Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 337/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Z. P., B., zastúpenej spoločnosťou D., s. r. o., B., v mene

ktorej koná advokát JUDr. Š. D., a A., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát Mgr. T. K.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl.

46 ods. 1 uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn.

z 30. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2012

faxom a 10. júla 2012 poštou doručená sťažnosť Z. P. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na slobodu prejavu podľa a 2

a na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. z

30. apríla 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že «Spoločnosť P., a. s. ako vydavateľ D. dňa 17. 7. 2010

uverejnila článok s názvom „Manželka H. mala sólo miestnosť“», ktorého autorkou bola

sťažovateľka.

Dňa 13. októbra 2010 bolo začaté proti sťažovateľke trestné stíhanie podľa § 199

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa

ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) v znení neskorších

predpisov.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I

sp. zn. ČVS: ORP-807/SMS-B1-2011 zo 4. júla 2011 bolo proti sťažovateľke vznesené

obvinenie, proti ktorému podala sťažnosť.

Dňa 10. októbra 2011 prokurátor okresnej prokuratúry „uznesením pod spisovou

značkou o sťažnosti podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku rozhodol tak, že túto zamietol“.

Sťažovateľka podala 28. októbra 2011 prostredníctvom obhajcu „v súlade s § 364

ods. 1 písm. a) v spojení s návrh na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní - uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206

ods. 1 , ČVS: ORP-807/SMS-B1-2011 zo dňa 4. 7. 2011 a naňho sa

vzťahujúceho uznesenia dozorového prokurátora č. k. -17 zo dňa 10. 10. 2011 o

zamietnutí sťažnosti...

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 22. 3. 2012 rozhodol,

že uznesením námestníka okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, sp. zn.

-17 zo dňa 10.10.2011 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 odsek 9, § 34

odsek 1, , , písmeno b) , a to v

neprospech sťažovateľky...“.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

zrušila uznesenie okresnej prokuratúry z 10. októbra 2011 a prikázala jej, aby vo veci znovu

konala a rozhodla. Prokurátorka okresnej prokuratúry následne rozhodla uznesením z

30. apríla 2012 tak, že sťažnosť zamietla, pretože nie je dôvodná.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti poukazuje na podstatnú skutočnosť, že „Generálny

prokurátor o veci nerozhodol sám, aj napriek tomu, že k tomu bol oprávnený a na takéto

rozhodnutie boli splnené podmienky a vec iba vrátil Okresnej prokuratúre Bratislava I.

Sťažovateľka bola takto postupom orgánov činných v trestnom konaní sklamaná v dôvere v

platné právo a jeho reálnu vymožiteľnosť s ohľadom na ochranu jej subjektívnych práv.

Prebiehajúce konanie predstavuje zásadný zásah do jej vážnosti a postavenia vo svojom

povolaní novinárky.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka podrobne uvádza skutočnosti, v čom konkrétne

vidí porušenie svojich označených práv podľa , a tvrdí, že v jej prípade nie sú dané

zákonné dôvody na jej trestné stíhanie a v jej veci nebola naplnená skutková podstata

trestného činu, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie. Uvádza tiež, že orgány činné

v trestnom konaní sa nevysporiadali s jej argumentmi, ktorú použila v konaní vedenom proti

nej.

Opiera sa pritom nielen o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), ale aj o judikatúru ústavného súdu, a pritom rozoberá skutkový a právny stav v jej

veci, ako aj cituje z viacerých právnych predpisov.

Na základe uvedených argumentov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci

samej nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I, č. k. zo dňa 30. 4.

2012 právo sťažovateľky na osobnú slobodu v zmysle Slovenskej

republiky, právo sťažovateľky na slobodu prejavu v zmysle a 2

Slovenskej republiky a právo sťažovateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1

porušené boli.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I, č. k. zo dňa 30. 4.

2012 sa zrušuje.

3. Okresná prokuratúra Bratislava I je povinná do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR.“

Sťažovateľka tiež navrhuje, aby „Krajský súd v Bratislave je povinný do siedmich

dní od doručenia tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky nahradiť sťažovateľovi

na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (obdobne napr. , , ).

1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.

z 30. apríla 2012.

Ústavný súd zistil, že generálna prokuratúra zrušila uznesenie okresnej prokuratúry

sp. zn. z 10. októbra 2011 (ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť ako podaná

neoprávnenou osobou proti uzneseniu okresnej prokuratúry o vznesení obvinenia) z dôvodu,

že boli porušené viaceré ustanovenia (najmä právo na obhajobu

sťažovateľky v prípravnom konaní) a vec v súlade so zákonom (podľa § 364 ods. 3, § 366

ods. 1 a 2 a ) vrátila okresnej prokuratúre, aby vo veci

znovu konala a rozhodla.

Okresná prokuratúra uznesením sp. zn. z 30. apríla 2012 sťažnosť

sťažovateľky zamietla, pretože nebola dôvodná.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie základného práva zaručeného čl. 46

ods. 1 označeným uznesením okresnej prokuratúry, ústavný súd pripomína nutnosť

splnenia podmienky konania v zmysle ustanovenia ,

podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Vychádzajúc z týchto ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd konštatuje, že ak

sťažovateľka nebola spokojná s vybavením svojho podnetu zo strany príslušného okresného

prokurátora, mala a má možnosť uplatniť svoje opodstatnené námietky formou

opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre. Sťažovateľka

teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia svojho

základného práva (pozri obdobne ).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľke na ochranu jej základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd preto sťažnosť posúdil v rovine námietky porušenia označeného

základného práva podľa uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.

z 30. apríla 2012 ako neprípustnú.

V tomto smere ústavný súd tiež nezistil, že by námietka sťažovateľky týkajúca sa

toho, že v jej veci mala rozhodovať generálna prokuratúra, bola opodstatnená, pretože

generálna prokuratúra postupovala vo veci v súlade s ustanoveniami trestného procesného

kódexu ().

2. Aj čo sa týka namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na osobnú

slobodu podľa , ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi obsahom

tohto základného práva (Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z

dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok) a uznesením okresnej prokuratúry, pretože týmto

uznesením nedošlo v konečnom dôsledku k obmedzeniu, resp. pozbaveniu osobnej slobody

sťažovateľky, a uznesenie okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti podanej proti

uzneseniu o vznesení obvinenia nie je ešte rozhodnutím o vine konkrétnej osoby

za spáchanie trestného činu, ako sa to uvádza aj v uznesení okresnej prokuratúry.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

3. Obdobne ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi obsahom základných práv

podľa a 2 a ich porušením zo strany okresnej prokuratúry, ak navyše

uvádzané skutočnosti, ktoré by mali za následok porušenie základného práva na slobodu

prejavu podľa a 2 , nemôže v tejto etape trestného súdneho konania

ústavný súd ani posudzovať, pretože v súčasnosti nie je jeho úlohou nahrádzať právomoc

orgánov prokuratúry, ktorá má chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických

a právnických osôb ( ), a ani všeobecných súdov (ak sa vec dostane do štádia

súdneho konania), ktoré sú v prvom rade zodpovedné za dodržiavanie ľudských práv

a základných slobôd (podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie

nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou

zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom).

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,

tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať

idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu

konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.

Podmienky ustanoví zákon.

Ako z citácie týchto článkov vyplýva, medzi namietaným porušením práv (čl. 26

ods. 1 a 2 dohovoru) a uznesením okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažovateľky podanej

proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je evidentne príčinná súvislosť, preto ústavný súd

jej sťažnosť v tejto časti odmietol tiež ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25

ods. 1 sťažnosť sťažovateľky odmietol, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012