Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 277/2012
PDF · 107.46 KB
No categories available
III. ÚS 277/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť A. P., V., zastúpenej advokátkou Mgr. A. L., V., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 54/2010,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2012
doručená sťažnosť A. P., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 54/2010.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že namieta porušenie označených práv, keďže
okresný súd v uvedenej veci dvanásť mesiacov (v období od 12. marca 2010 do 28. apríla
2011) nekonal a bol nečinný. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd začal konať len
potom, ako mu odporca oznámil, že sa nachádza v reštrukturalizačnom konaní, a to tak, že
konanie zastavil. Počas tohto obdobia okresný súd nariadil viacero termínov pojednávaní,
ktoré však boli zrušené a odročené, pretože odporca sa vždy ospravedlnil a žiadal o zmenu
ich termínu. Takto sa okresný súd priamo spolupodieľal na tom, aby dochádzalo
k prieťahom v konaní a aktívne ich umožňoval. Dňa 18. januára 2012 sťažovateľka zaslala
predsedovi okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý jej listom z 2. februára
2012 oznámil, že sťažnosť nie je prípustná z dôvodu, že konanie je právoplatne skončené.
Tieto argumenty však sťažovateľka nemôže považovať za dôvodné a správne, pretože je
jednoznačné, že okresný súd vo veci nekonal, a preto mal predseda tohto súdu z jej
sťažnosti vyvodiť dôsledky a na jej podanie reagovať.
V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že
okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 54/2010 porušil jej základné právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby jej priznal finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 54/2010.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom
súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr.
I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už
nedochádza k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých
dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti
namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 184/06, III. ÚS 316/2010).
Ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn. 3 C 54/2010 z 30. septembra
2011 predmetné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. októbra 2011.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti dospel k záveru, že v súčasnosti k porušovaniu základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní nedochádza, a teda konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd vo vzťahu k označeným právam
poskytuje. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2012