Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 254/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. H., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na ochranu vlastníctva podľa rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. k. -110 z 9. februára 2010 a rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. -135 z 15. decembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. apríla 2012

doručené podanie I. H., T. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Žiadosť o zrušenie

súdneho rozhodnutia vo veci 26 C/185/2005/110“, ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať

ako sťažnosť podľa (ďalej len „“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa

rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -110 z 9.

februára 2010 (ďalej aj „namietaný rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -135 z 15. decembra 2010

(ďalej aj „namietaný rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

doručenou okresnému súdu 14. novembra 2005 domáhala proti odporcovi odstránenia plota

na jej pozemku, ktorú v ďalšom priebehu konania po predchádzajúcich výzvach okresného

súdu zmenila a doplnila tak, že žiadala, aby vo veci konajúci súd určil hranicu medzi

v žalobe označenými parcelami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území J.. Okresný súd o

žalobe sťažovateľky rozhodol namietaným rozsudkom z 9. februára 2010 tak, že uložil

odporcovi odstrániť oplotenie na spornej parcele a určil hranicu medzi v žalobe označenými

parcelami v súlade s geometrickým nákresom obsiahnutým v znaleckom posudku, ktorý sa

stal súčasťou tohto rozsudku. Sťažovateľka podala proti výroku namietaného rozsudku

okresného súdu, ktorým bola určená hranica medzi pozemkami, odvolanie. O odvolaní

rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom z 15. decembra 2010 tak, že odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Následne sa sťažovateľka podnetom

adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky domáhala, aby v predmetnej

veci podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie. Podnet sťažovateľky ako

nedôvodný odložil prípisom č. k. Kc 82/11-6 z 19. októbra 2011 prokurátor Krajskej

prokuratúry v Trnave.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s namietanými rozsudkami

okresného súdu a krajského súdu, keďže podľa jej tvrdenia „Pri riešení usporiadaní

právneho stavu súdy uprednostnili užívateľský stav pred vlastníckym...“. Podľa jej názoru

„Rozhodnutia sú nezlučiteľné s v článku 20. Uprednostňujú

sa zákony z obdobia komunistického teroru zamerané na likvidáciu vlastníkov pôdy a

celého – všetkého majetku...“.

Sťažovateľka žiada „právne a spravodlivé zrušiť predchádzajúce rozhodnutia

nezávislých súdov a nastoliť právo, ktoré nastoluje – zaručuje .

V tomto prípade ...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva na ochranu vlastníctva podľa namietanými

rozsudkami okresného súdu a krajského súdu a žiada tieto rozsudky zrušiť.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom okresného súdu č. k. -110 z 9. februára 2010

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľka mala právo podať proti namietanému rozsudku okresného súdu

odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu č. k. -135 z 15. decembra 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

7. januára 2011, pričom sťažovateľka doručila ústavnému súdu sťažnosť až 30. apríla 2012,

t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012