Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 170/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., V., zastúpeného JUDr. S. R., Advokátska

kancelária R., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Tos

3/2012 z 26. januára 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“) bola 9. mája 2012

doručená sťažnosť Ing. J. J., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ “) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 26. januára 2012

(ďalej len „ krajský súd“).

Zo sťažnosti vyplýva, že pred Okresným súdom Trnava, v konaní vedenom

pod sp. zn. je proti sťažovateľovi vedené trestné konanie pre prečin výtržníctva

podľa ods. l písm. a) , v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia

na zdraví podľa . Na ústnom pojednávaní 6. decembra 2011

vzniesol sťažnosť proti uzneseniu tohto súdu pre nesprávnosť výroku, ktorým sa rozhodlo

o vznesenej námietke zaujatosti voči konajúcemu sudcovi prom. práv. M. K., ktorým sa ako

samosudca nevylúčil z konania a rozhodovania vo veci. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažnosť, krajský súd však jeho sťažnosť napadnutým uznesením zamietol. Toto

rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné, pretože je nepreskúmateľné a arbitrárne.

Tento súd sa napr. vôbec nevyjadril ku skutočnosti, že splnomocnenec poškodeného

(JUDr. H.) v minulosti pôsobil aj ako právny zástupca sudcu v jeho disciplinárnom konaní

a z toho dôvodu bol ich vzťah bližší ako profesionálny. Je to tak aj napriek tomu, že sudca

si ho zvolil za zástupcu ako súkromná osoba. Ak JUDr. H. zastupuje poškodeného v

trestnom konaní, nie je daná záruka objektívnosti konajúceho sudcu vo vzťahu k posúdeniu

predmetu obžaloby. Krajský súd preto nezohľadnil dostatočne § 31 ods. l Trestného

poriadku a konal v rozpore s ním. Je teda presvedčený, že o tom, že vzťah medzi zákonným

sudcom a splnomocnencom poškodeného je daný a nemôže mu zabezpečiť nestranný súdny

proces, ktorý mu garantujú tak vnútroštátne, ako aj medzinárodne právne normy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo Ing. J. J. na spravodlivý súdny proces zaručené článkom 46 ods. 1

a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo p o r u š e n é uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.

01. 2012 spis. zn. .

Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. 01. 2012, spis. zn.

z r u š u j e a v r a c i a v e c na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť Ing. J. J. trovy právneho zastúpenia vo

výške 323,50 €..., v lehote určenej ústavným súdom.“

II.

Podľa ods. l ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis

, , ).

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten, aj keď stručne, sa podľa

názoru ústavného súdu dostatočne vysporiadal so sťažnosťou sťažovateľa. Toto rozhodnutie

dáva odpoveď na danú problematiku a nemožno ho považovať za nepresvedčivé. Niet teda

ani príčiny na to, aby ústavný súd do napadnutého rozhodnutia zasiahol. Skutočnosť, že

posúdenie veci krajským súdom nekorešponduje s posúdením sťažovateľa, sama osebe

porušenie označených práv nezakladá.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012