Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 199/2012
PDF · 200.71 KB
No categories available
I. ÚS 199/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť I. D., Z., zastúpeného advokátom P. F., B., vo veci
namietaného porušenia základných práv vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského úradu vyšetrovania
Policajného zboru Banská Bystrica v konaní vedenom pod ČVS: KUV-47/OVVK-2002 a
postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla
2012 doručená sťažnosť I. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského úradu
vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „krajský úrad PZ“) v konaní
vedenom pod ČVS: KUV-47/OVVK-2002 a postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Dňa 30. 6. 2002 Uznesením ČVS: KUV- 47/OVV-
2002 Krajský úrad vyšetrovania PZ Banská Bystrica začal trestné stíhanie a súčasne ma
začal stíhať ako obvineného z trestného činu ublíženia na zdraví...
Dňa 4. 7. 2002 Uznesením ČVS: OÚV-521/20-ZV-02 Okresný úrad vyšetrovania PZ
Zvolen začal trestné stíhanie a súčasne začal stíhať 1/ I. A., 2/ R. N., 3/ K. P., ako
obvinených z trestného činu útoku na verejného činiteľa... spáchaného v jednočinnom
súbehu s trestným činom útoku na verejného činiteľa... spáchaného v spolupáchateľstve... a
z trestného činu výtržníctva...
Uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ SR Banská Bystrica ČVS: KUV-
47/OVVK-2002 z 24. 7. 2002 bola... moja vec...spojená s trestnou vecou I. A., R. N., K. P.
vedená OÚV PZ Zvolen pod sp. zn.: OÚV-521/20-ZV-02. Spoločné konanie bolo ďalej
vedené Krajským úradom vyšetrovania PZ Banská Bystrica pod ČVS: KUV-47/OWK-2002.
Proti uzneseniu o spojení veci som podal ja a ostatní spoluobvinení sťažnosť, ktorá
bola Uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: Kv 37/02-59 z 19. 8. 2002
zamietnutá.
Krajský úrad justičnej polície PZ Banská Bystrica Uznesením KUV-47/OVVK-2002
z 9. 12. 2003 trestné stíhanie vedené proti mne pre trestný čin ublíženia na zdraví... zastavil,
lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Právoplatnosťou tohto
uznesenia v konaní vystupujem v procesnej rovine ako svedok - poškodený.
Dňa 24. 6. 2004 adresujem Krajskej prokuratúre Banská Bystrica žiadosť
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, v ktorej sa domáham odstránenia neodôvodnených
prieťahov v konaní.
Upovedomením Krajskej prokuratúry Kv 39/01-407 z 10. 8. 2004 mi bolo oznámené,
že prokurátor nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by vykazovali známky prieťahov
vo vyšetrovaní...
Následne som 25. 4. 2005 podával ďalšiu žiadosť o preskúmanie postupu
vyšetrovateľky PZ pre podozrenie z prieťahov vo vyšetrovaní.
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici mi v upovedomení o výsledku preskúmania
postupu vyšetrovateľky sp. zn. Kv 39/01-471 z 6. 6. 2005 oznamuje, že moje podozrenie
o prieťahu v konaní bolo čiastočné a po zistení nedostatkov v práci konajúcej
vyšetrovateľky bolo opatrením 1. zástupcu - súčasne riaditeľa úradu justičnej a kriminálnej
polície, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici dostatočne odstránené.
Dňa 7. 6. 2006 som podal na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť na nečinnosť
krajskej prokuratúry a vyšetrovateľky KR PZ Banská Bystrica.
Dňa 28. 3. 2007 bola na Okresný súd vo Zvolene podaná obžaloba Okresnej
prokuratúry Zvolen sp. zn. 3 Pv 552/06-28 z 26. 3. 2007 na I. A., R. N., K. P. Okresný súd
vo Zvolene vedie vec pod sp. zn. 2 T 44/07,
Okresný súd vo Zvolene Rozsudkom 2 T 44/2007-1684 z 16. 12. 2009 meritórne vo
veci rozhodol a uznal obžalovaných za vinných. Obžalovaní sa odvolali.
Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením 3 To 73/2010 z 14. 4. 2010 zrušil
prvostupňový rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo 16. 12. 2009 a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd vo Zvolene po zrušení veci krajským súdom Rozsudkom 2 T 44/2007-
1837 z 25. 5. 2011 meritórne rozhodol a oslobodil obžalovaných spod obžaloby. Proti
oslobodzujúcemu rozsudku podal dňa 21. 7. 2011 prokurátor Okresnej prokuratúry vo
Zvolene odvolanie sp. zn. 3 Pv 552/06-119.
Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn.
3 To 199/2011 z 7. 12. 2011 zrušil napadnutý rozsudok v časti o vine obžalovaných I. A., R.
N., K. P. a v nadväzujúcom výroku o náhrade škody vo vzťahu ku mne. V tejto časti vrátil
vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ostatných častiach bolo odvolanie
prokurátora z časti zamietnuté a v časti ostalo napadnuté rozhodnutie nezmenené...
