Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 242/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. M. P., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 7. septembra

2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť PhDr. M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2011 faxom a 27. decembra 2011 poštou doručená sťažnosť PhDr. M. P., P. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo

7. septembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 24. februára 2011 bol obžalovaný Ing. F. P. – manžel

sťažovateľky (ďalej len „obžalovaný“) podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oslobodený

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“)

sp. zn. z 31. júla 2006 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti

skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a tiež bol podľa §

285 písm. a) oslobodený spod tej istej obžaloby prokurátora okresnej

prokuratúry aj pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.

1 z dôvodu, že „nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je

obžalovaný stíhaný“.

Na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátora proti rozsudku okresného

súdu sp. zn. z 24. februára 2011 krajský súd, považujúc toto odvolanie za

čiastočné dôvodné, na verejnom zasadnutí rozsudkom sp. zn. zo 7. septembra

2011 v zmysle zrušil rozsudok okresného súdu

v jeho druhom výroku a podľa rozhodol tak, že

obžalovaného podľa spod obžaloby pre skutok právne

kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa

účinného do 31. decembra 2005 tiež oslobodil, avšak z dôvodu, že „skutok nie je trestným

činom“.

Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že napádaný rozsudok

krajského súdu jej nebol doručený, a porušenie označeného základného práva zaručeného

a práva zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného najmä takto:

„... Odvolací súd na jednej strane ustálil skutkový záver, že objektívne zistený

lekárskym vyšetrením vykonaným dňa 5. 11. 2003 bol ustálený následok cirkulárneho

pomliaždenia krku u poškodenej. ... Pokiaľ ide o dobu liečenia túto, vychádzajúc

zo znaleckého posudku MUDr. I. P., stanovil na 5 až 7 dní. Poukázal na to, že pre naplnenie

objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví sa vyžaduje spôsobenie poruchy

zdravia takej intenzity, ktorá vyžaduje dobu liečenia minimálne 7 dní.

... Zo znaleckého posudku podaného MUDr. P. V., znalcom z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie chirurgia traumatológia, plastická chirurgia č. 2008/04, na podanie

ktorého bol znalec ustanovený uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej

polície OR PZ v Prešove zo dňa 8. 9. 2004, v konaní sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-

2004 Mo vyplýva, že priemerná doba liečenia predmetného pomliaždenia krku v tomto

konkrétnom prípade (v prípade sťažovateľky) sa pohybuje v rozmedzí 7 - 10 dní, s čím

koreluje doba práceneschopnosti.

... Na hlavnom pojednávaní... konanom dňa 5. 12. 2006 bol vypočutý znalec MUDr.

P. V., ktorý výslovne uviedol, že pri poranení na krku je priemerná doba liečby takéhoto

poranenia 7 až 10 dní. Na tom istom hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. I.

P., z ktorého výpovede vyplynulo, že cirkulárne pomliaždenie krku, aké bolo v tomto

prípade, sa lieči spravidla 5 až 7 dní. ...

Z doposiaľ uvedených skutočností je zrejmé, že podstatnou otázkou pre posúdenie, či

skutok, o ktorom odvolací súd nemal pochybnosti, že sa ho obžalovaný dopustil, spôsobil

sťažovateľke poškodenej poruchu zdravia, ktorá si vyžadovala dobu liečenia minimálne

7 dní, alebo doba liečby nedosiahla 7 dní. V konaní boli vykonané dve skupiny dôkazov

o tejto otázke.

... Ako výslovne uviedol Krajský súd v Prešove, Okresný súd nemal prihliadať aj na

znalecký posudok podaný MUDr. V., z tohto dôvodu, že tento nebol pribratý ako znalec do

tohto konania. Tento záver odvolacieho súdu nie je správny. Znalec MUDr. P. V. bol

ustanovený... v konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-2004 Mo v

trestnej veci vedenej ÚJaKP OR PZ Prešov pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby

podľa § 215 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, v ktorom bola

poškodená sťažovateľka a obvinený Ing. F. P. Toto trestné stíhanie začalo dňa 28. 5. 2004.

Uznesením zo dňa 11. 10. 2004 bola táto trestná vec postúpená na Obvodný úrad v

Prešove. Na základe podnetu sťažovateľky zo dňa 28. 1. 2005 označenej ako sťažnosť na

dodržiavanie zákonnosti pri vyšetrovaní... prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove

vydala Okresnej prokuratúre v Prešove pokyn... Na základe týchto skutočností bolo

uznesením vyšetrovateľa PZ ÚJaKP Prešov sp. zn. ČVS: ORP-326/1-OVK-PO-2005 zo dňa

19. 4. 2005 opätovne začaté trestné stíhanie... Výsledkom tohto trestného stíhania bola

obžaloba podaná prokurátorom v trestnej veci, ktorej sa týka táto sťažnosť. Je teda

nesporné, že znalecký posudok bol MUDr. P. V. podaný v rovnakej trestnej veci, v akej bol

podaný znalecký posudok MUDr. I. P. Ako samotný znalec MUDr. I. P. podotýka vo svojom

znaleckom posudku, na zranenie zo dňa 5. 11. 2003 bol už vypracovaný znalecký posudok

pod inou spisovou značkou. Totožnosť skutku, aj totožnosť strán, trestného konania, však

bola zachovaná. V tejto súvislosti teda nemožno prisvedčiť odvolaciemu súdu, že ide o

znalecký posudok, ktorý nebol podaný v tejto trestnej veci.

