Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 136/2012
PDF · 192.6 KB
No categories available
II. ÚS 136/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. L.,
Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade vedenom pod sp. zn. ORP-DI-SK-
563/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2012 doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade (ďalej len „OR PZ“) pod sp. zn. ORP-DI-
SK-563/2010.
Zo sťažnosti najmä vyplynulo, že «... 30. júla 2010 o 15.30 hod. v P. na ul. ... na
súkromnom parkovisku bol sťažovateľovi po tom, čo sa podrobil mimo vozidla dychovej
skúške zadržaný policajnými orgánmi vodičský preukaz, pretože údajne predtým v P. na
ul. ... viedol osobný automobil ... v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo,
o čom mu na mieste bolo vydané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu.
...05.08.2010 vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný
inšpektorát v Poprade pod č. p.: ORP-DI-30-144/2010 rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu dňa a 11.8.2010 bol doručený spis správnemu orgánu na konanie.
Predvolaním zo dňa 23.8.2010 bol sťažovateľ predvolaný na výsluch v uvedenej veci
na deň 13.9.2010, pričom pred konaním výsluchu dňa 13.9.2010 sa sťažovateľ
zo zdravotných dôvodov riadne z úkonu ospravedlnil a požiadal o stanovenie nového
termínu ústneho prejednania priestupku.
Aj napriek tomu dňa 13.9.2010 správny orgán ignoroval toto ospravedlnenie a bez
náležitého vypočutia sťažovateľa a porušenia niekoľkých ustanovení správneho poriadku
o priestupku rozhodol a vydal Rozhodnutie o priestupku pod č.p.: ORP-DI-SK-563/2010,
pričom uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa §-u 22 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov...
Na základe podaného odvolania sťažovateľa Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát dňa 27.12.2010 pod č. p.: KRP-DI-SK-182/2010
rozhodnutie o priestupku zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie...
V dňoch 26.1.2011 a 31.1.2011 vykonal správny orgán bez prítomnosti
a upovedomenia sťažovateľa výsluch dvoch a dvoch príslušníkov policajného zboru
k uvedenému konaniu, pričom dňa 25.1.2011 zaslal sťažovateľovi výzvu na oznámenie
svedkov, ktorí by vedeli uviesť skutočnosti k objasneniu priestupku.
Na uvedenú výzvu sťažovateľ obratom reagoval svojim prípisom zo dňa 7.2.2011,
doručenom správnemu orgánu dňa 9.2.2011, ktorým podal návrhy na doplnenie
dokazovania a požiadal o osobnú účasť na všetkých úkonoch.
Od doručenia prípisu sťažovateľa správny orgán nekonal a až dňa 11.4.2011 sa
vykonal výsluch svedkyne JUDr. I. J.
... dňa 6.5.2011 vydal správny orgán bezdôvodné Rozhodnutie o prerušení konania
o priestupku, ktoré nemalo žiadne opodstatnenie, keďže nielenže úkony kvôli ktorým
správny orgán konanie prerušil následne nevykonal, ale nemal ani dôvod takto rozhodnúť,
pretože z dôvodu, ktorý uviedol, to jednak zákon neumožňuje a tiež preto, že navrhnutí
svedkovia boli v uvedenej veci pripravení vypovedať a pokiaľ sa ospravedlnili z pôvodného
termínu výsluchu, urobili tak na základe vážnych a zákonných dôvodov, ako aj pre krátkosť
času od doručenia predvolania do termínu výsluchu...
Dňa 21.6.2011 správny orgán bez toho, aby vykonal akékoľvek ďalšie úkony
potrebné na objasnenie priestupku, najmä vykonal výsluchy navrhovaných svedkov, vykonal
opätovný výsluch sťažovateľa, pričom sám nerešpektoval svoje rozhodnutie o prerušení
konania s poukazom na vypočutie svedkov ako i právny názor nadriadeného odvolacieho
orgánu, nedal sa sťažovateľovi vyjadriť k podkladom rozhodnutia, načo sťažovateľ odišiel.
Toho istého dňa, t. j. 21.6.2011, bez toho aby prvostupňový správny orgán
rešpektoval práva sťažovateľa, ako aj rozhodnutie nadriadeného orgánu s poukazom
na ďalší postup v konaní, vydal „Rozhodnutie o priestupku“ pod č. p.: ORP-DI-SK-
563/2010, pričom opätovne uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §-u 22 ods. 1 písm. d) zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, pričom
opätovne z rovnakých dôvodov ako v prvom prípade odvolaním napadol rozhodnutie
správneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti a nedôvodnosti, ako aj z dôvodov porušenia
jeho základných práv na obhajobu, spravodlivý proces ako aj skutkových a právnych
pochybení pri zisťovaní skutočného stavu veci ako i porušovania procesných ustanovení,
ktoré vyžaduje zákon o správnom konaní a priestupkový zákon. Rovnako namietal nečinnosť
správneho orgánu a porušovanie zákonných lehôt na rozhodnutie, ako i nezákonné
rozhodnutie o prerušení konania, ktorým vykryl svoju nečinnosť.
Následne odvolací orgán dal sťažovateľovi za pravdu a na základe ním podaného
odvolania opätovne rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 21.6.2011 zrušil a to svojim
rozhodnutím č. j.: KRP-128/KDI-BCP-2011 zo dňa až 26.10.2011. Ale ani odvolací orgán
ale rovnako nerozhodol v zákonom predpísaných lehotách, odvolanie došlo na ODI Poprad
dňa 25.7.2011.V odvolaní odmietol požadovanú sťažovateľom atrakciu /§ 50 zák. o 71/1967
Zb./
Dňa 9.12.2011 Okresný dopravný inšpektorát v Poprade rozhodol o zastavení
konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. c zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku
/sťažovateľovi/ preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2011.
