Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 349/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co

141/2009 a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája

2012 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [správne malo byť

konanie vedené pod sp. zn. (pôvodné konanie, ktoré už posudzoval ústavný

súd – ), resp. sp. zn. (ostatné konanie), pozn.].

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil takto:

„Proti rozsudku Okresného súdu Sp. Novej Vsi zo dňa 4. 5. 2009, sp. zn.

-138 som podal... odvolanie v zákonnej lehote. Ide o spor zo spoločnosťou O.

v B.

Krajský súd... ako súd druhého stupňa o podanom odvolaní napriek uplynutiu

35 mesiacov v predmetnej veci neurčil termín pojednávania ani inak nerozhodol...

Krajský súd... rozhodol tak, že uznesením zo dňa 26. 11. 2010 vrátil vec súdu prvého

stupňa. Tak rozhodnúť a vydať jednoduché uznesenie mohol Krajský súd do 11- mesiacov

a nie to naťahovať až 18- mesiacov...“

3. Zo sťažnosti vyplýva, že po vrátení spisu súd prvého stupňa [Okresný súd Spišská

Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)] opätovne rozhodol, o čom svedčí tvrdenie sťažovateľa,

že „Od vydania doplňujúceho rozsudku zo dňa 17. 1. 2011 o priznaní trov právneho

zastupovania... Krajský súd ani po uplynutí ďalších 13 mesiacov neurčil termín

pojednávania a ani iným spôsobom v predmetnej veci nerozhodol...

Po smrti advokátky JUDr. V. Š. v mesiaci február 2011 som písomne žiadal dňa 18.

7. 2011 o ustanovenie iného advokáta na pokračovanie v zastupovaní. Žiadal som aj o

oslobodenie od súdnych poplatkov...

Na moju žiadosť som neskôr dostal odpoveď z Okresného súdu dňa 20. 7. 2011

v ktorej je uvedené, že žiadosť bola odstúpená na Krajský súd v Košiciach...“.

4. Ďalej v sťažnosti v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) uviedol, že nebolo potrebné podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). V tomto ohľade uviedol: „... Nie

je povinnosťou občana sa sťažovať, ale je to len právo občana. Na druhej strane je však

povinnosťou súdu dodržiavať zákony a práva občanov a nie tieto zákony a práva úmyselne

porušovať. Okrem toho nie je isté, či by sa niečo zmenilo a urobili by opatrenia na

urýchlenie pojednávania....“

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mojej žiadosti vyhovel a prikázal

Krajskému súdu v Košiciach vo veci konať a rozhodnúť.

Súčasne žiadam, aby mne ako žalovanému bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 8289,47 EUR, ako náhradu nemajetkovej ujmy.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje bez

prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to

ústavný súd dopytom na krajskom súde zisťoval, či sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi krajského súdu.

10. V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ako aj práva podľa dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov.

11. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Sťažovateľ v prerokúvanej veci nesplnil/nepreukázal požiadavku namietania

prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázal, že ju nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

(). Uvedená skutočnosť bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa

pre jej neprípustnosť.

15. Ústavný súd v tejto súvislosti (bod 14) nesúhlasí ani s obranou sťažovateľa, ktorý

nevyčerpanie „iných právnych prostriedkov nápravy“ ( )

odôvodňoval iba s poukazom na to, že „... Nie je povinnosťou občana sa sťažovať, ale je to

len právo občana... Okrem toho nie je isté, či by sa niečo zmenilo a urobili by opatrenia na

urýchlenie pojednávania...“.

16. Pokiaľ sťažovateľ namietal prieťahy v konaní krajského súdu vedeného pod

sp. zn. , ústavný súd nad rámec už uvedeného dodáva, že v tejto časti už

rozhodoval a uznesením sp. zn. z 3. februára 2011 sťažnosť sťažovateľa

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Toto rozhodnutie preto v rozsahu

namietanej nečinnosti krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

treba odmietnuť aj pre jej neprípustnosť z dôvodu, že sa týka veci, o ktorej už ústavný súd

rozhodol [ ].

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012