Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 228/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť E. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v , základných práv

zaručených v čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20.

septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2011 doručená sťažnosť E. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v (ďalej len „“),

základných práv zaručených v čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20.

septembra 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako obžalovaný v 1. rade bol

rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. -2841

z 9. marca 2011 uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa ustanovenia § 172 ods. 1 písm. a), c) a d), ods. 2 písm. c)

a ods. 3 písm. c) s poukazom na ustanovenie Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na skutkovom základe

uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, za ktorý mu bol okrem iného uložený aj

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov so zaradením do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu, čo sa týka výroku o vine a treste,

riadne a včas odvolanie, ktoré okrem iného odôvodnil aj tým, že hodnota u neho zaistenej

drogy bola určená netransparentne, t. j. iba na základe domnienky, a to tak, že

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „KEÚ PZ“) na základe

hypotetickej úvahy určil, aké množstvo obvykle jednorázových dávok drogy „mienil“

sťažovateľ zo zaistenej drogy vytvoriť a predať, pričom takto určené množstvo bolo

vynásobené tiež iba odhadom určenou cenou za takúto obvykle jednorázovú dávku danej

drogy na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku, ktorú určila Národná protidrogová

jednotka (ďalej len „NPJ“) v danom prípade sumou najmenej 7 € za jednu obvyklú

jednorázovú dávku danej drogy. Uvedeným výpočtom tak podľa sťažovateľa z hypoteticky,

resp. iba odhadom určených premenných dospel okresný súd k nesprávnemu a arbitrárnemu

záveru, že sťažovateľ spáchal trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu v „značnom rozsahu“,

v dôsledku čoho bol podľa sťažovateľa ním spáchaný skutok okresným súdom arbitrárne

nesprávne kvalifikovaný podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v § 172 ods. 3

písm. c) , čo v konečnom dôsledku znamená, že sťažovateľovi mohol

(a napokon aj bol) uložený trest odňatia slobody v rozmedzí pätnásť až dvadsať rokov.

V podanom odvolaní sťažovateľ tiež namietal, že v konaní pred okresným súdom nebol

vykonaný ani jeden dôkaz, ktorým by bolo hodnoverne preukázané, koľko jednorázových

dávok danej drogy a v danej akosti (výdatnosti) mohlo byť zo zaisteného množstva drogy

vyrobené, a z ktorého by bolo možné vyvodiť, že na čiernom trhu sa takáto jednorázová

dávka predmetnej drogy predávala v čase spáchania skutku za 7 €, čo do jej množstva

a akosti, tobôž ak výsluchom riaditeľa, ako aj ďalšieho pracovníka NPJ, a tiež aj znalca

KEÚ PZ bolo podľa tvrdenia sťažovateľa preukázané, že obvykle jednorázovú dávku danej

drogy určenú KEÚ PZ, čo do množstva a akosti, nemožno stotožniť s dávkou predávanou

na čiernom trhu najmenej za 7 €. Napriek tomu okresný súd podľa sťažovateľa bez ďalšieho

určil hodnotu drogy vynásobením počtu obvykle jednorázových dávok určených KEÚ PZ

s cenou za takúto dávku určenú NPJ, hoci množstevná a obsahová totožnosť dávok nebola

podľa neho žiadnym spôsobom preukázaná. Okresný súd teda bez opory v dokazovaní

predpokladal, že sťažovateľ chcel drogu predávať po dávkach v rozsahu určenom KEÚ PZ,

teda drogu riediť práve v pomere určenom okresným súdom a potom jednu dávku takto

zriedenej drogy predávať minimálne za 7 €.

Krajský súd o odvolaní sťažovateľa (vrátane odvolaní ostatných spoluobžalovaných,

pozn.) proti rozsudku okresného súdu rozhodol uznesením č. k. -2996

z 20. septembra 2011 tak, že odvolania ako nedôvodné zamietol.

