Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 243/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., V., Rakúska republika, zastúpenej

advokátom JUDr. Ing. A. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v , základného práva na

zákonného sudcu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3

Cob 168/2011 a jeho uznesením z 31. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra

2011 telefaxom (písomne doplnená 28. decembra 2011) doručená sťažnosť spoločnosti E.,

V., Rakúska republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31.

augusta 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 17. septembra 2009

Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sa spoločnosť K., a. s., B. (ďalej

len „žalobkyňa“), v konaní vedenom pod sp. zn. domáhala proti

sťažovateľke zaplatenia sumy 443 172,80 € s príslušenstvom.

Pretože podľa názoru sťažovateľky nebola vo veci daná právomoc slovenského súdu,

navrhla prerušiť konanie vedené okresným súdom a žiadala podať návrh na konanie

o prejudiciálnej otázke právomoci súdu na Súdny dvor Európskej únie.

Okresný súd uznesením č. k. -278 z 3. marca 2011 návrh

sťažovateľky (na prerušenie konania a podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie)

zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd

uznesením č. k. -290 z 31. augusta 2011 rozhodol tak, že napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka je presvedčená, že označeným rozhodnutím krajského súdu

a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené jej základné práva na súdnu

ochranu a na zákonného sudcu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie, a to v dôsledku

toho, že „napadnutým rozhodnutím Krajský súd de iure ale aj de facto nezvratne zmaril

možnosť, aby bolo zákonne a konformným spôsobom ustálené, či sťažovateľka skutočne

podlieha jurisdikcii slovenských súdov, čím došlo k priamemu porušeniu... uvedených

ústavných práv sťažovateľky najmä práva na zákonného sudcu a spravodlivý súdny proces.

Vzhľadom na to, že na základe arbitrárnych právnych záverov má sťažovateľka podliehať

jurisdikcii slovenských súdov... hoci na jeho prejednanie a rozhodnutie sú príslušné

v zmysle platného práva Európskej únie súdy Rakúskej republiky, sťažovateľka je

presvedčená, že napadnuté rozhodnutie má za následok porušenie jej základných práv

podľa , 48 ods. 1 a dohovoru.“.

Sťažovateľka v ďalšom uviedla, že „nemá možnosť voči tomuto napadnutému

rozhodnutiu podať riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky. Zároveň ide

o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný. Krajský súd teda

prejudikoval svoje právne závery ohľadne právomoci, čím reálne odňal sťažovateľku

zákonnému sudcovi. ... v dôsledku postupu krajského súdu bolo spôsobené, že v o otázke, či

je právomoc slovenských súdov daná alebo nie, nebolo nikdy právoplatne rozhodnuté.

Krajský súd skonštatoval, že okresný súd nemal o veci vydať uznesenie konštatujúce, že jeho

právomoc je daná. Krajský súd bol toho názoru, že v prípade, že právomoc je daná, súd

pokračuje v konaní bez toho, aby vydal o tom osobitné uznesenie, a to aj v prípade, ak

účastník konania vznesie námietku neexistencie právomoci. Aj takýmto zásahom znemožnil

sťažovateľke, aby sa riadne dvojinštančným spôsobom bránila voči zásahu nezákonného

súdu.“.

V záverečnom „Zhrnutí“ svojej sťažnosti sťažovateľka okrem iného konštatuje:

„Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je síce procesným rozhodnutím, avšak sa týka

podmienok konania - najmä ustálenia právnej otázky, či je daná právomoc slovenských

súdov alebo nie. Tým, že ide o rozhodnutie súdu najvyššej inštancie, nakoľko voči nemu nie

je prípustný žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, krajský súd prejudikoval

otázku právomoci a tým nezvratne porušil ústavné práva sťažovateľky...

Sťažovateľka vidí porušenie svojich práv nielen v zjavne arbitrárnom rozhodnutí

krajského súdu ohľadom právomoci slovenských súdov ale i v tom, že tento súd mal pri

kreovaní svojho právneho názoru zohľadniť aplikovateľné predpisy únijného práva a mal

odstrániť akékoľvek pochybnosti o správnosti svojho rozhodovania položením

prejudiciálnych otázok, ak sa chystal odchýliť od existujúcej judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie... bez toho, aby jej pripomienky ohľadne neexistencie právomoci boli zo

strany slovenských súdov vyriešené.“

Podľa názoru sťažovateľky si „Slovenské súdy... prisvojujú právomoc rozhodovať

v predmetnom spore na základe interpretačnej svojvôle v súvislosti s výkladom úniového

práva vrátane nerešpektovania judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Sťažovateľka je navyše presvedčená, že došlo aj k porušeniu práva na zákonného

sudcu v zmysle , ktorým je sudca Súdneho dvora Európskej únie, keďže bol

vnútroštátny súd povinný prejudiciálnu otázku predložiť.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky, spoločnosti E., so sídlom V., Rakúska republika,

podľa , a jej právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 31. 8. 2011 č. -290, a konaním, ktoré mu predchádzalo,

bolo porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 8. 2011 k. č. 3 Cob/168/2011-

290 sa zrušuje.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľke - spoločnosti E., so

sídlom V., Rakúska republika, trovy právneho zastúpenia, vrátane DPH, na účet jeho

právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal ústavnú sťažnosť

sťažovateľky z uvedených kritérií a rozhodol o jej odmietnutí pre nedostatok právomoci.

