Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 221/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. M., W. zastúpenej advokátkou Mgr. M. B., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom notárky JUDr. K. B., V., ako aj postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2011

doručená sťažnosť I. M., W. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom notárky JUDr. K. B., Notársky úrad, V.

(ďalej len „súdna komisárka“), ako aj postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

okresný súd na základe uznesenia č. k. -10 z 12. júla 2006 prerokúva dedičstvo

po nebohej M. G., rod. P., naposledy bydliskom V. (ďalej len „poručiteľka“), ktorá bola

právnou predchodkyňou poručiteľky (matkou sťažovateľky, pozn.), pričom okresný súd

vykonaním procesných úkonov v predmetnom dedičskom konaní poveril súdnu komisárku.

Podľa sťažovateľky postup okresného súdu a ním poverenej súdnej komisárky v predmetnej

dedičskej veci aj napriek ňou podanej sťažnosti na prieťahy v konaní (4. januára 2011)

predsedníčke okresného súdu je poznačené zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v

dôsledku čoho sa odďaľuje právoplatné skončenie tohto konania, a tým sa prehlbuje stav

právnej neistoty sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... V predmetnom konaní sa jedná o jednoduchú vec týkajúcu sa prejednania

dedičského konania, ktoré vzhľadom na rozsah majetku spadajúceho do prejednávaného

dedičského konania nepredstavuje v žiadnom prípade vybočenie z priemeru konaní tohto

druhu. Vzhľadom na spisový materiál nie je možné konštatovať, že by sa v prípade

dedičského konania sp. zn. vedeného poverenou súdnou komisárkou JUDr. K.

B. jednalo o skutkovo a právne zložitú vec. ...

Skutková ako aj právna zložitosť veci nebola konštatovaná ani v samotných

odpovediach voči sťažnostiam na prieťahy v dedičskom konaní, v ktorých došlo k popísaniu

priebehu konania.

... Postup a úkony sťažovateľky neprispeli ku vzniku zbytočných prieťahov, ani

neviedli k spomaleniu postupu súdneho komisára pri prejednávaní predmetného dedičského

konania. Sťažovateľka sa aj napriek dlhotrvajúcemu konaniu snažila pôsobiť vždy aktívne

a poskytovať dostatočnú súčinnosť, pružne reagovať na výzvy súdnej komisárky v rámci

prejednávania dedičského konania tak, ako to vyžaduje ustanovenie

... Máme za to, že súdny komisár tak, ako aj Okresný súd v Dunajskej Strede

v uvedenom dedičskom konaní si neplnia vyššie uvedenú funkciu garanta spravodlivosti

a ich postup sa v celom konaní vyznačuje nečinnosťou.

... K zbytočným prieťahom došlo už na začiatku ešte pred vydaním osvedčenia

o dedičstve, ktoré bolo napadnuté sťažovateľkou z dôvodu nezahrnutia všetkých pasív

a aktív do súpisu prejednávaného dedičského konania. K ďalším prieťahom dochádzalo aj

po zrušení osvedčenia o dedičstve, keď 7 mesiacov po vrátení spisu súdnemu komisárovi

na pokračovanie v dedičskom konaní súdny komisár nekonal. Obdobie od vrátenia veci

na ďalšie konanie sa vyznačovalo vo veľkej miere administratívnymi úkonmi. Pre predĺženie

doby dedičského konania mali veľký vplyv aj neúplné návrhy uznesení o nadobudnutí

dedičstva, ktoré boli Okresným súdom v Dunajskej Strede niekoľkokrát vrátené súdnej

komisárke JUDr. B. na dopracovanie.

Na základe uvedeného máme za to, že tak súdna komisárka JUDr. K. B. ako aj

Okresný súd v Dunajskej Strede porušili práva sťažovateľa garantované článkom 48 ods. 2

a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. ...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky I. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

postupom súdneho komisára JUDr. K. B. a Okresného súdu v Dunajskej Strede v dedičskom

konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

Ústavný súd prikazuje súdnemu komisárovi JUDr. K. B. a Okresnému súdu v

Dunajskej Strede v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. konať.

Ústavný súd priznáva I. M.... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500

EUR, ktoré je jej Okresný súd v Dunajskej Strede povinný uhradiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Dunajskej Strede je povinný uhradiť I. M.... trovy právneho zastúpenia

vo výške 261,82 EUR na účet právneho zástupcu Advokátskej kancelárii B., s. r. o...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či postupom súdnej komisárky

a okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru len

vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn.

bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. -214

z 8. marca 2011, proti ktorému sa sťažovateľka 26. apríla 2011 odvolala, a z tohto dôvodu

bol spis 2. júna 2011 postúpený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

na odvolacie konanie, ktorý vo veci konal pod sp. zn. .

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

teda ústavnému súdu doručená (13. augusta 2011, na poštovú prepravu podaná 9. júna 2011)

potom, ako okresný súd vo veci rozhodol (8. marca 2011), a spis bol postúpený (2. júna

2011) krajskému súdu na odvolacie konanie, takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené

právo sťažovateľky, pretože rozhodnutím vo veci samej okresný súd vykonal všetky

zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky

v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto

štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2

ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty

skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde).

Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak po skončení odvolacieho konania

po vrátení veci okresnému súdu pretrvávajú v jeho postupe prieťahy v konaní, sťažovateľka

má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012