Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 241/2012
PDF · 121.6 KB
No categories available
III. ÚS 241/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., L., zastúpenej advokátkou
JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a rozhodnutiami Daňového úradu Košice z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
9818301/1/316667/2012, z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
9818301/1/316616/2012, z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
9818301/1/316526/2012 a z 2. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
9818301/1/316784/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., odmieta pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2012
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a
rozhodnutiami Daňového úradu Košice (ďalej len „daňový úrad“) z 27. februára 2012 v
konaní vedenom pod sp. zn. 9818301/1/316667/2012, z 27. februára 2012 v konaní
vedenom pod sp. zn. 9818301/1/316616/2012, z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod
sp. zn. 9818301/1/316526/2012 a z 2. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
9818301/1/316784/2012.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnutými
rozhodnutiami daňový úrad nevyhovel žiadostiam sťažovateľky (ako daňového subjektu)
o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti dodatočným platobným výmerom
Daňového úradu K., a to z dôvodov, že „žiadateľ nedodržal tridsaťdňovú lehotu stanovenú
zákonom na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, v zákonom určenej
tridsaťdňovej lehote neurobil aj zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov
na predĺženie tejto zmeškanej lehoty“.
Sťažovateľka považuje predmetné rozhodnutia daňového úradu za nezákonné.
Uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že na odpustenie zmeškanej lehoty neexistuje právny
nárok a že daňový úrad je oprávnený takejto žiadosti nevyhovieť, avšak tu vznikla situácia,
keď skutkovo a právne úplne totožnej žiadosti iného daňového subjektu (spoločnosti P., s. r.
o.) bolo vyhovené, ale jej nie. Správny orgán je pri vydávaní rozhodnutia oprávnený
uplatňovať správnu úvahu, ktorá však neznamená ľubovôľu pri jeho rozhodovaní. Takýto
postup predstavuje porušenie princípu právnej istoty a vystavuje sťažovateľku svojvôli
daňového úradu. Sťažovateľka je toho názoru, že v uvedenom prípade právne predpisy,
základné zásady daňového konania a základné princípy právneho štátu dovoľovali
daňovému úradu postupovať len tým spôsobom, že jej žiadosti buď vyhovie (rovnako ako v
prípade iného daňového subjektu), alebo nevyhovie, avšak v tom prípade takéto rozhodnutie
náležite odôvodní. Tým, že tak daňový úrad neurobil, porušil čl. 12 ods. 1 ústavy a základné
právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil,
že napadnutými rozhodnutiami daňového úradu došlo k porušeniu jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, aby napadnuté rozhodnutia daňového úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho
zastúpenia.
Sťažovateľka zároveň uviedla, že súčasne s touto sťažnosťou podala Krajskému súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
daňového úradu. Sťažnosť pre namietané porušenie svojich základných práv a slobôd
podala už v tomto štádiu z dôvodu, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na jej podanie, ako aj
z dôvodu, že neexistuje jednoznačný záver o tom, či napadnuté rozhodnutia daňového úradu
(správneho orgánu) sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky podľa
čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom a rozhodnutiami daňového úradu z 27. februára 2012 v konaní
vedenom pod sp. zn. 9818301/1/316667/2012, z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod
sp. zn. 9818301/1/316616/2012, z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
9818301/1/316526/2012 a z 2. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.
9818301/1/316784/2012.
Sťažovateľka súčasne s touto sťažnosťou podala krajskému súdu žalobu
o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí daňového úradu (správneho orgánu)
podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), čo odôvodnila
obavou o zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu, ako aj tým, že neexistuje
jednoznačný záver o tom, či napadnuté rozhodnutia daňového úradu sú preskúmateľné
v rámci správneho súdnictva.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,
ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že
všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa
sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov upravujú
ustanovenia § 247 a nasl. OSP.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade pred
právomocou ústavného súdu existuje iný (všeobecný) súd, ktorý je v prvom rade povolaný
poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky, a preto sťažnosť odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie [čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25
ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. m. m. III. ÚS 310/07,
IV. ÚS 276/08, IV. ÚS 216/2010, III. ÚS 540/2011)].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2012