Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 221/2012
PDF · 147.29 KB
No categories available
II. ÚS 221/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť I. M., W. zastúpenej advokátkou Mgr. M. B., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom notárky JUDr. K. B., V., ako aj postupom Okresného súdu
Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2011
doručená sťažnosť I. M., W. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom notárky JUDr. K. B., Notársky úrad, V.
(ďalej len „súdna komisárka“), ako aj postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06
okresný súd na základe uznesenia č. k. 10 D 408/06-10 z 12. júla 2006 prerokúva dedičstvo
po nebohej M. G., rod. P., naposledy bydliskom V. (ďalej len „poručiteľka“), ktorá bola
právnou predchodkyňou poručiteľky (matkou sťažovateľky, pozn.), pričom okresný súd
vykonaním procesných úkonov v predmetnom dedičskom konaní poveril súdnu komisárku.
Podľa sťažovateľky postup okresného súdu a ním poverenej súdnej komisárky v predmetnej
dedičskej veci aj napriek ňou podanej sťažnosti na prieťahy v konaní (4. januára 2011)
predsedníčke okresného súdu je poznačené zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v
dôsledku čoho sa odďaľuje právoplatné skončenie tohto konania, a tým sa prehlbuje stav
právnej neistoty sťažovateľky.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„... V predmetnom konaní sa jedná o jednoduchú vec týkajúcu sa prejednania
dedičského konania, ktoré vzhľadom na rozsah majetku spadajúceho do prejednávaného
dedičského konania nepredstavuje v žiadnom prípade vybočenie z priemeru konaní tohto
druhu. Vzhľadom na spisový materiál nie je možné konštatovať, že by sa v prípade
dedičského konania sp. zn. 10 D 408/06 vedeného poverenou súdnou komisárkou JUDr. K.
B. jednalo o skutkovo a právne zložitú vec. ...
Skutková ako aj právna zložitosť veci nebola konštatovaná ani v samotných
odpovediach voči sťažnostiam na prieťahy v dedičskom konaní, v ktorých došlo k popísaniu
priebehu konania.
... Postup a úkony sťažovateľky neprispeli ku vzniku zbytočných prieťahov, ani
neviedli k spomaleniu postupu súdneho komisára pri prejednávaní predmetného dedičského
konania. Sťažovateľka sa aj napriek dlhotrvajúcemu konaniu snažila pôsobiť vždy aktívne
a poskytovať dostatočnú súčinnosť, pružne reagovať na výzvy súdnej komisárky v rámci
prejednávania dedičského konania tak, ako to vyžaduje ustanovenie §101 ods. 1 O. s.p.
... Máme za to, že súdny komisár tak, ako aj Okresný súd v Dunajskej Strede
v uvedenom dedičskom konaní si neplnia vyššie uvedenú funkciu garanta spravodlivosti
a ich postup sa v celom konaní vyznačuje nečinnosťou.
... K zbytočným prieťahom došlo už na začiatku ešte pred vydaním osvedčenia
o dedičstve, ktoré bolo napadnuté sťažovateľkou z dôvodu nezahrnutia všetkých pasív
a aktív do súpisu prejednávaného dedičského konania. K ďalším prieťahom dochádzalo aj
po zrušení osvedčenia o dedičstve, keď 7 mesiacov po vrátení spisu súdnemu komisárovi
na pokračovanie v dedičskom konaní súdny komisár nekonal. Obdobie od vrátenia veci
na ďalšie konanie sa vyznačovalo vo veľkej miere administratívnymi úkonmi. Pre predĺženie
doby dedičského konania mali veľký vplyv aj neúplné návrhy uznesení o nadobudnutí
dedičstva, ktoré boli Okresným súdom v Dunajskej Strede niekoľkokrát vrátené súdnej
komisárke JUDr. B. na dopracovanie.
Na základe uvedeného máme za to, že tak súdna komisárka JUDr. K. B. ako aj
Okresný súd v Dunajskej Strede porušili práva sťažovateľa garantované článkom 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. ...“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky I. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo
postupom súdneho komisára JUDr. K. B. a Okresného súdu v Dunajskej Strede v dedičskom
konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 porušené.
Ústavný súd prikazuje súdnemu komisárovi JUDr. K. B. a Okresnému súdu v
Dunajskej Strede v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. 10 D 408/06 konať.
Ústavný súd priznáva I. M.... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500
EUR, ktoré je jej Okresný súd v Dunajskej Strede povinný uhradiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd v Dunajskej Strede je povinný uhradiť I. M.... trovy právneho zastúpenia
vo výške 261,82 EUR na účet právneho zástupcu Advokátskej kancelárii B., s. r. o...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či postupom súdnej komisárky
a okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len
vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu
označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn.
10 D 408/06 bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 10 D/408/2006-214
z 8. marca 2011, proti ktorému sa sťažovateľka 26. apríla 2011 odvolala, a z tohto dôvodu
bol spis 2. júna 2011 postúpený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
na odvolacie konanie, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 10 CoD/17/2011.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 bola
teda ústavnému súdu doručená (13. augusta 2011, na poštovú prepravu podaná 9. júna 2011)
potom, ako okresný súd vo veci rozhodol (8. marca 2011), a spis bol postúpený (2. júna
2011) krajskému súdu na odvolacie konanie, takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené
právo sťažovateľky, pretože rozhodnutím vo veci samej okresný súd vykonal všetky
zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky
v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto
štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2
ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty
skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde).
Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak po skončení odvolacieho konania
po vrátení veci okresnému súdu pretrvávajú v jeho postupe prieťahy v konaní, sťažovateľka
má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo
slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2012