Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 105/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. Č., t. č. vo väzbe, zastúpenej advokátom JUDr. Š. J.,

K., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a práva na slobodu podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 1. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2012

doručená sťažnosť Ing. Ľ. Č., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 1. februára 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola vzatá do väzby uznesením sudcu

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) 17. októbra 2011 z dôvodov uvedených

v ustanovení a . Dňa 2. decembra 2011 podala

na Krajskej prokuratúre v K. žiadosť o prepustenie z väzby s ponukou písomného sľubu,

ako aj možnosti nahradenia väzby peňažnou zárukou. Okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. 22. decembra 2011 zamietol jej žiadosť a neprijal písomný sľub.

Krajský súd konajúc o sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu uznesením z 1. februára 2012

jej sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Sťažovateľka tvrdí, že okresnému súdu ponúkla ako

alternatívu možnosť nahradenia väzby peňažnou zárukou, ktorú by zaplatil jej otec, alebo

nahradenie väzby písomným sľubom. Obidva súdy sa nezaoberali a nerozhodli o možnosti

nahradenia väzby peňažnou zárukou z jej strany, a tým porušili ustanovenie § 192 ods. 1

a nezohľadnili v trestnom konaní princíp právnej istoty. Ak krajský súd

pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu nerozhodol o nahradení

väzby ponúknutou peňažnou zárukou, porušil jej právo na slobodu. Na základe uvedeného

preto žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1) Základné právo Ing. Ľ. Č., bytom K., t. č. vo väzbe, na osobnú slobodu podľa

, 2 a 5 a právo na osobnú slobodu podľa

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 1.2.2012 porušené bolo.

2) Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 1.2.2012 sa

zrušuje a Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby Ing. Ľ. Č. neodkladne prepustil

z väzby na slobodu.

3) Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť Ing. Ľ. Č. trovy konania vo výške

269,58 EUR na účet jej právneho zástupcu JUDr. Š. J. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka proti uzneseniu okresného

súdu sp. zn. z 22. decembra 2011 podala sťažnosť krajskému súdu. Túto

sťažnosť podala čo do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prepustení z väzby a čo do

rozhodnutia súdu o neprijatí písomného sľubu, nie však pokiaľ išlo o rozhodnutie okresného

súdu v tej časti, v ktorej nerozhodol o peňažnej záruke.

Sťažovateľka tvrdila, že postupom všeobecných súdov bola pozbavená ochrany

v trestnom konaní v celom rozsahu ňou podanej žiadosti.

Sťažovateľke však toto právo ochrany nebolo odňaté krajským súdom. Mohla totiž

napadnúť opravným prostriedkom rozhodnutie okresného súdu v sťažnosti podanej

ústavnému súdu aj v napadnutej časti, teda pokiaľ nerozhodol okresný súd

o ponúknutej peňažnej záruke, čo však neurobila.

Možno z toho urobiť záver, že sťažovateľka nevyčerpala sťažnosť ako riadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytuje a na

ktorého použitie bola oprávnená podľa príslušných ustanovení . Preto

treba sťažnosť považovať na neprípustnú.

Sťažnosť treba považovať aj za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľky, že krajský súd nerozhodol o jej návrhu

nahradiť väzbu peňažnou zárukou podľa , ktorú by zaplatil jej otec.

Z obsahu predloženej žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby je zrejmé, že

navrhovala nahradiť väzbu aj prijatím peňažnej záruky. Okresný súd 22. decembra 2011

o väzbe rozhodol tak, že žiadosť zamietol a neprijal písomný sľub sťažovateľky ako

náhradu za väzbu. Sťažovateľka podala sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu, v ktorej však

nenamieta to, že okresný súd nerozhodol o peňažnej záruke, ale namietala iba dôvody väzby

a možnosť nahradiť väzbu písomným sľubom. Krajský súd uznesením z 1. februára 2012

zamietol sťažnosť sťažovateľky. V dôvodoch rozhodnutia uvádza, že sa zaoberal

sťažnosťou v rozsahu, ako bola podaná. Nezaoberal sa teda tým, že súd prvého stupňa

nerozhodol o možnosti peňažnej záruky ako náhrady za väzbu.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1.

Uvedené ustanovenie má charakter revízneho princípu a obmedzuje sa na

preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým bola podaná sťažnosť, s výnimkou, že odvolací

súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej

povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku. V danej veci

prihliadnuc na ustanovenie nešlo o takýto prípad. Pokiaľ

teda odvolací súd vychádzal len z dôvodov výslovne uvedených v sťažnosti proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa, postupoval v súlade so zákonom.

Preskúmanie uznesenia krajského súdu ústavným súdom nepreukázalo, že by boli

porušené garancie a záruky poskytnuté a medzinárodnou zmluvou pre spravodlivý

proces.

K porušeniu zaručeného práva na súdnu ochranu, resp. analogického práva

na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru by mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného

súdu nielen tým, ak by tento fakticky odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť

na súde svoje právo na všeobecnom súde (), ale aj tým, ak by tento súd rozhodol

arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia (), alebo vtedy, ak

by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam ().

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil žiadnu z týchto okolností

a ani skutočnosť, na základe ktorej by mohol konštatovať, že napadnutým uznesením

krajského súdu boli porušené práva sťažovateľky. Sťažovateľka si musela byť vedomá toho,

že okresný súd sa nezaoberal alternatívou možnosti nahradenia väzby peňažnou zárukou,

a o takom návrhu nerozhodol. V takom prípade mala túto skutočnosť napadnúť výslovne

v sťažnosti. V takej situácii by sa krajský súd musel zaoberať aj touto námietkou. Je však

nesporné, že sťažovateľka túto skutočnosť v písomných dôvodoch sťažnosti neuviedla.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012