Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 170/2012
PDF · 104.67 KB
No categories available
III. ÚS 170/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Š. V. a K. V., obaja bytom R., zastúpených JUDr. M. S., pre
namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. V. a K. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012
doručená sťažnosť Š. V. a K. V., obaja bytom R. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 3. novembra 2008 bol okresnému súdu doručený
ich návrh, ktorým sa proti odporcovi – Obci R. (ďalej len „obec“) domáhali nahradenia
vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy na prevod bytu. Vec je okresným súdom vedená pod
sp. zn. 6 C 221/2008. Dňa 21. januára 2010 bolo sťažovateľom doručené predvolanie na
pojednávanie, ktoré sa malo konať 19. februára 2010. Dňa 17. februára 2010 okresný súd
sťažovateľom telefonicky oznámil zrušenie termínu pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti starostu obce; odvtedy sa žiadne pojednávanie nevykonalo. Dňa 9. marca
2012 sťažovatelia zaslali okresnému súdu urgenciu, na ktorú dosiaľ nedostali odpoveď.
Od podania návrhu uplynuli takmer tri roky a päť mesiacov, avšak okresný súd v ich veci
nerozhodol. Podľa názoru sťažovateľov v tomto konaní dochádza k porušovaniu ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť každému
z nich finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 323,50 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípadoch namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ústavný súd skúma, či sťažovateľ v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využil
všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu označeného práva poskytuje zákon
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Nevyčerpanie
tohto právneho prostriedku ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je dôvodom
odmietnutia sťažnosti ako neprípustnej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).
Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných
právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Sťažovatelia v predloženej sťažnosti nepreukázali, že pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu postupovali tak, ako im to umožňuje zákon č. 757/2004 Z. z. Ich urgenciu
z 9. marca 2012 (tvoriacu prílohu sťažnosti), ktorou prostredníctvom svojho právneho
zástupcu urgovali nariadenie pojednávania, nemožno považovať za účinný právny
prostriedok ochrany ich základných práv alebo slobôd, a navyše bola podaná bezprostredne
pred podaním návrhu na ústavnom súde. Na túto urgenciu nemal všeobecný súd ani
dostatok času reagovať.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre neprípustnosť.
V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti po vyčerpaní uvedeného právneho
prostriedku ochrany základných práv a slobôd sťažovateľov nekonal plynule a svojím
postupom by vykazoval určitú nečinnosť, majú sťažovatelia možnosť opakovane podať
sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,
to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012