Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 80/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. K. a V. K., R., oboch zastúpených advokátkou

JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 v spojení s a 2 , ako aj práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 25. augusta 2011 a rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 2. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. a V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2011 doručená sťažnosť V. K. a V. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1 a 2 (ďalej len „“), ako aj práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 25. augusta 2011 a rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 2. júla 2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

28. decembra 2011.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že: „Rozhodnutím Správy katastra v B. zo dňa

11. 2. 2010 došlo k tomu, že návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy

o prevode bytu uzavretej medzi účastníkmi predávajúcim: P. d. a kupujúcimi V. K. a jeho

manželkou V. K., bol zamietnutý. Uvedená vec bola prvýkrát riešená a zamietnutá Správou

katastra v B. dňa 22. 11. 2001. Pomaly 11 rokov bola uvedená vec riešená Správou katastra

v B. a Krajským súdom v Prešove. V priloženom spise sú všetky rozsudky Krajského súdu

v Prešove. ... Voči povoleniu vkladu bolo dané odvolanie dňa 12. 3. 2010 a tam bolo

poukázané na to, že zápis na list vlastníctva č. 1630 v katastrálnom území N. bol vykonaný

na manželov M. M. a jeho manželku E. M., ...protizákonne a to z toho dôvodu, že správa

katastra nemala právoplatnú listinu, na základe ktorej by mohla tento zápis v tom čase

vykonať.

V uvedenej veci bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k.

zo dňa 23. 11. 2001 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť až dňa 26. 11. 2001.

V uvedenej veci Krajský súd pod č. zo dňa 2. 7. 2010 rozhodol tak, že

potvrdil rozhodnutie Správy katastra v B. zo dňa 11. 2. 2010 pod č. V 2659/2001. Krajský

súd v Prešove si uvedené nedostatky, na ktoré sme poukazovali vysvetlil a vyložil po svojom

to znamená, že plomba na nehnuteľnostiach bola vyznačená od 12. 2. 2001 až do zápisu

listiny uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 10. 2001. Tento názor súdu nie je

správny a to z toho dôvodu, že listina nebola vybavená pod č. Z 1778/2000. Táto listina

bola vrátená súdu ako neschopná zápisu a vrátila sa na Krajský súd v Prešove.

To znamená, že opravená listina zo súdu mala byť zapísaná pod novým číslom záznamu a

tento záznam - Uznesenie Krajského súdu v Prešove prišlo na správu katastra až

26. 11. 2001... a podľa nášho názoru ani toto opravené uznesenie nebolo schopné zápisu,

lebo neriešilo právo k pozemku. Na pozemku t. j. na parcele č. C KN 600 kat. území N. malo

byť zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/93

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to ani opravné uznesenie súdu neuložilo

správe katastra, aby toto právo zapísala na list vlastníctva a preto malo byť vrátené súdu na

doplnenie v zmysle § 31 zákona č. 163/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Správa katastra prihliada

na skutkové a právne skutočnosti a tieto ani pri oprave uznesenia súdu neboli naplnené. Aj

napriek týmto nezrovnalostiam bola zrealizovaná dražba a na list vlastníctva bol zapísaný

nový vlastník a o návrhu na vklad sťažovateľov rozhodla správa katastra dňa 14. 11. 2001

tak, že ho zamietla, hoci neboli tam splnené podmienky na zamietnutie vkladu, keby správa

katastra skúmala aj skutkové a právne skutočnosti predložených právnych listín na zápis.