V tejto súvislosti zobral do úvahy, že jeho právomoc podľa je

založená na princípe subsidiarity, v súlade s ktorou môže o ústavných sťažnostiach konať

len vtedy, ak o ochrane práv a slobôd sťažovateľov podľa alebo medzinárodnej

zmluvy (porušenie ktorých sa pred ústavným súdom namieta) nerozhoduje iný súd. Princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach predstavuje

ústavný príkaz, ktorým je viazaná každá fyzická alebo právnická osoba. Ak preto pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že o porušení základného práva alebo

slobody sťažovateľa/ky bol oprávnený rozhodovať iný súd na základe dostupného

a účinného právneho prostriedku nápravy v rámci všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť

odmietne pre nedostatok právomoci.

Ani a ani nešpecifikujú, aké právne prostriedky

nápravy treba vyčerpať, a v prípade, ak sú účinné a účastníkom dostupné, možno za ne

považovať tak riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky. Za takýto opravný

prostriedok treba považovať aj dovolanie podľa § 236 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), a to predovšetkým v prípadoch, keď účastník konania

zdôvodňuje jeho podanie (sťažnosť ústavnému súdu) poukazom na niektorý

zo zákonných dôvodov podľa .

Aj ústavný súd vo svojej judikatúre vyslovil, že prípustnosť dovolania opierajúceho

sa o niektorý z dôvodov uvedených v je založená na princípe univerzality,

čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu (bez

ohľadu na povahu a predmet konania), ak sa v ňom namieta niektorá z procesných vád

uvedených v tomto ustanovení (, , ). Uvedené

ústavný súd ďalej spresnil, tak že „závažné procesné pochybenia súdov (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu)... sú jednak dôvodom na podanie odvolania...

a jednak dovolania podľa písmeno g) “, v dôsledku čoho „porušenie

garantovaného základného práva neodňateľnosti zákonnému sudcovi odôvodňuje podanie

ako riadneho, tak aj mimoriadneho opravného prostriedku“ (), pričom

„Účelom práva podľa je zabezpečiť, aby ochranu jeho právam poskytol

sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby

ochranu jeho práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný.“ ().

V okolnostiach prípadu aj samotná sťažovateľka uznala, že „Aplikujúc argument

a maiore ad minus právo na zákonného sudcu je porušené nielen nesprávnym obsadením

konkrétneho sudcu pri súde, ktorý má právomoc ale i v prípade, ak vec rozhoduje súd, ktorý

vôbec nemá právomoc vo veci konať.“. O takúto situáciu ide v prípade základného práva

sťažovateľky podľa napriek jej tvrdeniu, že pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu už nemala k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie,

keďže jeho podanie vylučuje . Hoci je pravdou, že podľa

uvedeného ustanovenia dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podľa , podstata sťažnosti sťažovateľky

spočívala v namietanom porušení základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

, pretože v jej veci konali a rozhodli slovenské súdy, ktoré na to podľa nej neboli

oprávnené, pretože podľa úniového právneho poriadku [Nariadenie Rady (ES) č.44/2001]

boli na to príslušné rakúske súdy.

Ako už ústavný súd uviedol, takéto procesné pochybenie všeobecného súdu možno

napadnúť dovolaním podľa , ktorý predstavuje účinný právny

prostriedok nápravy v systéme všeobecného súdnictva. Inou je, prirodzene otázka, akú

právnu základňu by dovolací súd použil pri rozhodovaní o porušení základného práva

sťažovateľky podľa a aké je jeho právne postavenie pri podávaní

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie ako orgánu, proti rozhodnutiu ktorého

nie je prípustný opravný prostriedok.

Pretože ani zo samotnej sťažnosti a ani z jej príloh nevyplynulo, že by sa

sťažovateľka bola pokúsila o využitie dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu ako

účinného a dostupného prostriedku nápravy v systéme všeobecného súdnictva, a keďže

ústavný súd je oprávnený o ústavnej sťažnosti konať len vtedy, ak o ochrane označených

základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, bolo treba jej sťažnosť po jej

predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa pre

nedostatok právomoci ústavného súdu.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o jej

ďalších požiadavkách (zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu a priznanie trov

právneho zastúpenia) bolo podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo, ústavný súd sa týmito požiadavkami

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012