Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 277/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. P., V., zastúpenej advokátkou Mgr. A. L., V., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2012

doručená sťažnosť A. P., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že namieta porušenie označených práv, keďže

okresný súd v uvedenej veci dvanásť mesiacov (v období od 12. marca 2010 do 28. apríla

2011) nekonal a bol nečinný. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd začal konať len

potom, ako mu odporca oznámil, že sa nachádza v reštrukturalizačnom konaní, a to tak, že

konanie zastavil. Počas tohto obdobia okresný súd nariadil viacero termínov pojednávaní,

ktoré však boli zrušené a odročené, pretože odporca sa vždy ospravedlnil a žiadal o zmenu

ich termínu. Takto sa okresný súd priamo spolupodieľal na tom, aby dochádzalo

k prieťahom v konaní a aktívne ich umožňoval. Dňa 18. januára 2012 sťažovateľka zaslala

predsedovi okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý jej listom z 2. februára

2012 oznámil, že sťažnosť nie je prípustná z dôvodu, že konanie je právoplatne skončené.

Tieto argumenty však sťažovateľka nemôže považovať za dôvodné a správne, pretože je

jednoznačné, že okresný súd vo veci nekonal, a preto mal predseda tohto súdu z jej

sťažnosti vyvodiť dôsledky a na jej podanie reagovať.

V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, a aby jej priznal finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (napr. , , ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom

súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr.

, , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

nedochádza k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú podľa , a to bez ohľadu na to, z akých

dôvodov skončilo toto porušovanie (). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (m. m. , ).

Ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn. z 30. septembra

2011 predmetné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. októbra 2011.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti dospel k záveru, že v súčasnosti k porušovaniu základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní nedochádza, a teda konanie o sťažnosti podľa

nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd vo vzťahu k označeným právam

poskytuje. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012