V uvedenej veci... sťažovatelia neboli spokojní s rozsudkom súdu a preto vo veci bolo

podané odvolanie zo dňa 21. 8. 2010 na Krajský súd v Prešove. V tomto odvolaní bola

podrobne vysvetlená celá situácia, ktorá nastala pri predaji dvoch bytov. V odvolaní bolo

presne uvedené, že navrhovatelia - sťažovatelia boli nájomcami predmetného bytu, ktorý

bol zapísaný na liste vlastníctva č. 1630 v kat. území N. a jedná sa o byt č. 3. na 1. poschodí

bytového domu č. s. 22, S. č. 22/10 s podielom na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu v podiele 7766/44432. Predmetom nebol pozemok, a to podiel

na parcele C KN č. 600 zastavané plochy a nádvoria ale v zmysle

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon o bytoch) k pozemku vzniklo na základe

zákona v zmysle § 23 ods. 5 právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Krajský súd celý problém pojal po svojom a citoval v odôvodnení ust. § 150 ods. 2

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), že ak

vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, tak sa stáva

vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu vydražiteľ. Ďalšími nedostatkami, ktoré

nastali pri povoľovaní vkladu a hlavne pri dražbe sa vôbec nezaoberal a tým vo veci

pochybil a rozhodol tak, že vec sa stala na základe uvedeného rozsudku nepreskúmateľná

a zmätočná. Ústavný súd chceme upozorniť, že okrem... sťažovateľov sú tu ešte ďalší

účastníci takého istého sporu a to je rodina K., ktorých odvolaniu vyhovel Krajský súd

v Prešove pod č. -43 a celá vec sa znovu vrátila na Správu katastra v B. Sú tu

dve veci úplne rovnaké a sú tu dve rôzne rozsudky toho istého krajského súdu, čo spôsobuje

nemalé problémy účastníkom konania, keď sa musia dovolávať svojho práva a súdy

rozhodujú podľa vlastnej úvahy (omylov), ktoré spôsobujú to, že navrhovateľov -

sťažovateľov pripravia o ich zákonné vlastnícke právo a to všetko v dôsledku nesprávnych

rozsudkov súdov. V uvedenej veci vydal rozsudok Najvyšší súd SR zo dňa 25. 8. 2011,

ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove a s týmto rozsudkom nemôžeme byť

spokojní z toho dôvodu, že celú vec poriešil v zmysle exekučného konania a to § 151a a

nasl. ( ). S týmto výkladom nemôžeme súhlasiť a to z toho

dôvodu, že už v uznesení súdu ER 1076/97-112 Okresného súdu v Bardejove sa konštatuje,

že súdny exekútor porušil procesný postup pri uskutočňovaní dražby a porušil ustanovenia

zákona č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov čo v skutočnosti bola aj

pravda, ale aj napriek tomuto odôvodneniu námietky zamietol. ...

Uvedené nepresné údaje sa dostali na správu katastra a tá v zmysle § 31 ods. 1

katastrálneho zákona mala preskúmať zmluvu aj uznesenie Krajského súdu o oprave

z hľadiska či tieto listiny obsahujú podstatné náležitosti zmluvy a podstatné náležitosti

uznesenia súdu či sú správne a dajú sa zapísať do katastra nehnuteľnosti a či sú to listiny

schopné zápisu a či tu nie je porušený zákon. Či predložené úkony sú dostatočne určité a

zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené, či zmluva a uznesenie súdu neodporujú zákonu, či zákon neobchádzajú a či sa

nepriečia dobrým mravom. A pri rozhodovaní o vklade a zápise listín skúma správa

katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu

a zápisu listín, ktoré sú v rozpore s platným právom. Pri tomto skúmaní správa katastra

mala posudzovať obidve listiny, ako aj zmluvu, tak aj uznesenie súdu o oprave. Vzhľadom k

tomu, že listina Krajského súdu aj po oprave nebola schopná zápisu a to z toho dôvodu, že

tam nebolo uvedené právo k pozemku mala túto listinu vrátiť ako naďalej neschopnú zápisu

a mala zapísať vklad vlastníckeho práva k bytu, tým by nebola porušila zákon o bytoch,

ktorý skutkovo musela riešiť pri tomto zápise týchto dvoch právnych listín. Ďalej správa

katastra musela skúmať aj ustanovenia zákona o bytoch, kde sa v § 16 konštatuje, že byt

ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto

nájomcovi, ak nie je nájom dohodnutí na určitý čas. V danom prípade... sťažovatelia boli

nájomcami predmetného bytu a z toho dôvodu nebolo možné v dražbe tento byt predať.

