Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 278/2012
PDF · 134.22 KB
No categories available
I. ÚS 278/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., N., zastúpenej advokátom
Mgr. R. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 434/2010 zo 16. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2012
doručená faxom a doplnená podaním 22. mája 2012 sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r.
o., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. R. K., Ž., podaná podľa čl.
127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia
jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nálezom ústavného súdu sp. zn.
IV. ÚS 434/2010 zo 16. júna 2011 (ďalej aj „namietaný nález“).
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Žalobca – spoločnosť S., a. s... podal dňa 28. 9.
2005 na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu, ktorou sa domáhal voči sťažovateľovi,
majúcemu tak v tomto konaní postavenie žalovaného, určenia neplatnosti uznesení, v žalobe
presne špecifikovaných, prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení sťažovateľa.
Na základe takejto žaloby žalobcu bolo na Okresnom súde Dolný Kubín vedené
konanie pod č. 9Cb 144/2005, v rámci ktorého konajúci prvostupňový súd rozhodol
Rozsudkom zo dňa 14. 8. 2006, č. kon. 9Cb 144/2005, tak, že určil, že uznesenia č. 2 až č.
10 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu v 1. rade konanom dňa 20. 9.
2005, sú neplatné a návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti ohľadom neplatnosti uznesenia
č. 1 zamietol...
V zmysle sťažovateľom podaného odvolania (voči výrokom, ktorým súd určil
neplatnosť uznesení a o náhrade trov konania) bol však predmetný rozsudok v takto
napadnutej časti zmenený v odvolacom konaní vydaným Rozsudkom Krajského súdu Žilina
zo dňa 30. 5. 2007, č. kon. 20Cob 340/2006, a to tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá...
V odvolacom konaní neúspešný žalobca podal následne voči vyššie špecifikovanému
rozsudku KS Žilina dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom zo dňa
13. 5. 2010, č. kon. 3Obdo 45/2008, zamietol...
Žalobca zastávajúci názor, že predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky došlo k porušenie jeho základných práv zaručených mu v čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podal následne dňa 22. 9. 2010 na Ústavnom súde
Slovenskej republiky sťažnosť, na základe ktorej ÚS SR Nálezom zo dňa 16. 6. 2011,
č. IV. ÚS 434/2010-39 rozhodol tak, že základné právo žalobu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo a rozsudok dovolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie...
A práve predmetným Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 6.
2011, č. kon. IV. ÚS 434/2010-39, došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“
So zreteľom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby
ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„Základné právo spoločnosti Z. s. r. o... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky porušené bolo.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 6. 2011, č. kon.
IV. ÚS 434/2010, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Ústavný súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 323,50 € na účet advokáta Mgr. K. R...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podanie sťažovateľky je síce formálne
označené ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ale z hľadiska obsahu a účelu ide
o uplatnenie opravného prostriedku, prostredníctvom ktorého napáda konkrétne rozhodnutie
ústavného súdu (namietaný nález, pozn.).
Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti
(čl. 124 ústavy) je v dôsledku ústavodarcom ustanovenej koncepcie špecializovaného
a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním
jednoinštančným, pričom rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky
orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný
orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie.
Podrobnosti ustanoví zákon (čl. 129 ods. 7 v spojení s čl. 133 ústavy).
Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd ústavou a zákonom o ústavnom súde
presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia zásadne nepatrí rozhodovanie o opravných
prostriedkoch vo všeobecnosti a fortiori o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické
osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti
ktorým čl. 133 ústavy a § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde výslovne žiaden opravný
prostriedok nepripúšťa (IV. ÚS 173/08).
Druhy konania pred ústavným súdom a ich dôvody taxatívne vypočítava ústava
a ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (čl. 10), a preto možnosť
primeraného použitia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 31a zákona o ústavnom
súde) nemôže viesť k ich rozšíreniu, ale môže slúžiť iba pre postup pri konaniach, ktoré sú
výslovne uvedené v ústavných predpisoch.
V spojitosti s tým ústavný súd uvádza, že v okolnostiach daného prípadu
neprichádzalo v rámci predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákon o ústavnom
súde) do úvahy ani skúmanie splnenia podmienok na konanie o sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, pretože ide o návrh, ktorý ústava ani zákon o ústavnom súde neupravuje,
a vzhľadom na to na jeho prerokovanie ani neustanovuje akékoľvek podmienky.
Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2
ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán
ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu
(ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu
a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2
ústavy), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre
akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.
Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok.
Vychádzajúc z citovanej ústavnej normy zákon o ústavnom súde vyriešil otázku
podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že návrh nie je
prípustný v prípade, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného
súdu [§ 24 písm. c) zákona o ústavnom súde].
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje, že rovnako ako v tomto prípade
rozhodol aj v iných porovnateľných veciach (pozri uznesenia prijaté v konaniach vedených
pod sp. zn. IV. ÚS 173/08 a sp. zn. I. ÚS 191/08).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2012