Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 278/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., N., zastúpenej advokátom

Mgr. R. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2012

doručená faxom a doplnená podaním 22. mája 2012 sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r.

o., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. R. K., Ž., podaná podľa čl.

127 ods. 1 (ďalej len „“) vo veci namietaného porušenia

jej základného práva podľa nálezom ústavného súdu sp. zn.

zo 16. júna 2011 (ďalej aj „namietaný nález“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Žalobca – spoločnosť S., a. s... podal dňa 28. 9.

2005 na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu, ktorou sa domáhal voči sťažovateľovi,

majúcemu tak v tomto konaní postavenie žalovaného, určenia neplatnosti uznesení, v žalobe

presne špecifikovaných, prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení sťažovateľa.

Na základe takejto žaloby žalobcu bolo na Okresnom súde Dolný Kubín vedené

konanie pod č. , v rámci ktorého konajúci prvostupňový súd rozhodol

Rozsudkom zo dňa 14. 8. 2006, č. kon. , tak, že určil, že uznesenia č. 2 až č.

10 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu v 1. rade konanom dňa 20. 9.

2005, sú neplatné a návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti ohľadom neplatnosti uznesenia

č. 1 zamietol...

V zmysle sťažovateľom podaného odvolania (voči výrokom, ktorým súd určil

neplatnosť uznesení a o náhrade trov konania) bol však predmetný rozsudok v takto

napadnutej časti zmenený v odvolacom konaní vydaným Rozsudkom Krajského súdu Žilina

zo dňa 30. 5. 2007, č. kon. , a to tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá...

V odvolacom konaní neúspešný žalobca podal následne voči vyššie špecifikovanému

rozsudku KS Žilina dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom zo dňa

13. 5. 2010, č. kon. , zamietol...

Žalobca zastávajúci názor, že predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky došlo k porušenie jeho základných práv zaručených mu v čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , podal následne dňa 22. 9. 2010 na Ústavnom súde

Slovenskej republiky sťažnosť, na základe ktorej ÚS SR Nálezom zo dňa 16. 6. 2011,

č. -39 rozhodol tak, že základné právo žalobu na súdnu ochranu podľa

porušené bolo a rozsudok dovolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

A práve predmetným Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 6.

2011, č. kon. -39, došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR.“

So zreteľom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo spoločnosti Z. s. r. o... na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky porušené bolo.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 6. 2011, č. kon.

, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 323,50 € na účet advokáta Mgr. K. R...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podanie sťažovateľky je síce formálne

označené ako sťažnosť podľa , ale z hľadiska obsahu a účelu ide

o uplatnenie opravného prostriedku, prostredníctvom ktorého napáda konkrétne rozhodnutie

ústavného súdu (namietaný nález, pozn.).

Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti

( ) je v dôsledku ústavodarcom ustanovenej koncepcie špecializovaného

a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním

jednoinštančným, pričom rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky

orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný

orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie.

Podrobnosti ustanoví zákon ( v spojení s ).

Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd a

presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje

za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia zásadne nepatrí rozhodovanie o opravných

prostriedkoch vo všeobecnosti a fortiori o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické

osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti

ktorým a výslovne žiaden opravný

prostriedok nepripúšťa ().

Druhy konania pred ústavným súdom a ich dôvody taxatívne vypočítava

a ústavný o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v znení ústavného (), a preto možnosť

primeraného použitia ustanovení ( zákona o ústavnom

súde) nemôže viesť k ich rozšíreniu, ale môže slúžiť iba pre postup pri konaniach, ktoré sú

výslovne uvedené v ústavných predpisoch.

V spojitosti s tým ústavný súd uvádza, že v okolnostiach daného prípadu

neprichádzalo v rámci predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákon o ústavnom

súde) do úvahy ani skúmanie splnenia podmienok na konanie o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , pretože ide o návrh, ktorý ani neupravuje,

a vzhľadom na to na jeho prerokovanie ani neustanovuje akékoľvek podmienky.

Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2

ods. 2 , vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu

(ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu

a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2

), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre

akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

Vychádzajúc z citovanej ústavnej normy vyriešil otázku

podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že návrh nie je

prípustný v prípade, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného

súdu [ ].

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2

v spojení s ako neprípustnú.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje, že rovnako ako v tomto prípade

rozhodol aj v iných porovnateľných veciach (pozri uznesenia prijaté v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012