Predchádzajúci P. d. svoje záložné práva mohli riešiť na inom nehnuteľnom majetku

družstva a nie na obytnom dome, kde byty mali byť podľa zákona predané nájomcom a tým,

že exekútor na uvedené nehnuteľností dal zapísať záložné právo porušil zákon, lebo uvedené

bytové domy s nájomcami sú vylúčené z exekúcie.

To znamená, že Najvyšší súd si výklad zápisu vysvetlil po svojom a preto sme toho

názoru, že jeho výklad nie je správny z toho dôvodu, že obchádza zákon o bytoch a prieči sa

jeho výklad dobrým mravom.“

3. Sťažovatelia napokon navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa

25. 8. 2011, právoplatným 28. 10. 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

zo dňa 2. 7. 2010 došlo k porušeniu zákona a to ich základného práva vlastniť

majetok garantovaného SR, práva na ochranu majetku garantovaného

čl. 1 Dodatkového protokolu..., základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

garantovaného SR, ako aj práva na spravodlivý proces garantovaného

Dohovoru... a a 2 SR a preto ruší uvedené rozsudky a vec

vracia ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 eur(...).

Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov konania...“.

4. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 25. augusta 2001 potvrdil

odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. z 2. júla 2010, pričom

v podstatnej časti odôvodnenia uviedol, že: «V prejednávanej veci je predmetom prieskumu

v poradí už štvrté rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 1630 v katastrálnom území N., a to

bytu č. 3 na 1. poschodí bytového domu č. 22, S. 22/10 v R. a podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu v celkovej výške 7766/44432 prevádzaného kúpnou zmluvou

uzavretou dňa 24. mája 2000 medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a P. d. ako

predávajúcim.

Kľúčovým problémom v prejednávanej veci je otázka existencie prekážky pre

povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu existencie

obmedzenia vlastníckeho práva predávajúceho v dôsledku exekúcie predajom

nehnuteľnosti. ...

V preskúmavanej veci navrhovatelia ako kupujúci uzavreli dňa 24. mája 2000 kúpnu

zmluvu o prevode bytu s predávajúcim P. d.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu - administratívneho spisu odporkyne a

spisov Krajského súdu v Prešove , , a zberného spisu

Krajského súdu v Prešove mal najvyšší súd za preukázané, že pred uzavretím

kúpnej zmluvy bolo proti predávajúcemu P. d. začaté exekučné konanie za účelom

uspokojenia pohľadávky voči Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce B.

Konanie bolo vedené na Okresnom súde v Bardejove pod. sp. zn. Er 1078/97, poverenie

na výkon exekúcie bolo vydané dňa 07. novembra 1997, exekúcia sa vykonala predajom

nehnuteľností vo vlastníctve P. d., o. i. aj 1/6 obytného domu č. 22 a v ňom nachádzajúceho

sa bytu č. 3 na 1. poschodí, ako aj spoločných častí a spoločných priestorov na parcele

č. 600 v katastrálnom území N. (jednalo sa nesporne o nehnuteľnosť totožnú s predmetom

spornej kúpnej zmluvy).

Dňa 27. novembra 1998 sa konala dražba uvedenej nehnuteľnosti a vydražiteľmi

bytu č. 3 na 1. poschodí obytného domu č. 22 a podielu na spoločných častiach a

spoločných priestorov obytného domu č. 22 v podiele 7475/44432, na parcele č. 600

v katastrálnom území N., zapísaných na liste vlastníctva č. 1630 sa stali účastníci konania

M. M. a E. M. Príklep súdneho exekútora bol schválený uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. -134 z 31. júla 2000, ktorým Krajský súd v Prešove zmenil

uznesenie Okresného súdu v Prešove zo 14. januára 2000, č. k. -112, a ktoré

nadobudlo právoplatnosť 12. septembra 2000 (nie 26. novembra 2001 ako tvrdia v odvolaní

navrhovatelia). Dňa 25. septembra 2000 bolo toto uznesenie doručené odporkyni (v tom

