe predložených
dôkazných prostriedkov vyhodnotil, prečo považoval v poradí už štvrté rozhodnutie správy
katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za zákonné,
dokonca s aprobáciou už prvého rovnakého rozhodnutia správy katastra. Závery najvyššieho
súdu, podľa ktorých nebolo možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe
sťažovateľmi uzavretej kúpnej zmluvy z dôvodu existencie obmedzenia práva
predávajúceho nakladať s nehnuteľnosťou [(i) zákaz dispozície s nehnuteľnosťou vydaným
v exekučnom konaní, ako aj (ii) záznamu o schválení príklepu v čase začatia katastrálneho
konania, t. j. pred dňom podania návrhu na vklad], sa javia ako logické a presvedčivé,
a preto nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľov o zásahu do základných a iných
práv.
10. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012