... Je nepochybné, že znalecký posudok znalca MUDr. P. V. bol súčasťou trestného

spisu.

... Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že v odôvodnení rozsudku

súd neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dvoch navzájom si odporujúcich

dôkazov, a to znaleckého posudku MUDr. I. P. a znaleckého posudku MUDr. P. V., či už pri

jeho považovaní za znalecký posudok, alebo za listinný dôkaz. Takéto úvahy v ňom

absentujú preto, lebo ako výslovne súd uviedol, tento znalecký posudok nebral do úvahy

(ale ani výpovede MUDr. P. V. v konaní, aj na hlavnom pojednávaní), teda pri hodnotení

naň nijakým spôsobom neprihliadal...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky PhDr. M. P. vo veci porušenia

- jej práva na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- a domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotvené v článku 46

ods. 1 ,

bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 7. 9. 2011

a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.

Ústavný sud Slovenskej republiky zakazuje Krajskému sudu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 7. 9. 2011 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vednom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 7. septembra 2011, k porušeniu ktorých malo dôjsť tým, že krajský súd svoje skutkové

zistenia, pokiaľ ide o ustálenie doby liečenia sťažovateľky, oprel výlučne o znalecký

posudok MUDr. I. P., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie,

traumatológie, podľa ktorého si poranenia sťažovateľky, ktoré jej mali byť spôsobené

skutkom obžalovaného, vyžadovali čas liečenia len v trvaní 5 až 7 dní, pričom sa vôbec

nevyporiadal so závermi MUDr. P. V. (znalca z toho istého odvetvia), podľa ktorého si

poranenia sťažovateľky vyžadovali liečenie v trvaní 7 až 10 dní, resp. tieto vôbec

nevyhodnotil, dôsledkom čoho krajský súd vec aj nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že

skutok obžalovaného nie je trestným činom, a preto ho spod obžaloby oslobodil.

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že sťažovateľkou napadnutý rozsudok

krajského súdu je vo svojej podstate rozhodnutím o vine a treste. Odvolací súd (podobne

ako okresný súd) obžalovaného neuznal vinným zo spáchania trestných činov, pretože

dospel k záveru, že skutky, pre ktoré bol trestne stíhaný, nie sú trestnými činmi [§ 285

ods. 1 písm. b) ], a preto ho spod obžaloby oslobodil.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka, ako to sama v sťažnosti podanej

ústavnému súdu uviedla, „... si v trestnom konaní právo na náhradu škody neuplatnila...“,

čo viedlo k tej skutočnosti, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol obžalovaný spod

obžaloby oslobodený, neobsahoval výrok týkajúci sa náhrady škody.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak,

rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Pretože sťažovateľka v zmysle ustanovení príslušného procesného predpisu nemohla

napadnúť rozsudok súdu prvého stupňa, nemohla byť ani osobou iniciujúcou odvolacie

(druhostupňové) konanie, ktorého výsledok napáda sťažnosťou pred ústavným súdom.

Aj keď ústavný súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že sťažovateľka bola aj

v odvolacom konaní ako strana konania oprávnená požívať všetky práva, ktoré jej Trestný

poriadok ako poškodenej priznáva, reálne uplatnenie týchto práv bolo limitované absenciou

uplatnenia si práva na náhradu škody v trestnom konaní.

Inými slovami, keďže sťažovateľka si náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila,

nebola osobou, ktorá by rozsudok okresného súdu mohla napadnúť riadnym opravným

prostriedkom, teda predmetnom napádaného druhostupňového konania v tomto konkrétnom

prípade nebola záležitosť, ktorá by sa bezprostredne dotýkala práv sťažovateľky (konanie

sa týkalo rozhodovania o „vine a treste“), a z tohto dôvodu už vôbec nemohla napadnúť

postup a rozhodnutie krajského súdu sťažnosťou podanou ústavnému súdu pre porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky dospel k záveru, že sťažovateľka nie je osobou oprávnenou podať sťažnosť

podľa pre porušenie jej základného práva proti rozsudku krajského

súdu sp. zn. zo 7. septembra 2011, čo bolo dôvodom na odmietnutie sťažnosti

podľa ako podanej niekým zjavne neoprávneným.

Pokiaľ ide o námietku nedoručenia rozsudku krajského súdu sťažovateľke, je

potrebné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého rovnopis

rozsudku sa doručí obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil nárok na

náhradu škody, zúčastnenej osobe, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemal pochybnosť o správnosti postupu

všeobecných súdov v súvislosti s doručovaním druhostupňového rozhodnutia (forma

rozsudku) stranám trestného konania, pretože aj doručenie rozsudku poškodenému je

podmienené uplatnením si nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v (obdobne právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru) všeobecný súd nemôže

porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi vzťahujúcimi sa na

konkrétne konanie (napr. ). Ak teda orgán štátu aplikuje platný právny

predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie základného

práva alebo slobody (, ). Ústavný súd preto konštatuje, že ak

sťažovateľka namietala porušenie práv v súvislosti s nedoručením rozhodnutia krajského

súdu jej osobe, je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená pre absenciu akejkoľvek

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a namietaným

porušením základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie,

čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa .

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012