čase Okresnému úradu B. - katastrálny odbor) na zápis verejnej listiny do katastra

nehnuteľností pod č. Z 1778/2000. Dňa 12. februára 2001 vrátil okresný úrad - katastrálny

odbor pod č. X 13/2001 verejnú listinu Krajskému súdu v Prešove za účelom úpravy výroku

rozhodnutia tak, aby nehnuteľnosť bola presne špecifikovaná v súlade s ustanoveniami

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov. Krajský súd v Prešove uznesením z 24. októbra 2001 sp. zn.

výrok uznesenia, č. k. -134 zo dňa 31. júla 2000 v súlade

s ustanovením v spojení s opravil podľa požiadavky Okresného

úradu B. - katastrálneho odboru tak, že presne určil predmet prevodu. V súlade s

ustanovením § 44 katastrálneho zákona v znení platnom v čase doručenia verejnej listiny

(uznesenia krajského súdu) vyznačil katastrálny úrad plombu o zmene práva k

nehnuteľnosti.

Ďalej bolo v konaní preukázané, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-5 z 10. mája 2001 bol na predávajúceho P. d. vyhlásený konkurz. Uznesenie

o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2001. Dňa 14. júna 2001 bola

správe katastra doručená žiadosť o vyznačenie konkurzu v katastri nehnuteľností, v ktorej

správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. žiadal o vyznačenie konkurzu na majetok P. d.

na nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území B., L., A. a V.; nehnuteľnosti

v katastrálnom území N. v žiadosti neuviedol, z čoho vyplýva, že ich do konkurznej podstaty

ani nezahrnul.

Návrh na vklad zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a P. d. bol odporkyni

doručený 14. novembra 2001. ...

V preskúmavanej veci je od počiatku nesporné, že príklep bol súdom právoplatne

schválený bez ohľadu na vydanie opravného uznesenia ešte pred vyhlásením konkurzu na

predávajúceho P. d. a je taktiež nesporné, že právo predávajúceho P. d. nakladať

s predmetnou nehnuteľnosťou bolo obmedzené už v čase uzavretia kúpnej zmluvy

s navrhovateľmi pre prebiehajúce exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Bardejove

pod sp. zn. Er 1078/97. Takto potom sporná kúpna zmluva, vkladu ktorej sa navrhovatelia

domáhajú, nemohla byť platne uzavretá. V tomto smere možno poukázať aj na výpoveď

A. H. na ústnom pojednávaní pred krajským súdom dňa 02. júla 2010 (č. 1. 16), z ktorej

taktiež vyplýva, že predmetný byt daný do exekučnej dražby už pred podpisom kúpnej

zmluvy, a že bol vydražený.

Ďalej bolo z obsahu pripojeného spisového materiálu zistené, že v čase podania

návrhu na vklad kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľmi bol už podaný návrh na zápis

verejnej listiny týkajúci sa tej istej nehnuteľnosti, pričom v čase, keď bol Správe katastra B.

dňa 14. novembra 2001 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy

o prevode nehnuteľnosti uzavretej dňa 24. mája 2000 medzi predávajúcim P. d.

a kupujúcimi V. K. a V. K., bola v katastri nehnuteľností vyznačená pod číslom Z 1778/2000

plomba z dôvodu doručenia záznamovej listiny na zápis vlastníckeho práva, manželov M.

k bytu č. 3 na prvom poschodí obytného domu č. s. 22 a podielu na spoločných častiach

a spoločných priestoroch 7475/44432 obytného domu č. s. 22 s príslušenstvom, na parcele

KN 600 v kat. území N. na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove podreg. č.

-134 zo dňa 31. júla 2000, ktoré bolo dodatočne opravené uznesením Krajského

súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 24. októbra 2001.

Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov,

tzn. že údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona). ...