Sťažovateľ namietané porušenie ním označených práv zaručených ,

dohovorom a listinou odôvodnil v podstate rovnakými námietkami, akými odôvodnil aj

svoje odvolanie, pričom uviedol, že krajský súd sa s týmito jeho námietkami nevysporiadal

ústavne udržateľným spôsobom, a ďalej okrem iného uviedol:

„... Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa sťažovateľ dopustil

spáchania skutku v značnom rozsahu.

Súd uplatnil prezumpciu viny, svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne

akceptovateľným spôsobom, v podstate ho neodôvodnil vôbec.

Úmysel obžalovaného predávať drogu po dávkach a naviac zriedenú v pomere, ktorý

nemohol ani len poznať, a určil ho až znalecký posudok, nebol v trestnom konaní žiadnym

spôsobom dokázaný, drogy sa predávajú aj v gramoch, nielen po dávkach.

Súd vychádzal z domnienky, že by tak obžalovaný mohol urobiť, ktorá nie je

podložená žiadnym dôkazom.

Taktiež v trestnom konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, z ktorého by bolo

možné vyvodiť, že sa na čiernom trhu predáva ako dávka za sumu najmenej 7 Eur práve

taká obvykle jednorazová dávka, v množstve a akosti, ako ju určil Kriminalistický

a expertízny ústav PZ.

Naopak výsluchom Mgr. B. B. (riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky PZ) a Ing.

M. Š. (pracovníka Národnej protidrogovej jednotky PZ) a Ing. M. P. (znalca

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ) zo dňa 4. 6. 2010, je dostatočne preukázané,

že obvykle jednorazovú dávku určenú množstvom a akosťou podľa Kriminalistického a

expertízneho PZ nemožno obsahovo stotožňovať s dávkou predávanou na čiernom trhu

najmenej za 7 Eur.

Napriek tomuto súd dávky stotožnil a hodnotu drogy určil vynásobením počtu

obvykle jednorazových dávok určených Kriminalistickým a expertíznym PZ s cenou

za dávku určenú Národnou protidrogovou jednotkou PZ, hoci množstevná a obsahová

totožnosť dávok nebola preukázaná žiadnym dôkazom.

Záver je teda ten, že súd:

1. Predpokladá bez opory v dokazovaní, že sťažovateľ chcel drogu predávať, najmä,

že ju chcel predávať po dávkach v rozsahu stanovenom súdom, t. j. riediť drogu práve

v pomere určenom súdom a potom jednu dávku z takto zriedenej drogy predávať minimálne

za 7 Eur. Takýto záver nie je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného zahrnutého jeho

zavinením, ide len o čisto teoretický záver, čo by mohol urobiť, čím sa hodnota drogy umelo

navýšila (nebola vzatá do úvahy najpriaznivejšia alternatíva ocenenia drogy - in dubio pro

reo sa neaplikovalo).

2. Predpokladá bez akéhokoľvek dôkazu, že dávka v rozsahu určenom

Kriminalistickým a expertíznym PZ sa skutočne predáva na čiernom trhu za sumu

najmenej 7 Eur.

Domnievam sa, že situácia v súdnej praxi je z pohľadu právnej istoty neúnosná, dáva

dokonca priestor pre korupčné konanie, čomu je potrebné jednoznačne zabrániť

rozhodnutím, ktoré usmerní právnu prax. ...“

Sťažovateľ tiež poukázal na nejednotnú judikatúru všeobecných súdov zaoberajúcu

sa problematikou oceňovania drog v trestnom konaní a označil konkrétne súdne rozhodnutia

s uvedením odlišných právnych záverov, ku ktorým konajúce súdy v tejto otázke dospeli.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„... Z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

záver, že obžalovaní tvorili organizovanú skupinu, pretože celkom chýba preukázanie

zavinenia vo vzťahu k tomuto znaku skutkovej podstaty trestného činu.

