Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 229/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. L., H., ktorou namieta porušenie bližšie neoznačených

základných práv podľa postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24.

novembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. marca 2012

doručené podanie I. L., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie bližšie

neoznačených základných práv podľa (ďalej len „“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. novembra 2010, ktoré ústavný

súd podľa jeho obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 2. 4. 2006 vo večerných hodinách som bol zastavený ako vodič vozidla

motorovou hliadkou polície za účelom vykonania dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu,

ktorú som odmietol vykonať zo zdravotných dôvodov, ale som súhlasil, že som ochotný sa

podrobiť odberu krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi. Za týmto účelom som

sadol do policajného vozidla v prítomnosti dvoch policajtov sme odišli na polikliniku v H.,

kde v tom čase ordinoval pán doktor L., ktorý žiadal za odber krvi zaplatiť. Ja som toľko

finančných prostriedkov pri sebe nemal a policajti to odmietli zaplatiť, preto odber krvi

nebol urobený. Súhlasil som s lekárskym vyšetrením na prítomnosť alkoholu, kde ošetrujúci

lekár konštatoval v protokole o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, že nejavím

známky použitia alkoholu a v lekárskej správe konštatuje: menovaný nejavil známky

použitia alkoholu a nebolo nutné vykonať odbery krvi na alkohol. Na základe tohoto

písomného vyjadrenia od lekára som mal za to, že všetko je v poriadku. Policajti ma

odviezli naspäť k autu odkiaľ ma zobrali, ale vodičský a občiansky preukaz mi neoprávnene

zadržali.

... OR-PZ-ODI v H. v svojom rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 6. 4.

2006, č. p. ORP-P-79/DI-PR-2006, uvádzajú, že dňa 2. 4. 2006, kedy som bol policajnou

hliadkou zastavený, že mi bolo údajne dychovou skúškou namerané 0,63 mg/l alkoholu a že

som sa na lekárske vyšetrenie a odber krvi nežiadal, toto policajné tvrdenie považujem za

nepravdivé vykonštruovanie a krivé obvinenie, ktoré v celom rozsahu odmietam, čo môžu

potvrdiť ošetrujúci lekár p. L. a jeho sestrička. Proti tomuto krivému obvineniu som hneď 3.

5. 2006 napísal sťažnosť na OR-PZ-ODI v H. na dôkladné prešetrenie postupu policajtov,

ktoré bolo zamietnuté neopodstatnene s tým, že nie je možné údajne objektívne vyhodnotiť.

... OR-PZ-ODI v H. v rozhodnutí o priestupku zo dňa 14. 7. 2006, č. p.ORP-P-

113/DI-3-2006 uvádzajú, že na ústne pojednávanie som sa 7. 7. 2006 nedostavil, hoci som

predvolanie prevzal v ten istý deň pojednávania 7. 7. 2006. Na vysvetlenie uvádzam, že

doporučený list som prevzal na pošte dňa 7. 7. 2006 v poobedňajších hodinách

a pojednávanie bolo v doobedňajších hodinách. Hneď na druhý deň som volal PZ-ODI

a vysvetľoval som im, že som bol vycestovaný na služobnej ceste a že by som chcel ísť

na nové pojednávanie, policajti to odmietli, a že už je rozhodnuté...

KR-PZ-P. č. p. KRP-306/st-2006 v predmetnej veci celú moju sťažnosť vracajú na

ďalšie konanie KDI v P. KDI - P- sa bránia otvoreniu nového prešetrenia predmetnej veci,

nekoná a uzatvárajú to a konštatujú ako sťažnosť za neopodstatnenú...

Dňa 20. 10. 2006 som podal podnet na Okresnej prokuratúre v H., aby prešetrila

predmetnú vec tak, ako sa skutočne stala a aby boli vypočutí svedkovia tejto udalosti.

15. 1. 2007 Okresná prokuratúra PO 2026/06-15-2006 na môj podnet po prešetrení

začala konať a dala protest proti rozhodnutiu č. p. ORP-P-113/DI-3 zo 14. 7. 2006, kde

navrhuje, aby protestom napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Protest OP

bol zamietnutý.

... Dňa 20. 8. 2008 Okresná prokuratúra H. podala ďalší protest č. Pd 138/08-6 v

predmetnej veci proti rozhodnutiu OR-PZ H., ORP-P-113/DI, kde navrhuje aby protestom

napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Protest OP bol opäť zamietnutý.

Okresná prokuratúra H. podala protest na Najvyšší súd v Bratislave proti

predmetnému rozhodnutiu OR-PZ-DI H., kde najvyšší súd protest OP H. zamietol. S týmto

rozhodnutím Najvyššieho súdu nesúhlasím a preto podávam odvolanie k Ústavnému súdu v

Košiciach, že boli porušené moje ľudské práva a znemožnené moja obhajoba a neboli

vypočutí svedkovia...“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada ústavný súd o „zrušenie rozsudku

najvyššieho súdu SR a [žiada] obnoviť súdne konanie, nakoľko boli porušené [jeho]...

ľudské práva z krivého obvinenia zo strany polície SR“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je pre posúdenie predmetnej veci

podstatné, v akom rozsahu vymedzí navrhovateľ, príp. navrhovatelia, svoj návrh v petite

(návrhu na rozhodnutie). Z obsahu sťažnosti a predovšetkým z jej petitu (návrhu

na rozhodnutie) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie bližšie nešpecifikovaných

základných práv podľa najvyšším súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 24. novembra 2010.

Najvyšší súd v predmetnom konaní rozhodol rozsudkom z 24. novembra 2010 tak, že

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -30 z 8. septembra 2009.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaný rozsudok najvyššieho súdu nadobudol

právoplatnosť 13. decembra 2010, pričom sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu

20. marca 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2012