V prejednávanej veci malo dôjsť k zmene vlastníka nehnuteľnosti na základe kúpnej

zmluvy. Zmluvný prevod vlastníckeho práva v zásade pozostáva z dvoch fáz (§ 133 zákona

č. - „OZ“), pričom sa rozlišuje právny dôvod (iustus

titulus) a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modus adquirendi dorminii). Vlastná

zmluva ako právny dôvod prevodu vlastníctva osebe nemá translačný (prevodný) účinok,

ale len účinok obligačný. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti je jeho vklad do katastra nehnuteľností. Na to, aby došlo k platnému a

úplnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje platnosť a účinnosť

príslušných právnych úkonov, resp. aktov, prislúchajúcich jednotlivým fázam (napr. platná

a účinná zmluva o prevode vlastníckeho práva a právoplatné rozhodnutie príslušného

orgánu katastra o povolení vkladu).

Jednou z podmienok platného prevodu vlastníckeho práva je, že dispozičné právo

pôvodného vlastníka nie je nijakým spôsobom obmedzené, t. j. neviaznu na ňom ťarchy

brániace slobodnému scudzeniu nehnuteľnosti inej osobe.

Správa katastra ako správny orgán je pri svojom rozhodovaní viazaná správnym

poriadkom. Jej rozhodnutie teda musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané

náležitosti (§ 46 správneho poriadku), je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a

za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). V konaní je tiež viazaná

základnými pravidlami správneho konania zakotvenými v § 3 a § 4 správneho poriadku.

V zmysle môže správa katastra ako štátny

orgán konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon. Ako už bolo uvedené vyššie, katastrálny zákon ukladá správe katastra povinnosť

skúmať v rámci konania o vklade vlastníckeho práva zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca

oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,

či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva

neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a či sa neprieči dobrým mravom, a pri

rozhodovaní o vklade tiež prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli

mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Skutočnosti

preskúmavané správou katastra zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je

nevyhnutné pre to, aby správa katastra mohla pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení

vkladu. Ak by správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len

jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupovala by v rozpore s

Slovenskej republiky, pričom by mohla vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva

podľa .

Z vyššie uvedených skutkových okolností, ako aj z citovaných ustanovení

katastrálneho zákona, Exekučného poriadku a zákona o konkurze a vyrovnaní je zrejmé, že

námietky navrhovateľov vznesené v odvolaní neboli spôsobilé preukázať nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani postupu, ktorý mu predchádzal. Najvyšší súd

zároveň nezistil vady správneho konania, následkom ktorých by bolo namieste rozhodnutie

zrušiť.

Najvyšší súd poznamenáva, že za zákonné čo do výroku bolo treba považovať už prvé

rozhodnutie odporkyne (vtedy Okresného úradu B. - katastrálneho odboru) č. V 2659/2001

z 22. novembra 2001, ktorým táto zamietla návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra

nehnuteľností z dôvodu, že prevodca nie oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou

v katastrálnom území R. na liste vlastníctva č. 1630 bytom č. 3 na 1. poschodí obytného

domu č. 22 na parcele č. 600 nemožno pritom opomenúť, že Krajský súd v Prešove

rozsudkom z 27. septembra 2004, č. k. -43 rozhodnutie odporkyne zrušil viac menej

iba z formálnych dôvodov, rovnako ako zrušil rozsudkom z 11. marca 2008, č. k.

-43 pre zmätočnosť rozhodnutie odporkyne č. V 2659/2001 z 05. decembra 2006

a ďalším rozsudkom z 25. septembra 2009, č. k. -39 rozhodnutie odporkyne

č. V 2659/2001 z 03. januára 2005.

S ohľadom na uvedené skutočnosti sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom

odporkyne i krajského súdu, že nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe

predmetnej zmluvy z dôvodu existencie obmedzenia práva predávajúceho nakladať

s nehnuteľnosťou, a to zákazu dispozície s nehnuteľnosťou vydanom v exekučnom konaní.

