Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 158/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. B., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca

2012 doručená sťažnosť P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 12. 10. 2009 podal..., ako otec maloletých

detí L. B... a A. B... ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného

súdu v Martine 16 P/223/2007 zo dňa 13. 10. 2008 na Okresný súd... návrh na zmenu výšky

výživného...

Po vykonanom dokazovaní vydal dňa 27. 1. 2010 Okresný súd... rozsudok č. k.

, ktorým zaviazal matku platiť zvýšené výživné na maloletého L. vo výške 100

EUR a na maloletého A. 80 EUR mesačne. Nedoplatok na výživnom povolil matke splácať

spolu s bežným výživným v mesačných splátkach...

Voči rozsudku okresného súdu podala matka maloletých odvolanie dňa 4. 3. 2010.

Dňa 19. 5. 2010 vydal Krajský súd v Žiline uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Okresného

súdu v Martine a vec mu vrátil na nové konanie...

Uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo doručené Okresnému súdu v Martine 28. 6.

2010. Uvedené rozhodnutie okresný súd doručil právnemu zástupcovi otca maloletých detí

dňa 15. 10. 2010 spolu s termínom pojednávania ktorý bol vytýčený na deň 10. 11. 2010.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 25. 3. 2011 a 23. 11. 2011... Okresný súd

nevyužil možnosti, aby získal od matky požadované doklady.

Vo veci bolo nariadené pojednávania tiež na deň 5. 10. 2011, ktoré súd zrušil

z dôvodu PN sudkyne...

Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ presvedčený, že týmto nedbalým

postupom a nečinnosťou Okresného súdu... sú porušované jeho základné ľudské práva

a slobody priznané mi ... 6 ods. 1 Dohovoru...“

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„Vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. B... a maloletého A. B... o zvýšenie

výživného... bolo porušené základné právo P. B., otca maloletých detí na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... v konaní .

Porušiteľovi sa prikazuje, aby vo veci konal.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR,

ktoré je Okresný súd... povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. M. Š... v sume 323,50 EUR ...a to do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Sťažovateľ v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním doručil 31. januára

2012 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného

súdu v liste sp. zn. Spr. 2006/12 z 29. februára 2012 uznala, že v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Okrem toho predsedníčka okresného súdu oznámila, že prijala konkrétne

opatrenia na nápravu spočívajúce v tom, že vydala opatrenie sp. zn. Spr. 212/12, „... ktorým

uložila zákonnej sudkyni vykonávať vo veci sp. zn. potrebné relevantné

úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej a to jedenkrát za mesiac...“.

12. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní

z 31. januára 2012 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom z 29. februára

2012, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. marca 2012) uplynul len krátky

čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala

primeranú (rozumnú) lehotu na realizáciu prijatých opatrení proti zbytočným prieťahom

vo veci samej (podobne , , ).

13. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu

nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

14. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný

súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012