Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 203/2012
PDF · 141.74 KB
No categories available
III. ÚS 203/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., H., zastúpeného advokátom Mgr. D. Š., B., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Cb 64/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Š. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2012
doručená sťažnosť M. Š., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. D. Š.,
B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 64/2011.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že 7. apríla 2011 bol
okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa na určenie existencie záložného práva
k nehnuteľnostiam; konanie je vedené pod sp. zn. 5 Cb 64/2011.
Uznesením č. k. 5 Cb 64/2011-270 z 9. novembra 2011 okresný súd rozhodol,
že priberá sťažovateľa ako odporcu v 8. rade do konania na strane odporcov, predbežným
opatrením sťažovateľovi uložil, aby nenakladal s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú.
H., a zároveň pripustil zmenu petitu návrhu navrhovateľa. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené 21. novembra 2011 a 2. decembra 2011 podal proti nemu odvolanie.
Sťažovateľ uviedol, že vec sa stále nachádza na okresnom súde, a to bez toho, aby
bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o jeho odvolaní. Podľa jeho názoru
okresný súd koná priveľmi liknavo a spomalene a takýto postup priamo nabúrava jeho
dôveru v spravodlivé a erudované súdnictvo. Sťažovateľ je udržiavaný v stave právnej
neistoty, pretože práca súdu nebola organizovaná tak, aby bola vec rozhodnutá bez
zbytočných prieťahov. V predmetnom konaní dochádza k prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
V súvislosti s vyčerpaním právnych prostriedkov ochrany svojich základných práv
a slobôd v zmysle § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ
poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 154/06 a uviedol, že aj keby podal
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, touto by vzhľadom
na neadekvátnu dĺžku konania náprava už nebola možná, čím sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa.
V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom
okresného súdu „v úkonoch súdu prvého stupňa v konaní o odvolaní proti uzneseniu
o nariadení predbežného opatrenia“ v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 64/2011 bolo
porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 269,58 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 64/2011, ktorý po vydaní a doručení mu uznesenia č. k.
5 Cb 64/2011-270 z 9. novembra 2011 (ktorým pribral sťažovateľa ako odporcu v 8. rade do
konania na strane odporcov, predbežným opatrením sťažovateľovi uložil, aby nenakladal
s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. H., a pripustil zmenu petitu návrhu
navrhovateľa) dosiaľ nepredložil odvolanie sťažovateľa z 2. decembra 2011 proti
uvedenému uzneseniu okresného súdu na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Sťažovateľ
uviedol, že na ochranu označených práv nepodal sťažnosť predsedovi okresného súdu podľa
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože touto by náprava daného stavu už nebola
možná, a tým sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
1. Ústavný súd konštatuje, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
5 Cb 64/2011 začalo na základe návrhu navrhovateľa doručeného okresnému súdu
7. apríla 2011 (t. j. trvá rok a jeden mesiac), pričom dosiaľ nebolo rozhodnuté vo veci
samej. Sťažovateľ sa stal účastníkom tohto konania v zmysle uznesenia okresného súdu č. k.
5 Cb 64/2011-270 z 9. novembra 2011 doručeného mu 21. novembra 2011.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iným zákonom predvídaným spôsobom. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu
len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného
práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).
Z judikatúry ústavného súdu rovnako vyplýva, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS
61/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05).
Ústavný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že nie je možná náprava daného stavu
sťažnosťou na prieťahy v konaní podanou predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Takýto prostriedok nápravy za účinný považuje aj Európsky súd pre
ľudské práva, keď posudzuje námietku porušenia práva na prejednanie veci súdom podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných
právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde. Táto zásada vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorej
ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Nevyčerpanie uvedeného právneho prostriedku ochrany základných práv a slobôd
sťažovateľa je v danom prípade dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. mája 2012