Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 199/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. D., Z., zastúpeného advokátom P. F., B., vo veci

namietaného porušenia základných práv vyplývajúcich z Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského úradu vyšetrovania

Policajného zboru Banská Bystrica v konaní vedenom pod ČVS: -2002 a

postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2012 doručená sťažnosť I. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského úradu

vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „krajský úrad PZ“) v konaní

vedenom pod ČVS: -2002 a postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Dňa 30. 6. 2002 Uznesením ČVS: KUV- 47/OVV-

2002 Krajský úrad vyšetrovania PZ Banská Bystrica začal trestné stíhanie a súčasne ma

začal stíhať ako obvineného z trestného činu ublíženia na zdraví...

Dňa 4. 7. 2002 Uznesením ČVS: OÚV-521/20-ZV-02 Okresný úrad vyšetrovania PZ

Zvolen začal trestné stíhanie a súčasne začal stíhať 1/ I. A., 2/ R. N., 3/ K. P., ako

obvinených z trestného činu útoku na verejného činiteľa... spáchaného v jednočinnom

súbehu s trestným činom útoku na verejného činiteľa... spáchaného v spolupáchateľstve... a

z trestného činu výtržníctva...

Uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ SR Banská Bystrica ČVS: KUV-

47/OVVK-2002 z 24. 7. 2002 bola... moja vec...spojená s trestnou vecou I. A., R. N., K. P.

vedená OÚV PZ Zvolen pod sp. zn.: OÚV-521/20-ZV-02. Spoločné konanie bolo ďalej

vedené Krajským úradom vyšetrovania PZ Banská Bystrica pod ČVS: -2002.

Proti uzneseniu o spojení veci som podal ja a ostatní spoluobvinení sťažnosť, ktorá

bola Uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: -59 z 19. 8. 2002

zamietnutá.

Krajský úrad justičnej polície PZ Banská Bystrica Uznesením -2002

z 9. 12. 2003 trestné stíhanie vedené proti mne pre trestný čin ublíženia na zdraví... zastavil,

lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Právoplatnosťou tohto

uznesenia v konaní vystupujem v procesnej rovine ako svedok - poškodený.

Dňa 24. 6. 2004 adresujem Krajskej prokuratúre Banská Bystrica žiadosť

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, v ktorej sa domáham odstránenia neodôvodnených

prieťahov v konaní.

Upovedomením Krajskej prokuratúry Kv 39/01-407 z 10. 8. 2004 mi bolo oznámené,

že prokurátor nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by vykazovali známky prieťahov

vo vyšetrovaní...

Následne som 25. 4. 2005 podával ďalšiu žiadosť o preskúmanie postupu

vyšetrovateľky PZ pre podozrenie z prieťahov vo vyšetrovaní.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici mi v upovedomení o výsledku preskúmania

postupu vyšetrovateľky sp. zn. -471 z 6. 6. 2005 oznamuje, že moje podozrenie

o prieťahu v konaní bolo čiastočné a po zistení nedostatkov v práci konajúcej

vyšetrovateľky bolo opatrením 1. zástupcu - súčasne riaditeľa úradu justičnej a kriminálnej

polície, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici dostatočne odstránené.

Dňa 7. 6. 2006 som podal na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť na nečinnosť

krajskej prokuratúry a vyšetrovateľky KR PZ Banská Bystrica.

Dňa 28. 3. 2007 bola na Okresný súd vo Zvolene podaná obžaloba Okresnej

prokuratúry Zvolen sp. zn. -28 z 26. 3. 2007 na I. A., R. N., K. P. Okresný súd

vo Zvolene vedie vec pod sp. zn. ,

Okresný súd vo Zvolene Rozsudkom -1684 z 16. 12. 2009 meritórne vo

veci rozhodol a uznal obžalovaných za vinných. Obžalovaní sa odvolali.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením z 14. 4. 2010 zrušil

prvostupňový rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo 16. 12. 2009 a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd vo Zvolene po zrušení veci krajským súdom Rozsudkom 2 T

1837 z 25. 5. 2011 meritórne rozhodol a oslobodil obžalovaných spod obžaloby. Proti

oslobodzujúcemu rozsudku podal dňa 21. 7. 2011 prokurátor Okresnej prokuratúry vo

Zvolene odvolanie sp. zn. -119.

Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn.

z 7. 12. 2011 zrušil napadnutý rozsudok v časti o vine obžalovaných I. A., R.

N., K. P. a v nadväzujúcom výroku o náhrade škody vo vzťahu ku mne. V tejto časti vrátil

vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ostatných častiach bolo odvolanie

prokurátora z časti zamietnuté a v časti ostalo napadnuté rozhodnutie nezmenené...

