Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 158/2012
PDF · 147.11 KB
No categories available
I. ÚS 158/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť P. B., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P/180/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca
2012 doručená sťažnosť P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 P/180/2009.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 12. 10. 2009 podal..., ako otec maloletých
detí L. B... a A. B... ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného
súdu v Martine 16 P/223/2007 zo dňa 13. 10. 2008 na Okresný súd... návrh na zmenu výšky
výživného...
Po vykonanom dokazovaní vydal dňa 27. 1. 2010 Okresný súd... rozsudok č. k.
20 P/180/2009, ktorým zaviazal matku platiť zvýšené výživné na maloletého L. vo výške 100
EUR a na maloletého A. 80 EUR mesačne. Nedoplatok na výživnom povolil matke splácať
spolu s bežným výživným v mesačných splátkach...
Voči rozsudku okresného súdu podala matka maloletých odvolanie dňa 4. 3. 2010.
Dňa 19. 5. 2010 vydal Krajský súd v Žiline uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Okresného
súdu v Martine a vec mu vrátil na nové konanie...
Uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo doručené Okresnému súdu v Martine 28. 6.
2010. Uvedené rozhodnutie okresný súd doručil právnemu zástupcovi otca maloletých detí
dňa 15. 10. 2010 spolu s termínom pojednávania ktorý bol vytýčený na deň 10. 11. 2010.
Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 25. 3. 2011 a 23. 11. 2011... Okresný súd
nevyužil možnosti, aby získal od matky požadované doklady.
Vo veci bolo nariadené pojednávania tiež na deň 5. 10. 2011, ktoré súd zrušil
z dôvodu PN sudkyne...
Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ presvedčený, že týmto nedbalým
postupom a nečinnosťou Okresného súdu... sú porušované jeho základné ľudské práva
a slobody priznané mi čl. 48 ods. 2 Ústavy... 6 ods. 1 Dohovoru...“
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„Vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. B... a maloletého A. B... o zvýšenie
výživného... bolo porušené základné právo P. B., otca maloletých detí na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... v konaní 20 P/ 180/2009.
Porušiteľovi sa prikazuje, aby vo veci konal.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR,
ktoré je Okresný súd... povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia
nálezu.
Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. M. Š... v sume 323,50 EUR ...a to do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
7. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
11. Sťažovateľ v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním doručil 31. januára
2012 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného
súdu v liste sp. zn. Spr. 2006/12 z 29. februára 2012 uznala, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 20 P/180/2009 došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Okrem toho predsedníčka okresného súdu oznámila, že prijala konkrétne
opatrenia na nápravu spočívajúce v tom, že vydala opatrenie sp. zn. Spr. 212/12, „... ktorým
uložila zákonnej sudkyni vykonávať vo veci sp. zn. 20 P/180/2009 potrebné relevantné
úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej a to jedenkrát za mesiac...“.
12. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní
z 31. januára 2012 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom z 29. februára
2012, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. marca 2012) uplynul len krátky
čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona
o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala
primeranú (rozumnú) lehotu na realizáciu prijatých opatrení proti zbytočným prieťahom
vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).
13. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu
nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom
štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
14. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012