Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 10/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. júla 2012

predbežne prerokoval návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

zastúpených spoločnosťou H., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. R. P.,

na začatie konania podľa o súlade

ods. 2 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s

Slovenskej republiky v spojení s a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania

o súlade právnych predpisov o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jeho prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. marca 2012

doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

(ďalej len „“) o súlade ustanovenia zákona

č. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom

zabezpečení vojakov a policajtov“) s v spojení s .

2. V návrhu skupiny poslancov sa okrem iného uvádza:

«V zmysle koncepcie reformy verejnej správy sa v Slovenskej republike uplatňuje

oddelenie štátnej správy a samosprávy, pričom vydržiavame ozbrojených síl a zabezpečenie

verejného poriadku patrí medzi výlučnú kompetenciu štátu.

V nadväznosti na ustanovenie o obecnom zriadení bol

v roku 1991 prijatý o obecnej polícii, ktorý vytvoril právny rámec

vzniku a činnosti obecnej polície ako poriadkového a bezpečnostného útvaru obce.

Pôvodná koncepcia obecnej polície ako poriadkového útvaru občianskeho

charakteru pôsobiaceho pri zabezpečení obecných vecí verejného poriadku však od

začiatku nebola striktne dodržiavaná a postupne sa od nej upúšťalo prijímaním jednotlivých

novelizácií , ale aj iných nižšie uvedených zákonov, ktoré smerovali

k rozširovaniu právomoci obecnej polície a k posilneniu represívnej zložky jej činnosti,

t. j. k suplovaniu činnosti Policajného zboru SR.

V súčasnosti je obecná polícia ozbrojenou zložkou zriadenou obcou, príslušníci

obecných polícií sú oprávnení pri výkone svojej právomoci použiť donucovacie prostriedky

(hmaty, chvaty, údery, obušky, putá, atď.), pri plnení svojich úloh nosia zbraň a rovnošatu

jednotnú na celom území Slovenskej republiky a majú postavenie verejných činiteľov.

Na území obce spolupôsobí obecná polícia s útvarmi Policajného zboru SR.

Ich kompetencie sa v značnej miere kryjú - spolupôsobia pri ochrane majetku obce, majetku

občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred

zneužitím (ustanovenie , o obecnej polícii).

Pri výkone poriadkovej služby, resp. hliadkovej činnosti týchto zložiek, sú ich úlohy

a zákonné prostriedky ich plnenia prakticky totožné.

Podľa ustanovenia o ochrane pred zneužívaním

alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb

v znení neskorších predpisov sú príslušníci obecných polícií rovnako ako príslušníci

policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej

polície považovaní za „policajný orgán“. Kompetencie všetkých týchto zložiek sú na úseku

vymedzenom týmto zákonom úplne identické.

Podobne v ustanovení o poskytovaní služieb

v oblasti súkromnej bezpečnosti má obecná polícia, rovnako ako Slovenská informačná

služba, Národný bezpečnostný úrad a Vojenská polícia, výslovne postavenie ozbrojeného

zboru.

Priestupky podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky

držania psov, prejednáva v blokovom konaní obecná polícia rovnako ako orgán

Policajného zboru. Kompetenciu prejednať v blokovom konaní priestupky podľa zákon č.

o ochrane nefajčiarov má obecná polícia, Železničná polícia ako aj

Policajný zbor Slovenskej republiky.

V oblasti cestnej premávky prejednávajú priestupky týkajúce sa dynamickej dopravy

(prekročenie rýchlosti a pod.) príslušníci Policajného zboru SR a priestupky týkajúce sa

statickej dopravy (nesprávne parkovanie a pod.) príslušníci obecných polícií. Príslušníci

oboch týchto zložiek postupujú pri prejednávaní priestupkov podľa toho istého procesného

predpisu - o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že príslušníci Policajného zboru SR i obecných polícií

podliehajú príslušným orgánom verejnej správy, uskutočňujú činnosti vo verejnom záujme.

Ich hlavnou úlohou je zabezpečovať poriadok a bezpečnosť obyvateľov a ich majetku.

