Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 259/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. P., D., zastúpenej advokátom JUDr. P. Z., D., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina

č. k. -47 z 29. decembra 2010 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co

46/2011-57 z 25. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2011 doručená sťažnosť A. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -47 z 29. decembra

2010 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -57 z

25. februára 2011.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka žalobou „doručenou Okresnému súdu

Žiliny 02. 11. 2009 sa domáhala určenia, že žalovaní nesplnili podmienky pre vydržanie

v žalobe označeného pozemku, ako aj určenia jej vlastníckeho práva k tomuto pozemku“.

Okresný súd uznesením č. k. -47 z 29. decembra 2010 žalobu

sťažovateľky odmietol „ako podanie ktoré má vadu, pre ktorú nemožno v konaní

pokračovať“, pretože sťažovateľka ani po výzve z 19. novembra 2010 neodstránila

nedostatky žaloby. Keďže sťažovateľka bola presvedčená, že všetky vytýkané nedostatky

žaloby odstránila, v označenom uznesení okresného súdu vidí porušenie svojich práv podľa

a dohovoru.

V dôsledku takéhoto postupu okresného súdu sťažovateľka proti jeho rozhodnutiu

podala 14. januára 2011 odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd, ktorý bol toho názoru,

že „prvostupňový súd postupoval vecne správne, keď podanie sťažovateľky odmietol“,

pretože aj podľa jeho názoru „podanie žalobkyne neobsahovalo zákonom stanovené

náležitosti“. Krajský súd preto uznesením č. k. -57 z 25. februára 2011

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa názoru sťažovateľky tak okresný súd, ako

aj krajský súd „pochybili keď dospeli k záveru, že žaloba sťažovateľky trpí vadami, pre

ktoré nie je možné pokračovať v konaní“, pretože „... žaloba žiadnymi vadami netrpela...

a obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti. Okresný súd v Žiline mal za tohto

stavu v konaní pokračovať a Krajský súd v Žiline mal jeho prvostupňové uznesenie zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.“. Podľa sťažovateľky je preto nepochybné, že „Okresný

súd Žilina a Krajský súd v Žiline svojimi rozhodnutiami neumožnili sťažovateľke uplatnenie

jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru hoci na to splnila

všetky zákonom stanovené predpoklady“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29. 12. 2010, č. k.: -47

bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods.1 Dohovoru.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 02. 2011, č. k.: -57 bolo

porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.“

Sťažovateľka zároveň požadovala obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec

okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru uznesením okresného súdu č. k.

-47 z 29. decembra 2010

Ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným uznesením okresného súdu bolo potrebné

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd zobral v tejto súvislosti do úvahy, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1

je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach

konať len vtedy, ak o ochrane označených základných práv a slobôd sťažovateľov

(porušenie ktorých sa namieta) nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz

a zaväzuje každú fyzickú a právnickú osobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že o porušení základného práva alebo slobody

sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd na základe dostupného a účinného právneho

prostriedku nápravy v systéme všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre

nedostatok právomoci.

Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej

porušenie jej základných práv a slobôd označeným uznesením okresného súdu ústavný súd

zistil existenciu práve takejto situácie, pretože proti jeho uzneseniu mala sťažovateľka

k dispozícii riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktoré aj podala. Vzhľadom na to, že

na zabezpečenie účinnej ochrany práv podľa a dohovoru

údajne porušených uznesením okresného súdu mala sťažovateľka k dispozícii účinný

právny prostriedok nápravy (odvolanie), bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že súčasťou označených základných práv nie

je povinnosť súdneho orgánu rozhodnúť podľa želania účastníka súdneho konania.

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru uznesením krajského súdu č. k.

-57 z 25. februára 2011

Aj v časti namietajúcej porušenie jej základného práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ) a práva na spravodlivý súdny proces ( dohovoru) označeným

uznesením krajského súdu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu. Aj keď proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

sťažovateľka nemohla podať riadny opravný prostriedok, mala k dispozícii mimoriadny

opravný prostriedok, a to dovolanie podľa

(ďalej len „OSP“). Napriek jeho povahe je aj tento dostupný účastníkom súdneho konania

a v systéme všeobecného súdnictva predstavuje účinný spôsob ochrany základného práva

podľa a práva podľa dohovoru v prípadoch, keď sa

účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.

Ako účinný spôsob ochrany základných práv účastníkov ho uznal aj ústavný súd,

ktorý rozhodol, že „Nevyužitie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým

možno vytýkať odňatie možnosti konať pred súdom, vylučuje (so zreteľom na účinnosť

tohto mimoriadneho opravného prostriedku) v občianskom súdnom konaní prijatie návrhu,

ktorým sa namieta odňatie možnosti konať pred súdom.“ (, ,

). V rámci obdobného prípadu ústavný súd rozhodol, že „Podľa stabilizovanej

judikatúry všeobecných súdov sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj to, ak

sa žaloba odmietne z procesných dôvodov uvedených v a ak sa takéto uznesenie

potvrdí uznesením odvolacieho súdu ako vecne správne.“ ().

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka mohla a mala na ochranu svojich základných

práv využiť dovolanie, ktoré pre ňu (a v okolnostiach prípadu) predstavovalo účinný právny

prostriedok nápravy v systéme všeobecného súdnictva. Z obsahu ústavnej sťažnosti však

nevyplynulo, že by sťažovateľka tento opravný prostriedok (a na rozdiel od odvolania) bola

využila alebo sa o jeho využitie aspoň pokúsila.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie

jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru označením uznesením

krajského súdu ústavný súd zistil, že na účinnú ochranu týchto práv mala sťažovateľka

k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva, a to

dovolanie podľa . V dôsledku toho bol o údajnom porušení základných

práv sťažovateľky oprávnený rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe jej

dovolania, a nie ústavný súd na základe jej ústavnej sťažnosti. Z tohto dôvodu bolo potrebné

jej sťažnosť na porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -57 z 25. februára 2011

potrebné odmietnuť podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012