Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 180/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. B., N., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 4. apríla 2012

doručená sťažnosť V. B., N. (ďalej len ,,sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. B.,

B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co

111/11.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 30. 03. 2004 podanou na Okresný súd Bratislava II.

domáhal náhrady škody titulom straty na zárobku po skončení PN. Tohto nároku sa

domáhal z titulu poškodenia zdravia, ku ktorému došlo dňa 07. 10. 1966, keď pri dopravnej

nehode došlo k zraneniu sťažovateľa, v dôsledku čoho mu bol v roku 1968 priznaný

invalidný dôchodok.

Vec bola neskôr prevedená na Okresný súd Nitra z dôvodu miestnej príslušnosti,

avšak po námietke sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21. 12. 2004

tak, že miestne príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava II. Tento súd vec

zaregistroval pod sp. zn. , neskôr bola vec vedená pod sp. zn. .

Okresný súd Bratislava II. vo veci prvé roky po podaní žaloby vôbec nekonal a to ani

napriek viacerých sťažnostiam sťažovateľa, ktoré boli dokonca vyhodnotené ako dôvodné.

Vo veci sa konalo len jedno pojednávanie a to dňa 09. 02. 2006. Preto sťažovateľ v roku

2008 podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jeho práv vyplývajúcich z čl. 48

ods. 2 SR.

Tejto sťažnosti Ústavný súd vyhovel a vyslovil, že v predmetnom konaní na

Okresnom súde Bratislava II. došlo k prieťahom v konaní a priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000 €.

Okresný súd Bratislava II. až po tejto podanej ústavnej sťažnosti začal konať a začal

v roku 2009 (teda takmer 5 rokov po podaní žaloby) vytyčovať pojednávania.

Okresný súd Bratislava II. o veci rozhodol na pojednávaní dňa 09. 11. 2010

rozsudkom sp. zn. -507. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší

účastník dňa 14. 01. 2011 a preto bola vec dňa 17. 03. 2011 postúpená na odvolací súd –

porušovateľovi.

Vec je u porušovateľa vedená pod sp. zn. .

Listom zo dňa 06. 02. 2012 sťažovateľ žiadal o podanie informácie, čo bráni

porušovateľovi aby vo veci konal, nakoľko od podania odvolania uplynul takmer rok a od

podania žaloby takmer 8 rokov.

Na tento prípis sťažovateľa sa porušovateľ ani len neunúval odpovedať, napriek

tomu, že už na súde prvého stupňa boli konštatované prieťahy v konaní a prieťahy v konaní

konštatoval i Ústavný súd SR.

Sťažovateľ sa preto telefonicky dotazoval v informačnom centre porušovateľa v akom

štádiu sa vec nachádza a zistil, že porušovateľ doposiaľ nerozhodol, ani nevytýčil termín

pojednávania a preto sa sťažovateľ domnieva, že v jeho prípade došlo k prieťahom v konaní

nielen na prvom stupni, ale dochádza k nim naďalej i na odvolacom súde –

u porušovateľa...

Zbytočné prieťahy v konaní porušovateľa sťažovateľ vidí najmä v tom, že hoci od

postúpenia spisu uplynul viac ako rok a od podania žaloby viac ako 8 rokov, sťažovateľ sa

nemôže domôcť svojich práv a oprávnených nárokov, aj napriek tomu, že opakovane v jeho

veci boli konštatované prieťahy v konaní a to i zo strany Ústavného súdu SR.

Na základe vyššie uvedeného považuje porušenie povinnosti porušovateľa za o to

závažnejšie, že

- konanie vedené pod sp. zn. (predtým na Okresnom súde Bratislava II.

pod sp. zn. ) sa týka náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví...“

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

2. Krajskému súdu Bratislava sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva V. B. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci a prikazuje sa mu, aby v

tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 €.

4. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 323,50 €...

k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa v sťažnosti domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vidí porušenie ním označeného základného práva v nečinnosti krajského

súdu ako súdu odvolacieho, ktorému bola vec predložená 17. marca 2011 a do dnešného dňa

nerozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“). Podľa sťažovateľa je nečinnosť krajského súdu závažná vzhľadom na to, že

predmetom konania je nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku po poškodení

zdravia pri dopravnej nehode a konanie na okresnom súde je vedené od 30. marca 2004

a porušenie označeného základného práva sťažovateľa okresným súdom už bolo vyslovené

nálezom ústavného súdu.

Sťažovateľ uviedol, že listom zo 6. februára 2012 žiadal krajský súd o podanie

informácie o stave konanie, na ktorý nedostal žiadnu odpoveď, pričom následne telefonicky

zistil, že krajský súd vo veci do podania sťažnosti nerozhodol.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený

podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj

keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva, považuje za prostriedok nápravy postupu krajského

súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovateľ nepreukázal a ani

v sťažnosti neuviedol, že využil tento prostriedok nápravy.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovateľ v konaní pred ústavným

súdom nepreukázal podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ); takéto dôvody sťažovateľ netvrdil ani ich ústavný

súd nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. a pod.). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie vyplývajú aj z už

citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z uvedeného preto vyplýva, že ak sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy

predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, nevyužil tak účinný

prostriedok ochrany svojich práv.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v zmysle § 53

ods. 2 bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa,

pri danosti ktorých je možné upustiť od splnenia podmienky využitia dostupného

prostriedku nápravy podľa pre danosť právomoci

ústavného súdu na konanie o sťažnosti. Keďže sťažovateľ v sťažnosti nenamieta konanie

okresného súdu a krajského súdu ako celok a sťažnosť nesmeruje aj proti okresnému súdu,

za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nebolo možné považovať skorší nález ústavného

súdu vyslovujúci porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu.

Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012