Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 180/2012
PDF · 150.88 KB
No categories available
I. ÚS 180/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. B., N., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v
Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 111/11 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. B. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 4. apríla 2012
doručená sťažnosť V. B., N. (ďalej len ,,sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. B.,
B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co
111/11.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 30. 03. 2004 podanou na Okresný súd Bratislava II.
domáhal náhrady škody titulom straty na zárobku po skončení PN. Tohto nároku sa
domáhal z titulu poškodenia zdravia, ku ktorému došlo dňa 07. 10. 1966, keď pri dopravnej
nehode došlo k zraneniu sťažovateľa, v dôsledku čoho mu bol v roku 1968 priznaný
invalidný dôchodok.
Vec bola neskôr prevedená na Okresný súd Nitra z dôvodu miestnej príslušnosti,
avšak po námietke sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21. 12. 2004
tak, že miestne príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava II. Tento súd vec
zaregistroval pod sp. zn. 13C 90/04, neskôr bola vec vedená pod sp. zn. 10C 72/05.
Okresný súd Bratislava II. vo veci prvé roky po podaní žaloby vôbec nekonal a to ani
napriek viacerých sťažnostiam sťažovateľa, ktoré boli dokonca vyhodnotené ako dôvodné.
Vo veci sa konalo len jedno pojednávanie a to dňa 09. 02. 2006. Preto sťažovateľ v roku
2008 podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jeho práv vyplývajúcich z čl. 48
ods. 2 Ústavy SR.
Tejto sťažnosti Ústavný súd vyhovel a vyslovil, že v predmetnom konaní na
Okresnom súde Bratislava II. došlo k prieťahom v konaní a priznal sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie vo výške 1 000 €.
Okresný súd Bratislava II. až po tejto podanej ústavnej sťažnosti začal konať a začal
v roku 2009 (teda takmer 5 rokov po podaní žaloby) vytyčovať pojednávania.
Okresný súd Bratislava II. o veci rozhodol na pojednávaní dňa 09. 11. 2010
rozsudkom sp. zn. 10C 72/2005-507. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší
účastník dňa 14. 01. 2011 a preto bola vec dňa 17. 03. 2011 postúpená na odvolací súd –
porušovateľovi.
Vec je u porušovateľa vedená pod sp. zn. 3Co 111/11.
Listom zo dňa 06. 02. 2012 sťažovateľ žiadal o podanie informácie, čo bráni
porušovateľovi aby vo veci konal, nakoľko od podania odvolania uplynul takmer rok a od
podania žaloby takmer 8 rokov.
Na tento prípis sťažovateľa sa porušovateľ ani len neunúval odpovedať, napriek
tomu, že už na súde prvého stupňa boli konštatované prieťahy v konaní a prieťahy v konaní
konštatoval i Ústavný súd SR.
Sťažovateľ sa preto telefonicky dotazoval v informačnom centre porušovateľa v akom
štádiu sa vec nachádza a zistil, že porušovateľ doposiaľ nerozhodol, ani nevytýčil termín
pojednávania a preto sa sťažovateľ domnieva, že v jeho prípade došlo k prieťahom v konaní
nielen na prvom stupni, ale dochádza k nim naďalej i na odvolacom súde –
u porušovateľa...
Zbytočné prieťahy v konaní porušovateľa sťažovateľ vidí najmä v tom, že hoci od
postúpenia spisu uplynul viac ako rok a od podania žaloby viac ako 8 rokov, sťažovateľ sa
nemôže domôcť svojich práv a oprávnených nárokov, aj napriek tomu, že opakovane v jeho
veci boli konštatované prieťahy v konaní a to i zo strany Ústavného súdu SR.
Na základe vyššie uvedeného považuje porušenie povinnosti porušovateľa za o to
závažnejšie, že
- konanie vedené pod sp. zn. 3Co 111/111 (predtým na Okresnom súde Bratislava II.
pod sp. zn. 10 C 72/05) sa týka náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví...“
Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co 111/11 porušil
základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
2. Krajskému súdu Bratislava sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva V. B. na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci 3Co 111/11 a prikazuje sa mu, aby v
tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. V. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 €.
4. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 323,50 €...
k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa v sťažnosti domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 111/11.
Sťažovateľ vidí porušenie ním označeného základného práva v nečinnosti krajského
súdu ako súdu odvolacieho, ktorému bola vec predložená 17. marca 2011 a do dnešného dňa
nerozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“). Podľa sťažovateľa je nečinnosť krajského súdu závažná vzhľadom na to, že
predmetom konania je nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku po poškodení
zdravia pri dopravnej nehode a konanie na okresnom súde je vedené od 30. marca 2004
a porušenie označeného základného práva sťažovateľa okresným súdom už bolo vyslovené
nálezom ústavného súdu.
Sťažovateľ uviedol, že listom zo 6. februára 2012 žiadal krajský súd o podanie
informácie o stave konanie, na ktorý nedostal žiadnu odpoveď, pričom následne telefonicky
zistil, že krajský súd vo veci do podania sťažnosti nerozhodol.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený
podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj
keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva, považuje za prostriedok nápravy postupu krajského
súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovateľ nepreukázal a ani
v sťažnosti neuviedol, že využil tento prostriedok nápravy.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovateľ v konaní pred ústavným
súdom nepreukázal podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody sťažovateľ netvrdil ani ich ústavný
súd nezistil.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 150/2010 a pod.). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie vyplývajú aj z už
citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Z uvedeného preto vyplýva, že ak sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy
predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, nevyužil tak účinný
prostriedok ochrany svojich práv.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v zmysle § 53
ods. 2 zákona o ústavnom súde bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa,
pri danosti ktorých je možné upustiť od splnenia podmienky využitia dostupného
prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre danosť právomoci
ústavného súdu na konanie o sťažnosti. Keďže sťažovateľ v sťažnosti nenamieta konanie
okresného súdu a krajského súdu ako celok a sťažnosť nesmeruje aj proti okresnému súdu,
za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nebolo možné považovať skorší nález ústavného
súdu vyslovujúci porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu.
Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012