Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 209/2012
PDF · 123.94 KB
No categories available
I. ÚS 209/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júna 2012 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka
v konaní o sťažnosti O. M., T., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., Advokátska kancelária
JUDr. M. B. – JUDr. S. B., T., ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 D 952/2003 a takto
rozhodol:
1. Základné právo O. M. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 23 D 952/2003 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
23 D 952/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. O. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť O. M. trovy právneho zastúpenia
v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jej právneho
zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla
2012 doručená sťažnosť O. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“)
pod sp. zn. 23 D 952/2003.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského
konania po nebohej matke A. D., ktoré aj napriek sťažnosti adresovanej predsedovi
okresného súdu ešte stále nie je skončené. Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd
vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v primeranej dobe bolo porušené, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania
v sume 323,50 €.
3. Účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným
súdom.
4. Na výzvu ústavného súdu podal vyjadrenie okresný súd, ktorý uviedol, že prieťahy
v danej veci boli spôsobené súdnym komisárom – notárkou JUDr. Z. L.
5. Je ustálenou praxou ústavného súdu, že pri rozhodovaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy posudzuje dĺžku konania v súlade s kritériami vymedzenými judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, t. j. so zreteľom na zložitosť veci, konanie sťažovateľa a dotknutých
orgánov, ako aj na to, čo bolo v hre pre sťažovateľa v súdnom konaní (porov. V. Špatka
v. Slovenská republiky č. 36528/05). Aj v tomto prípade ústavný súd pri posudzovaní dĺžky
konania vychádzal z uvedených kritérií.
Vo vzťahu ku kritériu „zložitosť veci“ okresný súd uviedol, že dedičské konanie
vedené súdnym komisárom nemožno považovať za skutkovo a právne zložité. Pokiaľ ide
o druhé kritérium - „konanie sťažovateľa“, okresný súd konštatuje, že správanie
sťažovateľky ako účastníčky konania neprispelo k predĺženiu doterajšej doby napadnutého
konania, s výnimkou jej neúčasti na pojednávaní 2. septembra 2010 a 10. decembra 2010,
na ktoré sa neustanovila. Ústavný súd po preskúmaní kritéria - „konanie okresného súdu“
konštatuje, že doterajšia doba konania je poznačená zbytočnými prieťahmi v dôsledku
nečinnosti a neefektívneho, ba až vecne nesprávneho postupu súdneho komisára.
So zreteľom na to, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd existenciu
zbytočných prieťahov, ako aj porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy v uvedenom dedičskom konaní výslovne uznal, ústavný súd nepovažoval
za nutné konkrétnejšie špecifikovať jednotlivé obdobia jeho nečinnosti, resp. činnosti, ktorú
možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Na základe uvedených zistení môže ústavný súd
konštatovať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušeniu práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 os. 3 písm. a) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a okresnému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
(tzv. akceleračný účinok nálezu).
7. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie (tzv. kompenzačný účinok nálezu).
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý právo alebo slobodu porušil, je
povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (I. ÚS 237/2012).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného
práva, najmä na doterajšiu dĺžku súdneho konania v trvaní takmer 9 rokov, ústavný súd
považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume
5 000 €, ktoré je okresný súd povinný jej zaplatiť; vo zvyšku sťažnosti nevyhovel.
8. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci
úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2012 (prevzatie a príprava zastupovania, doplnenie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta
(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný
v roku 2012 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby
odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 269,58 € spolu
s 20 % daňou z pridanej hodnoty spolu 323,50 €.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).
9. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júna 2012