Sťažovateľ vytýka správnemu orgánu, že nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 2
Správneho poriadku a nepostupoval v skonaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania - sťažovateľom
a nedal mu možnosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať.
Sťažovateľ vytýka správnemu orgánu, že v uvedenej veci nekonal v lehotách
určených Správnym poriadkom, nevybavoval ju včas a bez zbytočných prieťahov a
nepostupoval tak v súlade s § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.
Sťažovateľ ďalej vytýka správnemu orgánu, že ak už nekonal v lehotách určených
Správnym poriadkom, nepredkladal nadriadenému orgánu žiadosti na primerané predĺženie
lehôt na rozhodnutie vo veci samej.
Zároveň sťažovateľ vytýka správnemu orgánu, že ho ako účastníka neupovedomoval
o dôvodoch prečo nerozhodol vo veci v zákonných lehotách a neupovedomil ho ani
o predĺžení lehôt určených Správnym poriadkom.
Sťažovateľ ďalej vytýka správnemu orgánu, že nerešpektoval procesné ustanovenia
a práva sťažovateľa v zmysle ustanovení Správneho poriadku, a po prvom zrušení
rozhodnutia odvolacím správnym orgánom vo veci riadne nekonal, nevykonal ním
navrhované dôkazy, nevypočul svedkov a nepredvolával ho na uskutočňované úkony, aj keď
o to sťažovateľ výslovne žiadal.
Sťažovateľ taktiež vytýka správnemu orgánu, že v rozpore so zákonom, bezdôvodne
prerušil konanie o priestupku, pričom sám toto prerušenie a jeho odôvodnenie
nerešpektoval a toto v uvedenom čase nemalo ani žiadne opodstatnenie.
Takýto postup nemožno hodnotiť ani ako spravodlivý. Okrem toho, že nebol
bezprieťahový, tak mu bolo naviac postupom správneho orgánu upierané právo navrhovať
dôkazy a najmä právo vyjadriť sa k dôkazom /princíp kontradiktórnosti/, a aby boli
vykonávané dôkazy aj v prospech sťažovateľa /právo obhajoby/.
Sťažovateľ má za to, že takýto postup orgánu verejnej moci ako v jeho prípade treba
posúdiť ako zločinný výkon štátnej moci, ktorý sa v civilizovanom svete riadne
trestá /v trestnom konaní/...
Máme za to, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný
inšpektorát v Poprade nepostupovalo v tomto konaní tak, aby to bolo možné kvalifikovať
ako rešpektovanie citovaných ustanovení Ústavy SR ako aj Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Osoba, ktorej Ústava podľa čl. 48 ods. 2 priznáva právo, aby sa
jej vec prerokovala spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, môže kedykoľvek, aj počas
správneho konania namietať porušenie tohto svojho práva. Uplatnením námietky vzniká
občanovi právo, aby štátne orgány s právomocou chrániť právo priznané podľa čl. 48
ods. 2 ústavy preskúmali opodstatnenosť námietky...
Sťažovateľ naviac sa vo veci osobne sťažoval riaditeľovi ODI v Poprade, písomne
v odvolaniach upozorňoval priamo nadriadený orgán - KDI v Prešove na porušovanie
zákonov a lehôt v konaní na ODI Poprad, podal sťažnosť a trestné oznámenie na odbor
kontroly a inšpekcie MV SR v Bratislave a požiadal aj o atrakciu v zmysle § 50 zák. č.
71/1967 o správnom konaní za účelom odstránenia nečinnosti a nezákonného postupu KDI
Prešov a nakoniec podal aj žalobu na Okresný súd v Poprade v zmysle § 250t O. s. p. Využil
teda vo veci všetky možné a efektívne prostriedky, aby došlo k odstráneniu nezákonného
stavu.
Jediným, kto vo veci nekonal a postupoval v rozpore so zákonom a vyššie uvedenou
judikatúrou je tak Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát
v Poprade.».
Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa JUDr. J. J... na prerokovanie veci spravodlivo a bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-
DI-SK-563/2010 porušené bolo.
Sťažovateľovi JUDr. J. J... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
15.000,- EUR..., ktoré je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný
inšpektorát v Poprade povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresnému dopravnému inšpektorátu
v Poprade sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému právnemu
zástupcovi Mgr. R. L. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške
246,62 EUR... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „vytýka správnemu orgánu, že
nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku...“, ako aj ďalšie
„pochybenia...“ Sťažovateľ však bližšie však neoznačil základné právo, ktoré mal
porušovateľ v namietanom konaní porušiť, a navyše sa jeho tvrdenie nepremietlo do návrhu
rozhodnutia ústavného súdu.
V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je zastúpený advokátom.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 124/08).
2. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného
práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom OR PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-DI-SK-563/2010.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd je viazaný petitom
sťažnosti, preto sa ústavný súd zaoberal len sťažovateľom označenými právami uvedenými
v petite.
Podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným
príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd
vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je
prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis.
Ústavný súd už judikoval (napr. II. ÚS 8/09), že konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je
súčasťou správneho súdnictva, v ktorom konajú všeobecné súdy. Sťažovateľ mal v správnom
súdnictve podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na ochranu svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(a obdobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti
nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity
vyplývajúci z čl. 127 ústavy v okolnostiach danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu
meritórne konať a rozhodovať o jeho námietke porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2012