Je pravdou, že členovia organizovanej skupiny sa nemusia navzájom poznať, ale ich

zavinením musí byť pokrytá ich vedomosť o ich účasti na organizovanej trestnej činnosti.

Súčinnosť obžalovaného E. D. s ďalšími spoluobžalovanými, okrem F. B., tu nebola,

nemožno hovoriť o plánovitosti a koordinovanosti jednotlivých úloh obžalovaných, ktorá by

zvyšovala pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu.

Pri organizovanej skupine ide o realizáciu trestnej činnosti spravidla zorganizovanej

jednou alebo viacerými osobami, ktoré sú v skupine uznávané za vedúce osoby a rozdeľujú

úlohy.

Skutkový stav bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach aj

vo vzťahu k organizovanej skupine nesprávne zistený a právny záver súdov je v extrémnom

nesúlade so skutkovými zisteniami, čo má dosah na ústavnosť takéhoto postupu. ...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie takto rozhodol:

„Konaním Krajského súdu v Nitre v trestnej veci sťažovateľa vedenej na Krajskom

súde v Nitre pod č. k. v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre

č. k. zo dňa 20. 9. 2011, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa

na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a k porušeniu ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku čl. 8 ods.

2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. )

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 9. 2011 sa zrušuje.

... Sťažovateľ... náhradu trov konania si uplatňuje v súlade s vyhl. č.

za 2 úkony právnej pomoci ( á 123,50 + 7,41 x 2 = 261,82 Eura).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv zaručených

a listinou postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj jeho

uznesením z 20. septembra 2011, a to z dôvodu (bod A), že podľa sťažovateľa sa krajský

súd nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa netransparentného určenia ceny zaistenej

drogy, a to iba jednoduchým vynásobením odhadom KEÚ PZ určeného počtu obvykle

jednorázových dávok danej drogy, ktoré by sa dali vyrobiť zo zaisteného množstva drogy,

a tiež odhadom určenou cenou za takúto dávku na čiernom trhu podľa údajov NPJ, hoci

totožnosť týchto dávok, čo do množstva a akosti, nebola nijakým spôsobom preukázaná.

Uvedené malo podľa sťažovateľa v končenom dôsledku za následok nesprávnu právnu

kvalifikáciu skutku spočívajúcu v aplikácii kvalifikovanej skutkovej podstaty na jeho prípad

uvedenej v , pričom podľa sťažovateľa pri inom

spôsobe určenia ceny zaistenej drogy by bolo potrebné na daný prípad aplikovať inú

skutkovú podstatu s podstatne odlišnou trestnou sadzbou. Okrem uvedeného sťažovateľ tiež

namieta (bod B), že krajský súd sa bez ďalšieho stotožnil s nesprávne zisteným skutkovým

stavom podstatným pre právnu kvalifikáciu skutku ako spáchaného organizovanou

skupinou.

A. Pokiaľ ide o prvú skupinu námietok, ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ

namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu všeobecnými súdmi, ústavný súd nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Krajský súd v napádanom uznesení sp. zn. z 20. septembra 2011 svoje

závery týkajúce sa zisťovania skutkového stavu (teda aj zistenia ceny zaistenej drogy)

odôvodnil takto:

„... Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležité zistil

skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to

vyžaduje stanovenie . Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine

napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne

a nepochybne preukázané, že obžalovaní sa dopustili konania opísaného vo výroku o vine

odvolaním napadnutého rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1

, súd I. stupňa dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri

tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12

, preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

V konaním, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, orgány činné v prípravnom

konaní, ako aj súd prvého stupňa postupovali v zmysle zásad trestného konania a dôkazy

boli realizované zákonným postupom.

... Súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery opieral o vyhlásenie o vine

obžalovaných v 2. a 5. rade, ktorí sa k spáchaniu trestnej činnosti priznali a tým aj

napomohli k objasneniu celej veci. Vina obžalovaných bola preukázaná nielen ich

samotnými výpoveďami, ale aj svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi a závermi

znaleckého dokazovania.

