Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 241/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., L., zastúpenej advokátkou

JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

v spojení s a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a rozhodnutiami Daňového úradu Košice z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

9818301/1/316667/2012, z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

9818301/1/316616/2012, z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

9818301/1/316526/2012 a z 2. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

9818301/1/316784/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., odmieta pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojich základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a

rozhodnutiami Daňového úradu Košice (ďalej len „daňový úrad“) z 27. februára 2012 v

konaní vedenom pod sp. zn. , z 27. februára 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. , z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod

sp. zn. a z 2. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

9818301/1/316784/2012.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnutými

rozhodnutiami daňový úrad nevyhovel žiadostiam sťažovateľky (ako daňového subjektu)

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti dodatočným platobným výmerom

Daňového úradu K., a to z dôvodov, že „žiadateľ nedodržal tridsaťdňovú lehotu stanovenú

zákonom na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, v zákonom určenej

tridsaťdňovej lehote neurobil aj zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov

na predĺženie tejto zmeškanej lehoty“.

Sťažovateľka považuje predmetné rozhodnutia daňového úradu za nezákonné.

Uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že na odpustenie zmeškanej lehoty neexistuje právny

nárok a že daňový úrad je oprávnený takejto žiadosti nevyhovieť, avšak tu vznikla situácia,

keď skutkovo a právne úplne totožnej žiadosti iného daňového subjektu (spoločnosti P., s. r.

o.) bolo vyhovené, ale jej nie. Správny orgán je pri vydávaní rozhodnutia oprávnený

uplatňovať správnu úvahu, ktorá však neznamená ľubovôľu pri jeho rozhodovaní. Takýto

postup predstavuje porušenie princípu právnej istoty a vystavuje sťažovateľku svojvôli

daňového úradu. Sťažovateľka je toho názoru, že v uvedenom prípade právne predpisy,

základné zásady daňového konania a základné princípy právneho štátu dovoľovali

daňovému úradu postupovať len tým spôsobom, že jej žiadosti buď vyhovie (rovnako ako v

prípade iného daňového subjektu), alebo nevyhovie, avšak v tom prípade takéto rozhodnutie

náležite odôvodní. Tým, že tak daňový úrad neurobil, porušil a základné

právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa .

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že napadnutými rozhodnutiami daňového úradu došlo k porušeniu jej základných práv

podľa a 2 v spojení s , ako aj práva podľa

dohovoru, aby napadnuté rozhodnutia daňového úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho

zastúpenia.

Sťažovateľka zároveň uviedla, že súčasne s touto sťažnosťou podala Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

daňového úradu. Sťažnosť pre namietané porušenie svojich základných práv a slobôd

podala už v tomto štádiu z dôvodu, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na jej podanie, ako aj

z dôvodu, že neexistuje jednoznačný záver o tom, či napadnuté rozhodnutia daňového úradu

(správneho orgánu) sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky podľa

a 2 v spojení s , ako aj práva podľa

dohovoru postupom a rozhodnutiami daňového úradu z 27. februára 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. , z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod

sp. zn. , z 27. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

9818301/1/316526/2012 a z 2. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

9818301/1/316784/2012.

Sťažovateľka súčasne s touto sťažnosťou podala krajskému súdu žalobu

o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí daňového úradu (správneho orgánu)

podľa a nasl. (ďalej len „OSP“), čo odôvodnila

obavou o zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu, ako aj tým, že neexistuje

jednoznačný záver o tom, či napadnuté rozhodnutia daňového úradu sú preskúmateľné

v rámci správneho súdnictva.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. , ).

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov upravujú

ustanovenia a nasl. .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade pred

právomocou ústavného súdu existuje iný (všeobecný) súd, ktorý je v prvom rade povolaný

poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky, a preto sťažnosť odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie [ v spojení s

ods. 2 a (obdobne napr. m. m. ,

, , )].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012