Počnúc spáchaním skutku dňa 29. 6. 2002 do dnešného dňa nebolo v konaní

právoplatne rozhodnuté o náhrade škody, ktorá mi vznikla.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1/ Neprimeranou dĺžkou konania Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. ,

ktoré bolo začaté dňom 28. 3. 2007 v spojitosti s konaním Krajského úradu vyšetrovania PZ

Banská Bystrica sp. zn, ČVS: -2002, ktoré bolo začaté dňom 30. 6. 2002,

došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 46

ods. 1 SR v nadväznosti na Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2/ Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť mne sťažovateľovi sumu

10.000,- € v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia titulom

primeraného zadosťučinenia za zásah do môjho práva na časovo primerané prejednanie

mojej veci pred súdom.

3/ Okresný súdu vo Zvolene je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

v celkovej sume 323,50 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu právnemu zástupcovi

sťažovateľa.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

6. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie

lehoty na včasnosť podania sťažnosti (, ).

7. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované

ustanovenie v danej veci predbežne skúmal, či sú splnené

podmienky na konanie pred ním.

8. Je nepochybné a vyplýva to aj z obsahu samotného petitu sťažnosti (bod 3.1), že

nosnými dôvodmi sťažovateľovej sťažnosti je neprimeraná dĺžka konania v trestnej veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

II.A

K namietanému porušeniu základného práva postupom krajského úradu PZ

9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,

ktorá sa dotýka krajského úradu PZ, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné

odmietnuť.

10. Krajský úrad PZ v konaní vedenom pod ČVS: OVVK-2002 vykonal

všetky úkony nevyhnutné potrebné na vyšetrenie trestnej činnosti a vec predložil Okresnej

prokuratúre Zvolen (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá 28. marca 2007 podala na

okresnom súde obžalobu na obvinených. Krajský úrad PZ teda po 26. marci 2007, keď vec

odovzdal okresnej prokuratúre, už nemohol porušovať žiadnym spôsobom základné práva

sťažovateľa, pretože vec bola následne predložená na prerokovanie a rozhodnutie

okresnému súdu. Na konanie vo veci bol príslušný už len okresný súd.

11. Sťažovateľ mal vedomosť o postúpení veci na prerokovanie a rozhodnutie

okresnému súdu (bod 2) ešte v roku 2007, najneskôr 16. decembra 2009, keď bol na

hlavnom pojednávaní vypočutý.

12. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 2. apríla 2012, teda dávno

po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa ako oneskorene podanú.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

13. V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ako aj práva podľa dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ) vyžaduje

preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo

podľa a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd so zreteľom na uvedené

(aj v bodoch 7 a 8) v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej veci

sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

16. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

17. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd nezistil, žeby sťažovateľ pred podaním

ústavnej sťažnosti podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

vedenom pod sp. zn. . Toto potvrdil tiež okresný súd, ktorý na dopyt ústavného

súdu podaním z 30. apríla 20123 ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľ v predmetnej

trestnej veci sťažnosť na prieťahy skutočne nepodal. Ústavný súd z uvedeného dôvodu

vyhodnotil sťažnosť v tejto časti ako neprípustnú z dôvodov podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

18. Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal aj porušenie , avšak

v kontexte podanej sťažnosti a najmä časti petitu (bod 3.1) ústavný súd ustálil, že porušenia

tohto základného práva sa sťažovateľ domáhal výlučne z dôvodu neprimeranej dĺžky

konania v posudzovanej trestnej veci. Keďže iný dôvod porušenia citovaného čl. 46 ods. 1

sťažovateľ neuviedol (neprimeraná dĺžka konania okresného súdu zodpovedá

osobitnej úprave uvedenej v , a nie v , pozn.), ústavný

súd v tejto časti sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd, súc viazaný návrhom na začatie konania

( , pozri bod 5), konštatuje, že ústavný prieskum nebolo

možné vztiahnuť aj na posúdenie prieťahov v konaní krajského súdu, pretože sťažovateľ

(kvalifikovane zastúpený advokátom) za porušovateľa svojich práv krajský súd neoznačil

(pozri bod 3.1). Ústavný súd preto mohol pri predbežnom prerokovaní posúdiť

sťažovateľom označené porušenie základných práv iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi,

ktorého označil v sťažnosti. Bez ohľadu na uvedené platí aj v súvislosti s konaním

krajského súdu už uvedené v bodoch 13 až 17. Pozornosti ústavného súdu tiež neušlo, že

uznesenie krajského súdu sp. zn. bolo sťažovateľovi doručené 17. januára

2012. Keďže sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu 2. apríla 2012, urobil tak

nepochybne v čase, keď k prieťahom v konaní pred krajským súdom už nemohlo

dochádzať.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012