Obžalovaný D. uviedol, že v trestnom konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz,

z ktorého by bolo možné vyvodiť, že na čiernom trhu sa ako dávka predávala za sumu

najmenej 7 eur. Obvyklú jednorazovú dávku v množstve a akosti ako ju určil Kriminalistický

a expertívny ústav Policajného zboru, podľa názoru obžalovaného nemožno obsahovo

stotožniť s dávkou predávanou na čiernom trhu najmenej za 7 eur. Tu odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že pracovníci Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ boli

poučení podľa svojho procesného postavenia a okrem toho vychádzali zo svojich skúseností

nadobudnutých počas svojej praxe. Pokiaľ obž. D. uviedol, že súd I. stupňa bez opory

v dokazovaní chcel drogu predávať po dávkach v rozsahu stanovenom Ktriminalisticko-

expertízneho ústavu PZ, je potrené uviesť, že táto dávka bola prepočítaná z priemerne

zriedenej drogy za cenu minimálne 7 eur. ...“

Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta, že jeho odsúdenie vychádza z nesprávneho

a neúplného skutkového zistenia, ktoré nebolo odstránené ani krajským súdom v rámci

odvolacieho konania, ústavný súd považoval za nevyhnutné uviesť aspoň podstatnú časť

vlastnej úvahy okresného súdu pri ustaľovaní skutkového stavu:

„... následne boli tieto látky podrobené expertíznemu skúmaniu Kriminalistickým

a expertíznym PZ v B., k čomu sa vyjadril spracovateľ posudku Ing. P. na hlavnom

pojednávaní, kde uviedol, že v daných prípadoch sa jednalo najmä o pervitín, ktorý

jednotliví obžalovaní prechovávali bez príslušných povolení, resp. protiprávne, taktiež

prechovávali rôzne pomôcky a predmety určené na váženie, balenie, skladovanie

a distribúciu drog a u obžalovaných... boli nájdené prekurzory a látky potrebné pri výrobe

metamfetamínu. Ing. P. tiež uviedol, že počet dávok sa stanovuje ako priemerná dávka pre

človeka a pri metamfetamíne je to 20-40 mg absolútneho metamfetamínu tzv. bázy, t. j.

stanovuje sa podľa obsahu účinnej látky, ktorá sa zisťuje metódou tzv. plynovej

chromatografie, čo je štandardná metóda používaná vo svete, t.j. i na území Slovenskej

republiky a vychádzal z výťažnosti 80 %, čo je štandardná výťažnosť pri kuchynskej

domácej výrobe. ... Tiež sú obžalovaní usvedčovaní výsluchmi svedkov Mgr. B. B. a Ing. M.

Š., príslušníkov národnej protidrogovej jednotky ÚBOK PPZ SR, ktorí sa vyjadrovali k

stanoveniu hodnoty dávok metamfetamínu k dátumu spáchania skutku a k mechanizmu

výpočtu, pričom vychádzali z informácií zo žiadosti koľkým dávkam zodpovedá zaistené

množstvo a tiež z toho, že dávka na čiernom trhu zodpovedá obvykle jednorázovej dávke

drogy. Na základe toho určili jednu dávku metamfetamínu na čiernom trhu vo výške 7 -10

eur a cenu jednej dávky konope vo výške 3,3 až 5 eur, pričom v skutkovej vete sú

zohľadnené minimálne dávky a minimálna hodnota za dávku, t. j. v skutočnosti mohlo byť

množstva viac a cena vyššia. ...“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd svoje závery týkajúce

sa skutkového zistenia o určení hodnoty drog ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnil a z jeho rozhodnutia vyplýva, že do odôvodnenia uviedol logický postup, na

základe akých skutočností (znaleckých posudkov a stanovísk KEÚ PZ a NPJ) a akých úvah

pri ich hodnotení dospel k svojim záverom týkajúcim sa spôsobu a rozsahu zistenia

skutkového stavu, takže tieto závery nemožno kvalifikovať ako neodôvodnené, arbitrárne

alebo svojvoľné, t. j. bez opory vo vykonanom dokazovaní.

Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ v sťažnosti iba spochybňuje závery krajského

súdu týkajúce sa určenia množstva a ceny u neho zaistenej drogy, avšak, tak ako to vyplýva

z rozsudkov súdov, sťažovateľ nenavrhol žiadny iný transparentnejší spôsob určenia

hodnoty, resp. ocenenia u neho zaistenej drogy. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že by sťažovateľ bol „veľkoobchodným“ dodávateľom

drogy, t. j. nepreukázalo sa, že by bol iba veľkozásobovateľom distribútorov drog, bolo bez

praktického významu zisťovať veľkoobchodnú cenu u sťažovateľa zaistených drog. Inými

slovami, keďže sa preukázalo, že sťažovateľ sám predával zaistenú drogu konečným

spotrebiteľom, podľa ústavného súdu bol logickým a odôvodneným spôsobom na určenie

ceny u sťažovateľa zaistenej drogy použitý všeobecne objektivizovaný spôsob určenia jej

ceny, a to jej rozdelením na obvyklé jednorázové dávky v závislosti od jej výdatnosti

s priradením jej odhadom (keďže ide o čierny trh, pričom „odhadom“ sa rozumie nie

svojvoľne pre daný prípad, ale rovnako vo všetkých obdobných prípadoch, avšak

„odhadom“ vzhľadom na praktiky čierneho trhu, pozn.) určenej minimálnej ceny na

čiernom trhu. Aj keď sťažovateľ namieta, že krajským súdom ustálené množstvo obvyklých

jednorázových dávok, ktoré by sa dali vyrobiť z u neho zaistenej drogy, nie je totožné

s množstvom jednorázových dávok, ktoré by z tohto množstva vyrobil sám sťažovateľ,

z dôvodu, že on nemá možnosť žiadnym spôsobom určiť výdatnosť drogy (uvedené potvrdil

aj znalec, pretože výdatnosť drogy sa preukazuje iba špeciálnou plynovou chromatografiou,

t. j. prístrojom ktorý stojí „... okolo 2 milióny Sk“, pozn.), ústavný súd podotýka, že práve

vzhľadom na potrebu zachovania objektívneho prístupu vo všetkých obdobných prípadoch

neurčitého množstva (v ktorých by rôzni páchatelia týchto trestných činov vzhľadom na

rôzne premenné okolnosti, napr. skúsenosť a pod., mohli z rovnakého množstva drogy

určitej im neznámej výdatnosti vyrobiť rôzne množstvá obvyklých jednorázových dávok,

pozn.) bol vytvorený jednotný objektivizovaný systém, resp. postup pri určovaní množstva

obvyklých jednorázových dávok, ktoré by sa dali vyrobiť z konkrétneho množstva drogy

určitej výdatnosti, ktoré by tak boli v rovnakých prípadoch neurčitého množstva rovnaké,

t. j. objektivizované, a teda v konečnom dôsledku porovnateľné.

Vzhľadom na uvedené je podľa názoru ústavného súdu z dôvodu zachovania

identického a transparentného prístupu k všetkým páchateľom tohto skutku (§ 172

) v neurčitom množstve obdobných prípadov, logické pre účely

dokazovania a objektivizovania jeho výsledkov vychádzať z výdatnosti zaistenej drogy, na

základe čoho sa potom, samozrejme vzhľadom na druh zaistenej drogy, určí obvyklé

množstvo vo forme, v ktorej je tá-ktorá určitá droga distribuovaná konečným spotrebiteľom

na čiernom trhu (napr. skladačky, injekčná forma a pod.), a napokon sa určí aj cena, za

ktorú sa predmetná droga v danej forme a v určitej oblasti najčastejšie (v priemere, resp.

