Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 157/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť B. Š., Ž., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M. B.,

s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. M. B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

a spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2012

doručená sťažnosť B. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

a spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky doručeným ústavnému súdu 28. marca 2012.

Zo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že návrhom podaným Okresnému súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v decembri 2001 sa sťažovateľka domáhala určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, pričom o tomto návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 30. marca 2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 29. októbra 2009.

Po podaní dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. z 31. marca 2011 zrušil rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 29. októbra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 4. januára 2012 bolo sťažovateľke doručené uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 27. októbra 2001, ktorým bol rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 30. marca 2009 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Sťažovateľka tvrdí, že nečinnosťou a zdĺhavým postupom v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. krajský súd porušil jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okrem toho sťažovateľka namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí krajského

súdu sp. zn. z 29. októbra 2009 a sp. zn. z 27. októbra 2011,

čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo B. Š...., priznané , SR a

Dohovoru..., v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ,

č. k. aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a právo

na spravodlivý súdny proces, bolo porušené.

B. Š. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 10 000.- €..., ktoré je odporca −

Krajský súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľke... v lehote dvoch mesiacov od vydania

nálezu ...

Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia B. Š. na účet

právnej zástupkyne, Advokátskej kancelárie JUDr. M. B., s. r. o...“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupmi krajského súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. boli porušené

základné práva sťažovateľky zaručené v a , ako aj právo

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

(ich nečinnosťou), ktoré boli skončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Vo veci sťažovateľky totiž krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol prvýkrát rozsudkom ešte 29. októbra 2009 (následne jeho rozhodnutie bolo

zrušené najvyšším súdom) a druhýkrát rozhodol uznesením 27. októbra 2011

sp. zn. , keď zrušil rozhodnutie okresného súdu sp. zn.

z 30. marca 2009, pričom v druhom prípade bolo doručené predmetné rozhodnutie

krajského súdu sťažovateľke, ako sama uvádza v sťažnosti, 4. januára 2012. V oboch

prípadoch teda konajúci krajský súd rozhodol ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľky

ústavnému súdu (21. marec 2012).

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka

smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby

sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Z uvedeného teda vyplýva, že k namietanému porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa (obdobne

napr. , , ).

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces

(spravodlivé súdne konanie) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd konštatuje, že

sťažnosť sťažovateľky je podaná oneskorene.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti (, , ),

s prihliadnutím na deň doručenia namietaných rozhodnutí krajského súdu

sp. zn. z 29. októbra 2009 (17. december 2009) a sp. zn.

z 27. októbra 2011 (4. januára 2012), ktorými malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a deň 19. marca 2012, keď

sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu

(ústavnému súdu bola doručená 21. marca 2012), je možné konštatovať, že lehota podľa

stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom

sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podala túto sťažnosť.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012