Počnúc spáchaním skutku dňa 29. 6. 2002 do dnešného dňa nebolo v konaní
právoplatne rozhodnuté o náhrade škody, ktorá mi vznikla.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1/ Neprimeranou dĺžkou konania Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. 2 T 44/2007,
ktoré bolo začaté dňom 28. 3. 2007 v spojitosti s konaním Krajského úradu vyšetrovania PZ
Banská Bystrica sp. zn, ČVS: KUV-47/OVVK-2002, ktoré bolo začaté dňom 30. 6. 2002,
došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 46
ods. 1 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2/ Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť mne sťažovateľovi sumu
10.000,- € v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia titulom
primeraného zadosťučinenia za zásah do môjho práva na časovo primerané prejednanie
mojej veci pred súdom.
3/ Okresný súdu vo Zvolene je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania
v celkovej sume 323,50 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu právnemu zástupcovi
sťažovateľa.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2
ods. 2 ústavy).
6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie
lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované
ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci predbežne skúmal, či sú splnené
podmienky na konanie pred ním.
8. Je nepochybné a vyplýva to aj z obsahu samotného petitu sťažnosti (bod 3.1), že
nosnými dôvodmi sťažovateľovej sťažnosti je neprimeraná dĺžka konania v trestnej veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 44/2007.
II.A
K namietanému porušeniu základného práva postupom krajského úradu PZ
9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,
ktorá sa dotýka krajského úradu PZ, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné
odmietnuť.
10. Krajský úrad PZ v konaní vedenom pod ČVS: KUV-47/OVVK-2002 vykonal
všetky úkony nevyhnutné potrebné na vyšetrenie trestnej činnosti a vec predložil Okresnej
prokuratúre Zvolen (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá 28. marca 2007 podala na
okresnom súde obžalobu na obvinených. Krajský úrad PZ teda po 26. marci 2007, keď vec
odovzdal okresnej prokuratúre, už nemohol porušovať žiadnym spôsobom základné práva
sťažovateľa, pretože vec bola následne predložená na prerokovanie a rozhodnutie
okresnému súdu. Na konanie vo veci bol príslušný už len okresný súd.
11. Sťažovateľ mal vedomosť o postúpení veci na prerokovanie a rozhodnutie
okresnému súdu (bod 2) ešte v roku 2007, najneskôr 16. decembra 2009, keď bol na
hlavnom pojednávaní vypočutý.
12. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 2. apríla 2012, teda dávno
po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
II.B
K namietanému porušeniu základného práva postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007
13. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 376/06) vyžaduje
preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo
podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd so zreteľom na uvedené
(aj v bodoch 7 a 8) v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.
14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci
sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.
15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
16. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
17. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd nezistil, žeby sťažovateľ pred podaním
ústavnej sťažnosti podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007. Toto potvrdil tiež okresný súd, ktorý na dopyt ústavného
súdu podaním z 30. apríla 20123 ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľ v predmetnej
trestnej veci sťažnosť na prieťahy skutočne nepodal. Ústavný súd z uvedeného dôvodu
vyhodnotil sťažnosť v tejto časti ako neprípustnú z dôvodov podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
18. Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal aj porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak
v kontexte podanej sťažnosti a najmä časti petitu (bod 3.1) ústavný súd ustálil, že porušenia
tohto základného práva sa sťažovateľ domáhal výlučne z dôvodu neprimeranej dĺžky
konania v posudzovanej trestnej veci. Keďže iný dôvod porušenia citovaného čl. 46 ods. 1
ústavy sťažovateľ neuviedol (neprimeraná dĺžka konania okresného súdu zodpovedá
osobitnej úprave uvedenej v čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie v čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.), ústavný
súd v tejto časti sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
19. Nad rámec uvedeného ústavný súd, súc viazaný návrhom na začatie konania
(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pozri bod 5), konštatuje, že ústavný prieskum nebolo
možné vztiahnuť aj na posúdenie prieťahov v konaní krajského súdu, pretože sťažovateľ
(kvalifikovane zastúpený advokátom) za porušovateľa svojich práv krajský súd neoznačil
(pozri bod 3.1). Ústavný súd preto mohol pri predbežnom prerokovaní posúdiť
sťažovateľom označené porušenie základných práv iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi,
ktorého označil v sťažnosti. Bez ohľadu na uvedené platí aj v súvislosti s konaním
krajského súdu už uvedené v bodoch 13 až 17. Pozornosti ústavného súdu tiež neušlo, že
uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 To 199/2011 bolo sťažovateľovi doručené 17. januára
2012. Keďže sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu 2. apríla 2012, urobil tak
nepochybne v čase, keď k prieťahom v konaní pred krajským súdom už nemohlo
dochádzať.
20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. mája 2012