Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 209/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júna 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka

v konaní o sťažnosti O. M., T., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., Advokátska kancelária

JUDr. M. B. – JUDr. S. B., T., ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo O. M. podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. O. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť O. M. trovy právneho zastúpenia

v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla

2012 doručená sťažnosť O. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského

konania po nebohej matke A. D., ktoré aj napriek sťažnosti adresovanej predsedovi

okresného súdu ešte stále nie je skončené. Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd

vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej dobe bolo porušené, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania

v sume 323,50 €.

3. Účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

4. Na výzvu ústavného súdu podal vyjadrenie okresný súd, ktorý uviedol, že prieťahy

v danej veci boli spôsobené súdnym komisárom – notárkou JUDr. Z. L.

5. Je ustálenou praxou ústavného súdu, že pri rozhodovaní o sťažnosti podľa čl. 127

posudzuje dĺžku konania v súlade s kritériami vymedzenými judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, t. j. so zreteľom na zložitosť veci, konanie sťažovateľa a dotknutých

orgánov, ako aj na to, čo bolo v hre pre sťažovateľa v súdnom konaní (porov. V. Špatka

v. Slovenská republiky č. 36528/05). Aj v tomto prípade ústavný súd pri posudzovaní dĺžky

konania vychádzal z uvedených kritérií.

Vo vzťahu ku kritériu „zložitosť veci“ okresný súd uviedol, že dedičské konanie

vedené súdnym komisárom nemožno považovať za skutkovo a právne zložité. Pokiaľ ide

o druhé kritérium - „konanie sťažovateľa“, okresný súd konštatuje, že správanie

sťažovateľky ako účastníčky konania neprispelo k predĺženiu doterajšej doby napadnutého

konania, s výnimkou jej neúčasti na pojednávaní 2. septembra 2010 a 10. decembra 2010,

na ktoré sa neustanovila. Ústavný súd po preskúmaní kritéria - „konanie okresného súdu“

konštatuje, že doterajšia doba konania je poznačená zbytočnými prieťahmi v dôsledku

nečinnosti a neefektívneho, ba až vecne nesprávneho postupu súdneho komisára.

So zreteľom na to, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd existenciu

zbytočných prieťahov, ako aj porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48

ods. 2 v uvedenom dedičskom konaní výslovne uznal, ústavný súd nepovažoval

za nutné konkrétnejšie špecifikovať jednotlivé obdobia jeho nečinnosti, resp. činnosti, ktorú

možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Na základe uvedených zistení môže ústavný súd

konštatovať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a porušeniu práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 os. 3 písm. a) zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a okresnému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

(tzv. akceleračný účinok nálezu).

7. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie (tzv. kompenzačný účinok nálezu).

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý právo alebo slobodu porušil, je

povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva, najmä na doterajšiu dĺžku súdneho konania v trvaní takmer 9 rokov, ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ktoré je okresný súd povinný jej zaplatiť; vo zvyšku sťažnosti nevyhovel.

8. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2012 (prevzatie a príprava zastupovania, doplnenie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2012 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby

odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 269,58 € spolu

s 20 % daňou z pridanej hodnoty spolu 323,50 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

9. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2012