Pri plnení svojich úloh majú postavenie verejných činiteľov, sú ozbrojení a oprávnení

používať donucovacie prostriedky a v súlade so zákonom zasahovať do inak chránených

práv a slobôd občanov (výkon služobných zákrokov). Predpokladom výkonu ich funkcie sú

osobitné psychické ale i fyzické danosti.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje sociálne zabezpečenie

policajtov a profesionálnych vojakov, pričom pod pojmom policajt tento zákon rozumie

príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej

služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže, Železničnej polície a colníkov.

Tento o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov, zohľadňuje špecifiká práce ozbrojených zložiek, stanovuje osobitný

systém sociálneho poistenia (vrátane služby sociálneho zabezpečenia), ktorý pozná odlišné

dávky, resp. odlišné podmienky vzniku nárokov na dávky, iné výpočty výšky dávok,

zakotvuje iné sadzby poistného, atď. Účelom tohto osobitného systému je zohľadniť zvýšenú

rizikovosť činnosti príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorá si vyžaduje osobitné fyzické a

psychické predpoklady.

Všeobecný systém sociálneho zabezpečenie upravuje

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pod tento zákon spadajú aj príslušníci

obecných polícií. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,

Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru,

Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“),profesionálnych vojakov

ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých

sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu

vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon

profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), ak tento

zákon neustanovuje inak.

Príslušníci obecných polícií sa opakovane prostredníctvom svojej samosprávnej

organizácie domáhali aspoň čiastočnej osobitnej právnej úpravy ich sociálneho

zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o riešenie postavenia dlhoročných príslušníkov obecných

polícií po 55. roku veku, ktorí strácajú v obecných políciách praktické uplatnenie a zároveň

ich uplatnenie na trhu práce je vzhľadom na ich vek a špecifické pracovné skúsenosti veľmi

problematické. Tieto požiadavky boli zo strany Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny

SR ako i Ministerstva vnútra SR opakovane odmietnuté...

Vzhľadom na osobitné právne postavenie príslušníkov ozbrojených zložiek

vykonávajúcich činnosť vo verejnom záujme je sociálne zabezpečenie týchto zložiek

upravené v osobitnom o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov, ktorý na rozdiel od o sociálnom poistení zohľadňuje

špecifiká práce v ozbrojených zložkách.

Pod personálnu pôsobnosť tohto zákona spadajú okrem iného príslušníci

Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,

Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a

justičnej stráže, Železničnej polície. Pod pôsobnosť tohto zákona príslušníci obecnej polície

nespadajú, a to napriek skutočnosti, že práca príslušníkov obecných polícií je aj v dôsledku

ich osobnej konfrontácie s páchateľmi priestupkov a trestných činov rovnako riziková, má

totožný charakter a je tiež uskutočňovaná vo verejnom záujme. Príslušníci obecných polícii

často zasahujú spoločne v príslušníkmi Policajného zboru SR.

Obce prostredníctvom príslušníkov obecných polícií počas mimoriadnych situácií

(ako boli napr. povodne v júni 2010 na východnom a južnom Slovensku) riadia záchranné

práce. 24 hodín denne monitorujú stav vodných tokov, organizujú akcie zamerané

na ochranu majetku, života a zdravia obyvateľov, prostredníctvom telefonickej linky

mestskej polície č. 159 zbierajú informácie od obyvateľstva a následne zabezpečujú

koordináciu činností príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru

a Armády SR. Právna úprava obsiahnutá v o civilnej ochrane

obyvateľstva v znení neskorších predpisov v tomto smere kladie mimoriadne vysoké

požiadavky na obce, ktoré vo verejnom záujme musia uskutočňovať činnosti mimoriadne

rizikové. Tieto realizujú práve príslušníci obecných polícií.

Príslušníci obecných polícií vykonávajú prácu rovnakej povahy, rovnakej alebo

porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti ako napr. príslušníci Policajného

zboru SR, vrátane príslušníkov železničnej polície. Práca poriadkovej služby obecnej

polície a Policajného zboru SR je dokonca totožná, nielen pokiaľ ide o postavenie

príslušníkov pri výkone povolania, ale aj obsah základnej činnosti. Túto prácu vykonávajú

v porovnateľných podmienkach. Pracovná schopnosť a spôsobilosť príslušníkov

Policajného zboru SR a obecných polícií je tiež porovnateľná.

