Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 276/2012
PDF · 140.12 KB
No categories available
I. ÚS 276/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť A. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Z., S., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava V v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-649/2-
OVK-B5-2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2012
doručená sťažnosť A. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Z.,
S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“)
v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-649/2-OVK-B5-2004.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Uznesením Okresného riaditeľstva PZ... ČVS: ORP-
649/2-OVK-B5-2004 z 28. 6. 2004 bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku začaté
stíhanie mojej osoby ako obvineného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona účinného od 01. 01. 2006, lebo na podklade zistených
skutočností mal byť dostatočne odôvodnený záver, že
„A. K. v čase od 9,15 hod. do 12,30 hod. dňa 26. 5. 2004 v B.... v byte E. B. odcudzil
bez použitia násilia z volne položenej keramickej dózy rôzne zlaté prstene a iné zlaté šperky,
čím poškodenej E. B..., bytom B. spôsobil škodu vo výške cca 100 000,- Sk.“
Proti uzneseniu bola podaná sťažnosť zákonnou zástupkyňou – mojou matkou, ktorá
bola zamietnutá.
V prípravnom konaní v rokoch 2004, 2005, 2006 vyšetrovateľ vykonal výsluchy...
svedka M. G... obvineného... svedkyne M. K... svedka L. B... svedka F. R... svedkyne V. B...
svedka T.
Dňa 21. 12. 2007 podľa § 228 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyšetrovateľ OR
PZ BA V, ÚJKP, OVK trestné stíhanie prerušil. V odôvodnení uviedol, že svedkovi G.
nemohol doručiť zásielky, pričom matka menovaného svedka informovala vyšetrovateľa, že
svedok G. sa nachádza v L., kde pracuje. Moje poznatky o pobyte svedka dôvodne
naznačovali, že sa zdržuje na území Slovenskej republiky – v B. Osobne som vyvíjal snahu o
pokračovanie v trestnom konaní a prostredníctvom môjho obhajcu zistené poznatky o
pobyte svedka G. boli signalizované vyšetrovateľovi.
Z dostupného spisového materiálu nevyplýva, že by spôsob zabezpečenia svedka
orgánmi činnými v trestnom konaní bol efektívny a dôsledný.
Vzhľadom na dlhodobú nečinnosť príslušného vyšetrovateľa, prostredníctvom
obhajcu sme dňa 22. 9. 2011 podali Okresnej prokuratúre v Bratislave V... žiadosť
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorou o. i. sa dožadujeme odstránenia prieťahov...
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V... Podaním... doručeným 05. 10. 2011
oznámil, že dáva pokyn na ďalšie úkony a stotožnil sa s obsahom nášho podania ohľadne
dĺžky konania a mojej právnej neistoty v trestnom konaní...
Ďalšie vyšetrovacie úkony boli vykonávané v decembri 2011.
Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V. zo dňa 24. 02. 2012 bolo podľa § 215
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku konanie zastavené. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 17. 03. 2012.
Konanie v označenej veci trvalo 7 rokov 7 mesiacov 27 dní...
Podľa základných zásad trestného konania vyjadrených v § 2 (ods. 6, 7) Trestného
poriadku orgány činné v trestnom konaní pri svojej úradnej činnosti musia postupovať tak,
aby sa trestné činy vybavovali priebežne a včas.
Trestného činu som sa mal dopustiť ako mladistvý. V období vyšetrovania som mal
byť vo veku blízkom mladistvému. Žil som v trvalej neistote, traume, obavách nielen ja ale
aj moja najbližšia rodina. Prežíval som to ako nespravodlivosť a dostával sa do depresií.
V záujme komplexného posúdenia dopĺňam, že Odborom ÚHCP PZ, B., č. p. PPZ-
1241/HCP-BA-R-CP/2004 dňa 07. 09. 2004 bolo vydané rozhodnutie o odňatí cestovného
dokladu Slovenskej republiky, ktorého som bol držiteľom...
Rozhodnutie bolo v dôsledku podaného opravného prostriedku Krajským súdom
zrušené...
Dôkazmi preukázaný stav, ktorý nastal v označenej veci bol nepochybne porušením
mojich základných práv...»
Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom vyslovil porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného riaditeľstva PZ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-
649/2-OVK-B5-2004, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 14 000 € a náhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ
v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-649/2-OVK-B5-2004, v ktorom bol
obvineným.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané trestné konanie, ktoré začalo
28. júna 2004, bolo právoplatne skončené 17. marca 2012 uznesením Okresnej prokuratúry
Bratislava V o zastavení konania podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak
je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu 15. mája 2012 už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ v namietanom trestnom konaní.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
v celom rozsahu odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
V závere ústavný súd poznamenáva, že týmto nie sú dotknuté právne možnosti
sťažovateľa domáhať sa svojich nárokov postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2012