Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 254/2012
PDF · 133.13 KB
No categories available
IV. ÚS 254/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť I. H., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 26 C 185/2005-110 z 9. februára 2010 a rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 24 Co 312/2010-135 z 15. decembra 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. apríla 2012
doručené podanie I. H., T. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Žiadosť o zrušenie
súdneho rozhodnutia vo veci 26 C/185/2005/110“, ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať
ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 26 C 185/2005-110 z 9.
februára 2010 (ďalej aj „namietaný rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 Co 312/2010-135 z 15. decembra 2010
(ďalej aj „namietaný rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou
doručenou okresnému súdu 14. novembra 2005 domáhala proti odporcovi odstránenia plota
na jej pozemku, ktorú v ďalšom priebehu konania po predchádzajúcich výzvach okresného
súdu zmenila a doplnila tak, že žiadala, aby vo veci konajúci súd určil hranicu medzi
v žalobe označenými parcelami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území J.. Okresný súd o
žalobe sťažovateľky rozhodol namietaným rozsudkom z 9. februára 2010 tak, že uložil
odporcovi odstrániť oplotenie na spornej parcele a určil hranicu medzi v žalobe označenými
parcelami v súlade s geometrickým nákresom obsiahnutým v znaleckom posudku, ktorý sa
stal súčasťou tohto rozsudku. Sťažovateľka podala proti výroku namietaného rozsudku
okresného súdu, ktorým bola určená hranica medzi pozemkami, odvolanie. O odvolaní
rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom z 15. decembra 2010 tak, že odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Následne sa sťažovateľka podnetom
adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky domáhala, aby v predmetnej
veci podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie. Podnet sťažovateľky ako
nedôvodný odložil prípisom č. k. Kc 82/11-6 z 19. októbra 2011 prokurátor Krajskej
prokuratúry v Trnave.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s namietanými rozsudkami
okresného súdu a krajského súdu, keďže podľa jej tvrdenia „Pri riešení usporiadaní
právneho stavu súdy uprednostnili užívateľský stav pred vlastníckym...“. Podľa jej názoru
„Rozhodnutia sú nezlučiteľné s Ústavou Slovenskej republiky v článku 20. Uprednostňujú
sa zákony z obdobia komunistického teroru zamerané na likvidáciu vlastníkov pôdy a
celého – všetkého majetku...“.
Sťažovateľka žiada „právne a spravodlivé zrušiť predchádzajúce rozhodnutia
nezávislých súdov a nastoliť právo, ktoré nastoluje – zaručuje Ústava Slovenskej republiky.
V tomto prípade Ústava Slovenskej republiky článok 20...“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy namietanými
rozsudkami okresného súdu a krajského súdu a žiada tieto rozsudky zrušiť.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
rozsudkom okresného súdu č. k. 26 C 185/2005-110 z 9. februára 2010
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci
na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľka mala právo podať proti namietanému rozsudku okresného súdu
odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.
Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje
právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
rozsudkom krajského súdu č. k. 24 Co 312/2010-135 z 15. decembra 2010
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť
7. januára 2011, pričom sťažovateľka doručila ústavnému súdu sťažnosť až 30. apríla 2012,
t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti sťažnosť
sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. mája 2012