Navyše ku dňu začatia katastrálneho konania (podania návrhu na vklad - § 22 ods. 5

katastrálneho zákona a § 18 ods. 2 správneho poriadku) 14. novembra 2001 bola už na

Správu katastra B. doručená záznamová listina (25. septembra 2000) - rozhodnutie súdu

o schválení príklepu udeleného súdnym exekútorom na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

spornej kúpnej zmluvy, v prospech vydražiteľov M. M. a E. M. Bez ohľadu na túto

skutočnosť, v zmysle § 14a ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o konkurze a vyrovnaní

platilo, že ak súd schváli udelenie príklepu, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku

dňu udelenia príklepu. Taktiež v súlade s § 34 a nasl. katastrálneho zákona nemožno

odhliadnuť od skutočnosti, že vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností je úkon správy

katastra plniaci evidenčnú funkciu, ktorý nemá vplyv na vznik zmenu ani na zánik práva

k nehnuteľnosti. Správa katastra záznam vykoná na základe verejných a iných listín, pričom

sa neposudzuje ich vecná správnosť, ale len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé

nesprávnosti, náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona a súlad s § 34 ods. 2 a 36a

katastrálneho zákona.

Takto potom námietky navrhovateľov vznesené v odvolaní týkajúce sa najmä

porušenia zákona o konkurze a vyrovnaní a katastrálneho zákona nemajú oporu

v skutočnom stave veci.

K námietkam navrhovateľov najvyšší súd poukazuje i na to, že každý demokratický

štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje a že „práva patria len bdelým“

(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú

o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich

podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných práv v exekučnom konaní či v konkurznom

konaní, prípadne v konaní občianskoprávnom, nakoľko sa javí, že navrhovatelia uzavretím

neplatnej kúpnej zmluvy mohli aj utrpieť ujmu na svojich právach, napriek tomu, že ich

právo nájmu k bytu by zostalo nedotknuté.

Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie

odporkyne v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda

krajský súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil. Odvolanie navrhovateľov

neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než ako ho posúdil

krajský súd ( a v spojení s veta prvá ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať

z úradnej moci ( v spojení s veta prvá ), a preto podľa

veta druhá a napadnuté rozhodnutie potvrdil.»

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. V časti namietaného porušenia základných a iných práv rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 2. júla 2010 ústavný súd konštatuje, že rozsudok krajského súdu bol

preskúmaný najvyšším súdom na základe dostupného riadneho opravného prostriedku

(prípustného odvolania), ktorý sťažovatelia aj využili, a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2

sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie a rozhodnutie.

7. Ústavný súd považuje sťažnosť v časti namietaného porušenia základných a iných

práv sťažovateľov rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 25. augusta 2011

za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

8. Z námietok uvedených v ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia sa zo strany

ústavného súdu domáhajú prehodnotenia záverov najvyššieho súdu spôsobom, ktorý by mal

nasvedčovať opodstatnenosti ich právneho názoru, t. j. neodôvodnenosti odmietnutia zápisu

vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, s ktorými sa už

najvyšší súd vysporiadal, čím stavajú ústavný súd do role ďalšej odvolacej inštancie, ktorá

mu neprislúcha.

9. Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad najvyššieho súdu (bod 4) nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku najvyššieho

súdu možno považovať za dostatočné a presvedčivé. Skutočnosť, že sťažovatelia sa

s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia najvyššieho súdu.

Najvyšší súd jasným a zrozumiteľným spôsobom na základe predložených

dôkazných prostriedkov vyhodnotil, prečo považoval v poradí už štvrté rozhodnutie správy

katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za zákonné,

dokonca s aprobáciou už prvého rovnakého rozhodnutia správy katastra. Závery najvyššieho

súdu, podľa ktorých nebolo možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe

sťažovateľmi uzavretej kúpnej zmluvy z dôvodu existencie obmedzenia práva

predávajúceho nakladať s nehnuteľnosťou [(i) zákaz dispozície s nehnuteľnosťou vydaným

v exekučnom konaní, ako aj (ii) záznamu o schválení príklepu v čase začatia katastrálneho

konania, t. j. pred dňom podania návrhu na vklad], sa javia ako logické a presvedčivé,

a preto nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľov o zásahu do základných a iných

práv.

10. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012