Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 157/2012
PDF · 139.96 KB
No categories available
III. ÚS 157/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť B. Š., Ž., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M. B.,
s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. M. B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
a spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaniach vedených
pod sp. zn. 9 Co 259/09 a sp. zn. 9 Co 152/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2012
doručená sťažnosť B. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
a spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 259/09 a sp. zn. 9 Co 152/2011.
Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky doručeným ústavnému súdu 28. marca 2012.
Zo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že návrhom podaným Okresnému súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v decembri 2001 sa sťažovateľka domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, pričom o tomto návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom
sp. zn. 7 C 34/2002 z 30. marca 2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu
sp. zn. 9 Co 259/2009 z 29. októbra 2009.
Po podaní dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
uznesením sp. zn. 2 Cdo/91/2010 z 31. marca 2011 zrušil rozsudok krajského súdu
sp. zn. 9 Co 259/2009 z 29. októbra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 4. januára 2012 bolo sťažovateľke doručené uznesenie krajského súdu
sp. zn. 9 Co 152/2011 z 27. októbra 2001, ktorým bol rozsudok okresného súdu
sp. zn. 7 C 34/2002 z 30. marca 2009 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Sťažovateľka tvrdí, že nečinnosťou a zdĺhavým postupom v konaniach vedených
pod sp. zn. 9 Co 259/09 a sp. zn. 9 Co 152/2011 krajský súd porušil jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Okrem toho sťažovateľka namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí krajského
súdu sp. zn. 9 Co 259/2011 z 29. októbra 2009 a sp. zn. 9 Co 152/2011 z 27. októbra 2011,
čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Právo B. Š...., priznané čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru..., v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 9 Co 259/09,
č. k. 9 Co 152/2011 aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a právo
na spravodlivý súdny proces, bolo porušené.
B. Š. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 10 000.- €..., ktoré je odporca −
Krajský súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľke... v lehote dvoch mesiacov od vydania
nálezu ...
Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia B. Š. na účet
právnej zástupkyne, Advokátskej kancelárie JUDr. M. B., s. r. o...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupmi krajského súdu
v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 259/09 a sp. zn. 9 Co 152/2011 boli porušené
základné práva sťažovateľky zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
1. Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 259/09 a sp. zn. 9 Co 152/2011
(ich nečinnosťou), ktoré boli skončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Vo veci sťažovateľky totiž krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 259/2009
rozhodol prvýkrát rozsudkom ešte 29. októbra 2009 (následne jeho rozhodnutie bolo
zrušené najvyšším súdom) a druhýkrát rozhodol uznesením 27. októbra 2011
sp. zn. 9 Co 152/2011, keď zrušil rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 7 C 34/2002
z 30. marca 2009, pričom v druhom prípade bolo doručené predmetné rozhodnutie
krajského súdu sťažovateľke, ako sama uvádza v sťažnosti, 4. januára 2012. V oboch
prípadoch teda konajúci krajský súd rozhodol ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľky
ústavnému súdu (21. marec 2012).
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou
zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka
smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby
sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Z uvedeného teda vyplýva, že k namietanému porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 259/09 a sp. zn. 9 Co 152/2011
v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní
odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne
napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces
(spravodlivé súdne konanie) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd konštatuje, že
sťažnosť sťažovateľky je podaná oneskorene.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných
podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,
pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno
zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde to nedovoľuje.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti (III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06),
s prihliadnutím na deň doručenia namietaných rozhodnutí krajského súdu
sp. zn. 9 Co 259/09 z 29. októbra 2009 (17. december 2009) a sp. zn. 9 Co 152/2011
z 27. októbra 2011 (4. januára 2012), ktorými malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a deň 19. marca 2012, keď
sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu
(ústavnému súdu bola doručená 21. marca 2012), je možné konštatovať, že lehota podľa
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom
sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podala túto sťažnosť.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012