„odhadom“, pozn.) predáva na čiernom trhu. Ústavný súd súčasne podotýka, že keďže

v danom prípade ide o tovar (drogy), ktorý je obchodovateľný iba na čiernom trhu, je

pochopiteľné, že pri určovaní formy predávanej drogy a s tým súvisiacim aj jej obvyklým

množstvom a cenou, súdy nepostupujú svojvoľne, ale v záujme jednotného prístupu

k všetkým páchateľom daného skutku v neurčitom množstve prípadov (z hľadiska

charakteru skutku, miesta spáchania a pod., pozn.) vychádzajú z objektivizovaných údajov

získaných z praxe špecializovaných policajných jednotiek.

Okrem toho, čo sa týka názoru sťažovateľa o nevyhnutnosti prijať rozhodnutie, ktoré

usmerní súdnu prax v otázke oceňovania drog v trestnom konaní, v súvislosti s čím

sťažovateľ označil celý rad rozhodnutí v podľa jeho názoru s jeho prípadom obdobných

veciach, ústavný súd nad rámec v prvom rade podotýka, že sťažovateľ poukazuje iba na

útržky z týchto rozhodnutí bez uvedenia konkrétnych súvislostí, napr. čo sa týka druhu

zaistenej drogy, spôsobu, miesta a rozsahu spáchania skutku a pod., pričom ústavný súd

hlavne poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej mu neprislúcha zjednocovať

in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré sa podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (resp. jeho plénu a kolégiám) (,

).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že vzhľadom na vykonané dokazovanie bol jeho

skutok nesprávne právne kvalifikovaný, ústavný súd podotýka, že ochrany svojich práv sa

v tomto smere môže sťažovateľ domáhať využitím mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) podľa v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Vzhľadom na uvedené poukazujúc na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva

z citovaného („ak... nerozhoduje iný súd“), môže ústavný súd

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom

inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

B. Sťažovateľ, ako už bolo uvedené, vytýka krajskému súdu neposkytnutie súdnej

ochrany, aj pokiaľ ide o „neodstránenie“ ním tvrdených neúplných a nesprávnych

skutkových zistení okresného súdu, čo sa týka preukázania skutkových okolností

podstatných pre právnu kvalifikáciu skutku ako spáchaného organizovanou skupinou.

Ústavný súd však na rozdiel od názoru sťažovateľa ani ostatnú časť skutkových

záverov vyjadrených skutkovou vetou výrokovej časti označeného rozsudku okresného

súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil aj krajský súd, keď odvolanie sťažovateľa

vrátane odvolania jeho spoluobžalovaných ako nedôvodné zamietol, nijako nepovažuje za

také, ktoré by boli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Odôvodnenie krajského súdu

v spojení s odôvodnením okresného súdu jasne objasňuje aj ostatnú časť daného skutku.

Podľa názoru ústavného súdu totiž aj skutkové závery v ostatnej časti, ku ktorým

krajský súd dospel na základe skutkových zistení okresného súdu, sú výsledkom postupu

logickej úvahy pri hodnotení dôkazov. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu

nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať a za tejto situácie nemá dôvod zasiahnuť do jeho

skutkového zistenia.

Vychádzajúc z už uvedeného postupu krajského súdu pri odôvodňovaní napadnutého

uznesenia, aj pokiaľ ide o ustálenie skutkového zistenia, čo sa týka okolností rozhodujúcich

pre následnú právnu kvalifikáciu skutku ako spáchaného organizovanou skupinou, nemožno

podľa názoru ústavného súdu dávať do takej spojitosti s obsahom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v , ktorá by mohla byť

predmetom posudzovania ústavnosti postupu krajského súdu v konaní o veci samej.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľa aj v

tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodovanie o zrušení

sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, ako aj o priznaní náhrady trov konania je viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ),

ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012