Podriadenosť príslušníkov obecných polícií, t. j. ozbrojenej zložky, inému orgánu

verejnej správy ako Ministerstvu vnútra SR. t. j. formálne iné postavenie príslušníkov

obecných polícií, ktorí vykonávajú obsahovo totožnú alebo porovnateľnú činnosť ako iné

ozbrojené zložky, nie je dôvodom na ich odlišné sociálne zabezpečenie.

Pokiaľ všetky ozbrojené zložky podliehajúce orgánom verejnej správy spadajú pod

systém osobitného sociálneho zabezpečenia, nemôže byť postavenie príslušníkov obecných

v súlade s článkom 12 ods. 2 SR, dôvodom na odlišné zaobchádzanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súčasný právny stav. t. j. rôzny rozsah

sociálneho zabezpečenia poskytovaný príslušníkom Policajného zboru SR a príslušníkom

obecných polícií, t. j. subjektom s rovnakým špecifickým právnym postavením v ozbrojených

zložkách vykonávajúcich činnosť vo verejnom záujme, úplne neodôvodnený a predstavuje

porušenie rovnosti práv v zmysle článku 12 ods. 2 SR...

Je teda zrejmé, že štát využíva obecnú políciu na plnenie svojich funkcií, stanovuje

jej práva a povinnosti v lokalite, na ktorej území pôsobí. V obciach, kde nie je zriadená

obecná polícia, plnia úlohy obecnej polície príslušníci Policajného zboru SR.

Za uvedených okolností, kedy zákon (t. j. nie interný predpis príslušného rezortu)

poskytuje sociálne zvýhodnenia vo forme osobitného sociálneho zabezpečenia všetkým

ozbrojeným zložkám zabezpečujúcim vo verejnom záujme ochranu života, zdravia a majetku

občanov, je postavenie príslušníkov obecných polícií mimo

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov diskriminačné...

Rozličné sociálne zabezpečenie subjektov, ktoré plnia úlohy štátu na úseku verejného

poriadku a bezpečnosti v ozbrojených zložkách, a to prevažne rovnakými zákonnými

prostriedkami, pre ich formálne iné postavenie (služobný pomer/pracovný pomer) nemá

podľa názoru navrhovateľov opodstatnenie a je diskriminačné, t. j. je v rozpore

s ustanovením článku 12 ods. 2 SR.»

Na základe citovanej argumentácie skupina poslancov navrhuje, aby po prijatí ich

návrhu na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenie o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré definuje pojem „policajt“, čím sa

zároveň stanovuje personálna pôsobnosť tohto zákona, je - vzhľadom na skutočnosť, že

nezahŕňa i príslušníkov obecných polícií - v rozpore s článkom 12 ods. 2 SR

v spojení s článkom 39 ods. 1 SR.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

V konaní podľa postupuje ústavný súd v zmysle

predovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a podľa osobitných ustanovení až

upravujúcich špecificky konanie o súlade právnych predpisov.

Podľa ak osoby uvedené v

až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa pod

pojmom policajt na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského

a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,

Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície

a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Predmetom skúmania ústavného súdu je (ne)súladnosť § 1 ods. 2 zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vymedzuje pojem policajt na účely tohto zákona,

s v spojení s .

Z návrhu vyplýva, že navrhovatelia považujú za nesúladnú s tú skutočnosť,

že zákonodarca nezahrnul pod pojem policajt aj príslušníkov obecných polícií, t. j. že

v legálnej definícii pojmu policajt podľa ich názoru neústavne absentuje jeden subjekt.

V záujme deklarovania neústavnosti tejto absencie napadli navrhovatelia ustanovenie

zákona, ktoré samo osebe explicitne neobsahuje pravidlo, o ktorom by bolo možné vyhlásiť,

že je v rozpore s niektorým článkom .

Východiskom úvah ústavného súdu je posúdenie otázky, či v rámci abstraktnej

kontroly ústavnosti môže ústavný súd vysloviť nesúlad ustanovenia zákona s aj

v prípade chýbajúcej právnej normy, resp. neúplnej či nedostatočnej úpravy určitého

spoločenského vzťahu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, napr. sp. zn. , v ktorých sa zaoberal problémom

tzv. legislatívneho opomenutia alebo legislatívnej nečinnosti. Okrem iného v ňom poukázal

aj na rozdiely medzi legislatívnym opomenutím a legislatívnou nečinnosťou. Kým

pri legislatívnom opomenutí ide o neúmyselné opomenutie úpravy určitého spoločenského

vzťahu, resp. jeho časti, pri legislatívnej nečinnosti je určitá oblasť spoločenských vzťahov

zámerne ponechaná bez právnej regulácie a vytvára sa tak tzv. legislatívna medzera

(k legislatívnej nečinnosti a medzere v práve pozri napr. GERLOCH, A. a kol. Teorie

a praxe tvorby práva. Praha: ASPI, 2008, s. 63 a nasl.)

Samotná legislatívna nečinnosť môže mať rozmanité prejavy. V posudzovanom

prípade však dospel ústavný súd k záveru, že ide o situáciu, keď neobstojí konštatovanie

o legislatívnej nečinnosti v pravom slova zmysle, keďže určitá právna úprava existuje,

navrhovateľom sa však zdá nesúladná s . Nejde teda o takú nečinnosť zákonodarcu,

ktorá vytvára medzeru v zákone, ale o nedostatočný obsah prijatej právnej úpravy.

O medzere v zákone môžeme uvažovať spravidla vtedy, ak zákon výslovne neobsahuje takú

právnu úpravu, ktorú by na základe deklarovaného účelu v súlade s cieľom a systematikou,

resp. všeobecnou súvislosťou zákona obsahovať mal. Ústavný súd sa prikláňa k názoru, že

v tomto prípade možno uvažovať o tzv. nepravej medzere v zákone. Najčastejším

argumentom navrhovateľov je nedostatočnosť právnej úpravy, pri tomto deficite je

porušenie požiadavky rovnosti. V konkrétnom prípade ide o skutočnosť, že určitý subjekt je

zahrnutý do právnej úpravy a iný nie je, čím ho podľa názoru navrhovateľov zákonodarca

vylúčil zo skupiny osôb oprávnených na zákonom definované výhody v systéme sociálneho

zabezpečenia, čo navrhovatelia vnímajú ako narušenie princípu rovnosti.

Bez ohľadu na to, či ide o pravú alebo nepravú medzeru v práve, t. j. o skutočnú

legislatívnu nečinnosť alebo o pocit nedostatočnej právnej úpravy, tento deficit spravidla

nebýva objektom skúmania ústavných súdov v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti.

V Slovenskej republike je zákonodarný zbor jediný orgán, ktorý je kompetentný

na primárnu normotvorbu a iný vnútroštátny orgán verejnej moci nie je kompetentný

rozhodovať o existencii právnej povinnosti zákonodarného orgánu prijať alebo neprijať

zákon s konkrétnym obsahom, či dokonca splnenie tejto povinnosti vynucovať.

Zákonodarca je pri tvorbe obmedzený len a medzinárodnými zmluvami so silou

vyššou ako zákon, s ktorými sa nemôže dostať do rozporu, inak môže zákonom upraviť

alebo neupraviť akúkoľvek oblasť spoločenských vzťahov. Nie je teda vylúčené, že

pri dostatku politickej vôle zákonodarca v budúcnosti upraví zákonom aj problematiku

sociálneho zabezpečenia prílušníkov obecnej polície. V texte napadnutého ustanovenia § 1

ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov formulácia „pre účely tohto

zákona“ znamená, že zákonodarca mal zámer v tomto zákone upraviť a riešiť sociálne

zabezpečenie len tých subjektov, ktoré taxatívne uvádza v citovanom ustanovení, a iný účel

tento zákon nemá. Navrhovatelia teda napadli ustanovenie zákona, ktorý účelovo a ústavne

súladne rieši problematiku sociálneho zabezpečenia policajtov, vojakov a v zákone

taxatívne vymedzených subjektov.

Ústavný súd má právomoc preskúmať namietané ustanovenia zákona, nemá však

právomoc preskúmať ustanovenia, ktoré nie sú jeho obsahom (legislatívnu medzeru).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje nedostatok svojej právomoci na jeho

prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012